ďalšieho využitia a odstraňujú z neho to, čo tam nepatrí.
S dvoma desaťminútovými a dvoma polhodinovými prestávkami strávia na nohách pri bežiacom páse s odpadom 12 hodín. Od šiestej ráno do šiestej večer, za každého počasia pri takmer stále otvorených dverách, ktorými sa vozí materiál na triedenie. Hoci väčšina z pracovníkov na triediacej linke sú ženy, za jednu zmenu rukami siedmich ľudí prejdú až dve tony plastových fliaš. Za mesiac je to 45 ton vyseparovaného plastu.
Ženy sú zamestnané v Stredisku triedenia odpadov (STO) taliansko-slovenskej akciovej spoločnosti KOSIT, ktorá má v Košiciach už 10 rokov na starosti zber, zvoz a zneškodňovanie komunálneho odpadu. Ich úlohou je ešte raz pretriediť ľuďmi vyseparovaný odpad, aby sa potom mohol zabaliť a poslať na ďalšie spracovanie. Keď do haly, kde pracujú, spolu s nami vojde v rámci exkurzie skupina deväťročných detí, skoro všetky sa ako na povel chytia za nos.
„My už nič necítime. Náš čuch si asi na tento zápach privykol," komentuje to zamestnankyňa KOSITU Pavlína. Vo firme pracuje päť rokov, rovnako ako jej kolegyňa Margita. „Máme aj rúška na tvár, ale používame ich zriedka. Väčšinou vtedy, keď triedime veľmi prašný odpad, alebo taký, ktorý extrémne zapácha. Najhoršie sú uhynuté rozkladajúce sa zvieratá. Tiež injekčné ihly, striekačky a iný zdravotnícky materiál, použité detské plienky a podobne," vymenúva ďalšie druhy najviac nežiaducich odpadov v kontajneroch na separovanie. Nad neškodnejšími formami nerešpektovania pravidiel separovaného zberu, ako keď niekto medzi plasty hodí staré topánky alebo sklenú fľašu, alebo do kontajnerov na separovanie vysype kôš komunálneho zmesového odpadu, triedičky len mávnu rukou s tým, že sa o tom ani nemá zmysel baviť.
Z porovnania mesta a vidieka respektíve mestských častí z pohľadu dôkladnosti triedenia smetí nevychádzajú Košičania z centra a veľkých sídlisk dobre. „Keď príde odpad z dedín či rodinných domov, vidíme rozdiel. Ľudia sú tam viac uvedomelí, nehádžu znečistený odpad," hovorí Pavlína.
Na otázku, či v odpade našli aj niečo cenné, ženy odpovedali: „Samé zlaté retiazky a prstene." Obidve sa však pri ďalšom rozhovore o šperkoch nahlas smejú, tak nevedno, či to myslia vážne, alebo si robia srandu. A hneď odpovedajú otázkou, či by tam ešte museli pracovať, ak by sa v mase na triediacom páse len tak povaľovali drahé ozdoby...
Triediaca linka je často posledným miestom, kde sa môžu zachrániť osobné doklady, ktoré ľuďom s inými osobnými vecami ukradli zlodeji a potom vyhodili do smetí. „Peňaženky alebo prázdne kabelky nachádzame medzi odpadkami bežne. Samozrejme, že v nich nie sú žiadne peniaze, ale občas nájdeme rôzne preukazy." Doklady nekončia v spaľovni, kde sa zneškodňuje zmesový odpad, ktorý nie je vyseparovaný. Zamestnanci sú povinní nález dokumentov, prípadne akýchkoľvek cenností, nahlásiť vedúcemu úseku. „Následne sa kontaktuje priamo majiteľ dokladov alebo polícia. Ľudia nám niekedy volajú na dispečing aj sami a pýtajú sa, či sme nenašli práve ich dokumenty. Ak zistíme, že sú u nás, môžu si ich prísť vyzdvihnúť," potvrdzuje hovorca spoločnosti Roland Bánhegyi.
Zobrať si z odpadkov pre seba nemôžu zamestnanci ani žiaden iný predmet, ktorý niekto ako nepotrebný vyhodil, ale pre nich by mohol byť užitočný. V tejto súvislosti hovorca spoločnosti informuje o pravidle, ktoré poznajú všetci pracovníci. „V rámci spoločnosti sú v platnosti interné nariadenia, podľa ktorých zamestnanci nemôžu odpad vynášať z prevádzky firmy," hovorí R. Bánhegyi.
Problémy vie triedičkám narobiť nadrozmerný odpad, ktorý do kontajnerov na separovanie nepatrí. Väčšia drevená doska alebo okenný parapet sa môže na bežiacom páse spriečiť. Niekedy sa rôzne predmety dostanú pod gumený pás. Vtedy je potrebné stroj zastaviť a prekážku vybrať.
Triedičky sa vedia pri jednotvárnej práci zabaviť na vlastných poznámkach či vtipoch. Pre neustály hluk stroja sa rozprávať môže len dvojica, ktorá stojí oproti sebe. „Nedá sa celý deň stáť bez jediného slova a robiť. To nikto nevydrží," hovorí Pavlína. Často sa im o rozveselenie postarajú aj samotní producenti odpadov. „Naposledy tu bolo najviac smiechu, keď sa na páse zjavila nafukovacia Anča," hovorí jedna z nich. „Bábika nešla do vytriedených plastov, ale do spaľovne," dodáva. S humorom berú pracovníčky aj to, keď na páse zbadajú vibrátory či iné erotické pomôcky.
Na linke sa triedia plasty, fólie a kovy. Plastové fľaše treba rozdeliť podľa ich farieb. Ďalšími skupinami sú farebné obaly od rôznych čistiacich prostriedkov a hliníkové plechovky z nápojov. Do osobitného kontajnera sa tiež vyberajú elektrické spotrebiče a káble. Množstvá jednotlivých druhov odpadu nie sú na páse rovnaké a menia sa. Keďže každú kategóriu z masy odpadu vyberá jedna dvojica, zamestnanci si zaviedli vlastný systém, aby sa nikto necítil ukrivdený, že pracuje viac ako ostatní.
„Raz ide veľa modrých, inokedy bielych fliaš. Každý deň sa preto na páse striedame. Miesta si točíme dookola, aby si každý vyskúšal triediť všetko. A tiež preto, že na niektorých miestach je väčší prievan, ako na iných," vysvetľuje pracovný režim Margita. Aj pri takom systéme sa bežne stáva, že dvojica vytriediť svoj druh odpadu nestíha. Vtedy sa linka vypne, robota sa dokončí pri stojacom páse, a znova zapne. Slúži na to lano visiace nad pásom, ktoré má na dosah každý z pracovníkov.
Ručná práca triedičiek je pri spracovaní odpadu zatiaľ nezastupiteľná. R. Bánhegyi spomína, ako na jednom veľtrhu odpadovým firmám predvádzali stroj za desiatky miliónov korún, ktorý mal byť schopný laserom odlíšiť fľaše podľa farby a na základe toho ich „odfukovať" do určeného sektoru. „Mali sme pochybnosti, či by ho bolo možné použiť aj mimo výstavy v normálnej prevádzke," hovorí.
Pre obyvateľov Košíc a okolitých dedín má obsluha triediacej linky jednoduchý odkaz. „Mali by zobrať na vedomie, že aj tu pracujú ľudia. Keď do vyseparovaného odpadu nahádžu veci, čo tam nepatria, my sa v tom musíme prehrabávať. Nech nám zbytočne nepridávajú prácu," vyzýva Margita.
Vyseparovaný plastový odpad z triediacej linky putuje do neďalekej haly, kde sa lisuje do balíkov. Slúži na to jeden z najväčších lisov na Slovensku. Jeho lisovací tlak je 100 ton a kapacita osem ton za hodinu. Z PET fliaš dokáže vyprodukovať balíky s váhou 380 a z fólií 300 kg. Do balíkov sa lisujú aj hliníkové plechovky od nápojov, pričom hmotnosť jedného balíka je 200 kg.
Do STO zvážajú aj veľkokapacitné kontajnery. KOSIT ich pristavuje pred blokmi. Svoje zážitky s Košičanmi majú aj šoféri, ktorí kontajnery s nadrozmerným odpadom prevážajú. Najviac ich hnevá odpad pohodený mimo kontajnera a zaparkované autá, brániace mu v jazde. Občas sa tak zo šoféra KOSITU stáva pátrač a po sídlisku zisťuje, komu patrí neohľaduplne stojace auto. Majiteľa hľadá aj keď sa mu stane to, čo na svojej práci nemá vôbec rád. „Aj keď dávam veľký pozor, už som zopár áut na sídliskách poškodil. Sú s tým potom starosti, hľadám majiteľa, pri väčšej škode volám políciu, musím to hlásiť vedúcemu a potom sa to rieši cez poisťovňu," vysvetľuje františek, ktorý vo firme pracuje ako vodič už 11 rokov.
Aj na vodičov sa vzťahuje zákaz prisvojovať si niečo z odpadu. Ak by si odskočili a domov napríklad odviezli vyhodený starožitný nábytok, čo v Košiciach nie je nič výnimočné, systém GPS by hneď signalizoval dispečingu vybočenie auta z určenej trasy. „Niektoré veci je fakt škoda vyhodiť. Ale nemám na to čas, nemám to kde dať a ani to robiť nesmieme," hovorí šofér.
Vzbierané farebné a biele sklo sa v areáli zhromažďuje na dvoch miestach. Po odstránení hrubých nečistôt ho Kosit expanduje do sklárne v Nemšovej. Spracovanie papiera má na starosti dcérska spoločnosť East paper, ktorá má svoje priestory v Stredisku triedenia odpadov. Papier sa rozdelí na kartóny, noviny, časopisy a biely kancelarsky papier. Po zlisovaní na balíky s hmotnosťou 650 až 1000 kg, v závislosti od typu papiera, smerujú do viacerých papierni v Európe.
Aktuálne je v Košiciach rozmiestnených 2 300 tisícstolitrových kontajnerov na separovaný zber. Sú určené na papier, sklo, plasty, kovové obaly, ku ktorým nedávno pribudli aj dve nové komodity, ktoré Košičania môžu separovať, a to tetrapak a biele sklo.
Hoci ženy s triediacej linky sú presvedčené, že za roky, čo robia svoju prácu, sa disciplína ľudí pri separovaní nezlepšuje, ich zamestnávateľ to v oblasti edukácie nevzdáva. V areáli spaľovne v Kokšove-Bakši prevádzkuje Centrum environmentálnej výchovy, ktoré každý pracovný deň ponúka vzdelávacie programy pre školy. Za minulý rok toto zariadenie navštívilo štyritisíc detí a do konca tohto roka v ňom už školy nenájdu voľný termín. Snaha firmy o environmentálne vzdelávanie bola v októbri ocenená v celoslovenskej súťaži Zlatý mravec 2011. Cenu odpadového hospodárstva získal KOSIT za projekt Škôlka Ježka Separka, ktorý je zameraný na vzdelávanie detí predškolského veku v separovaní odpadu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
