Ive Bittovej sa presťahovaním do Ameriky splnilo všetko, v čo dúfala

Speváčka, muzikantka, skladateľka a herečka Iva Bittová si cestu do Košíc našla, keď publiku v GeS Klube ponúkla koncert so zoskupením Čikori. V rozhovore prezradila, prečo sa odsťahovala do USA, či je za ´veľkou mlákou´ spokojná a šťastná, ale i to, preč

o by nemenila nič, čo sa jej stalo v živote a že je všetko tak, ako má byť.

I. Bittová tvrdí, že stále, keď prechádza slovenskou hranicou a blíži sa k Tatrám, začína v sebe cítiť prebúdzajúcu sa Slovenku, ktorou je po otcovi. "Čím som staršia, tým silnejší ten pocit je. Zbožňujem slovenskú prírodu, mám tu mnoho priateľov a stále sa tu cítim dobre. Som pomerne silne zakorenená do Čiech a Slovenska."

Napriek tomu sa prednedávnom presťahovala do USA. "Odišla som, to je pravda, ale zároveň nemám pocit, že by som odišla úplne. Jednou nohou som tu, druhou tam. Aj tu mám na Morave malý domček, aj v USA mám malý domček... Bývam totiž necelé dve hodiny cesty od New Yorku na úplnej samote, kde mám ideálny pokoj pre prácu. Mám tam všetko, čo potrebujem k tvorbe a všetko, čo potrebujem na relax. Som spokojná."

Do USA sa rozhodla odísť preto, že v Čechách sa cítila doslova stiesnená. "V New Yorku je zdravé jadro muzikantov, je tam veľmi inšpiratívne prostredie. Panuje tam zdravá konkurencia, dodávame si navzájom istotu, muzikanti sa podporujú, nefunguje tam závisť - práve naopak. Je tam ideálne prostredie na to, aby človek mohol profesionálne rásť." Prvotný impulz odísť z Čiech začala I. Bittová pociťovať už dávnejšie. "Bola som doslova izolovaná vo svojom svete. Nikdy som síce nemala núdzu o publikoum, to sa nemôžem sťažovať. Skôr som mala pocit, že vo svete českých muzikantov sa mi nedostáva pochopenia."

A to je presne to, na čo sa v Amerike nemôže sťažovať. "Tam ma kolegovia úprimne podporujú v tom, čo robím. Človek potom hneď vie reagovať, hneď vie, ako má na sebe ďalej pracovať a dostane chuť pustiť sa do ďalších vecí. V Čechách som bola posledné roky veľmi uzatvorená do seba. Mala som však nejaké kontakty v New Yorku, tak som si povedala, že to skúsim využiť. Isteže, mala som pochybnosti, predsa len som sa rozhodla ísť do prostredia, kde som nemala žiadne zázemie, ale dnes môžem povedať, že presťahovanie sa do Ameriky splnilo všetko, v čo som dúfala."

Nebolo to však jednoduché, I. Bittová si užila aj nepríjemné chvíle. "Dostať zelenú kartu vôbec nie je jednoduché, v tomto vám dajú zabrať. Navyše, keď človek zistí, že si vlastne nijako nemôže pomôcť, lebo tam na nich neplatí žiadny druh korupcie - ani to, keď ste známa tvár či máte známosti. No a na cudzincov sú oni špeciálne prísni. Teraz sme však aj so synom už v situácii, kedy máme všetky tieto byrokratické veci za sebou, takže sa nám voľnejšie dýcha," podotkla s úsmevom.

Kopia sa jej ponuky

Odkedy sa odsťahovala z Čiech, napodiv sa jej začali kopiť ponuky na koncertovanie po celej Európe. "Pomerne veľa času trávim cestovaním a je to dosť ubíjajúce. Pre mňa je však živý kontakt s publikom to najpodstatnejšie, preto som ochotná kvôli tomu nalietať aj stovky hodín. Hoci ma totiž presuny o energiu oberajú, diváci mi ju na koncerte spoľahlivo vrátia."

Pri presunoch z Ameriky do Európy si dala podmienku u organizátorov koncertov, že chce lietať obchodnou triedou. "Predsa len je to pohodlnejšie, človek sa trochu povystiera, aj sa vyspí a keď niekto lieta tak často ako ja, tak by to ani inak nešlo." Časový posun ju navyše zakaždým na chvíľu rozhodí. "Veľa závisí od toho, ako sa cítim. Už sa mi stalo, že som ho vôbec nepociťovala ale aj to, že som sa dva týždne nevedela spamätať. Keď to človek zažíva častejšie, tak si trochu zvykne, ale pre telo je to zakaždým šok a viem, že nie je zdravé tak často meniť časové pásma. Dúfam, že mi to môj organizmus raz všetko nezráta."

Ponuky na koncertovanie sa I. Bittovej v poslednej dobe len tak hrnú, do filmu ju však už dlhšie nikto neoslovil. Naposledy si zahrala vo filme Tajnosti, predtým to boli Želary, Neha, Balada pre banditu či Jak se budí princezny. "Tak sa mi vidí, ako keby producenti filmov nemali odvahu ma osloviť do filmov, lebo som si dosť silne upevnila pozíciu muzikantky. Ale na druhej strane verím, že ešte príde nejaká príležitosť na naozaj vydarený film."

Herectvu sa I. Bittová začala venovať už počas štúdií na brnenskom konzervatóriu, kedy účinkovala v divadle Husa na provázku. "Napriek tomu sa v herectve necítim doma, aj preto som to nechala. V hudbe nachádzam oveľa väčšiu slobodu. Myslím si, že herectvo bolo dobrou skúsenosťou pre hudbu, dokážem možno vďaka tomu inak pôsobiť na pódiu, vniesť do hrania hudby aj trochu herectva. Snažím sa totiž na hudbu ako takú pozerať čo najkomplexnejšie."

Bez huslí ani na krok

Najdôležitejším spoločníkom I. Bittovej, bez ktorého nevie existovať, sú jej husle. "Sú moje druhé ja, môj profesor hudby i spevu. Bez nich neurobím ani krok a keď ich z nejakých dôvodov nemám pri sebe, tak mám taký neurčitý pocit, že nie som celistvá. Každodenná komunikácia s husľami je pre mňa veľmi dôležitá, je pre mňa bytostne dôležité si každý deň zahrať. Keď po nich ráno siahnem a zahrám si, hneď viem, v akom som psychickom rozpoložení. A ak mi je zle, tak mi dokážu deň napraviť. Tým, že hrať na husle je veľká drina a chce to obrovskú disciplínu, tak síce chcú od vás veľa energie, ale vám ju aj dokážu vrátiť a zlepšiť život."

Samozrejme, že keď ako dieťa mala každý deň stráviť niekoľko hodín cvičením, nie veľmi sa jej to pozdávalo. "Dnes, keď vidím mnohé svetoznáme huslistky a poznám ich príbeh, viem, že vlastne nemali detstvo. Preskočili rovno do dospelého veku a podľa mňa to na ich je výraze cítiť. Jednoducho im chýbajú zážitky, ktoré by im pomohli hrať viac emotívne. Majú síce bezchybnú techniku, ale to niekedy nestačí. Ja som si prežila detstvo i pubertu ako obyčajná normálna baba, pre ktorú bolo zaujímavé aj mnoho iných vecí. Fajn bolo to, že mamička a ani otecko sa nesnažili na mňa tlačiť, dovolili mi napríklad chodiť spievať s kapelou po svadbách a zábavách."

Podobne potom aj ona pristupovala k svojim dvom synom. Síce chodili obaja aj na husle, no nikdy ich do ničoho netlačila. "Starší syn sa ešte stále hľadá, no určite sa nebude venovať hudbe. Mladší žije so mnou v USA, tam sa rozhodol venovať muzike a veľmi dobre sa mu darí. V podstate som ho tam odtiahla s dvoma kuframi, keď mal pätnásť. Zabezpečila som mu vzdelanie a za pár mesiacov urobil ohromný skok. Začal chodiť na prípravné konzervatórium a sám sa rozhodol, že sa chce venovať muzike. Teraz chodí na Bart College a tým, že presvedčil vedenie školy o tom, aký je talentovaný a pracovitý, tak získal najvyššie možné štipendium! Niektoré veci mu v dobrom závidím."

Nič neľutuje

Keď vidí, ako sa jej synovi darí, pretože v Amerike začal kariéru budovať už ako mladý, neľutuje, že sa nerozhodla odísť skôr? "Všetko je tak, ako má byť, nič neľutujem a nič by som nemenila. Podľa mňa všetko to, čo som si prežila, sa mi vracia v tom, že to dokážem pretaviť do emócií na pódiu. Aj to, že som okúsila, aké to je hrať počas komunizmu i aké v začínajúcej demokracii, keď nikto nepoznal pravidlá. Takéto skúsenosti napríklad americkí muzikanti nemajú..."

I. Bittová je ako taká špongia, ktorá do seba absorbuje skúsenosti a emócie a snaží sa ich pretaviť do hudby. "Vlastným deťom som často hovorila, že v živote je potrebné nasávať všetko zaujímavé a dobré, čo sa deje okolo nich. Vždy som sa okolo seba dívala s otvorenými očami a prijímala za svoje to, čo sa mi zdalo ako správna cesta. Človek by mal počúvať svoje vnútro a hľadať to, čo potrebuje."

V Amerike sa jej veľmi darí, za sebou má množstvo koncertov s veľkými menami jazzovej muziky, za všetkých stačí spomenúť Bobbyho McFerrina. Napriek tomu, keď sa o nej v českých či slovenských novinách píše, tak v hlavne v kontexte toho, že je sestrou speváčky Idy Kelarovej a že bola bývalou priateľkou Richarda Müllera. "Ja som k tomu zaujala taký postoj, že sa snažím si to nevšímať. Zo zásady sa totiž odmietam rozčuľovať, ak si chcem uchovať zdravie. Keď niektoré médiá majú chuť písať v súvislosti so mnou len o tom, tak nech sa páči, je to ich obmedzenosť a aj ja som zaujala istý postoj."

Neposkytuje rozhovory často, aby mala dostatok pokoja na to, aby sa vedela sústrediť na hudbu. "Keď si predstavím, že sú muzikanti, ktorí stavajú celú svoju popularizáciu na tom, že o sebe šíria rôzne bulvárne informácie, tak uvažujem, ako im potom ostáva energia na to, aby tvorili? Ja nie som ochotná dať sa energeticky vyžmýkať hlúposťami. Vidím však, že svet médií je nastavený týmto smerom. Ja len dúfam, že sa to zmení a otočí k lepšiemu. Musím totiž povedať, že v poslednej dobe v USA vychádzali po mojich koncertoch naozaj kvalitné články, múdro napísané a ich autori sa až neuveriteľne trafili do toho, o čo sa naozaj na pódiu snažím," dodala na záver.