Samko mamičky s leukémiou rastie ako z vody

Dievčina, ktorá ochorela na zriedkavú formu rakoviny a zároveň čakala dieťa, je z nemocnice doma. V auguste ukončí liečbu. Jej synček je „šťastíčkom“ pre ňu i jej rodičov. Ďakujú za pomoc tímu lekárov.

KOŠICE. Rodičom šestnásťročnej Dominiky Nunhardtovej lekári v marci oznámili, že je tehotná a zároveň trpí zriedkavou a nebezpečnou formou akútnej myeloidnej leukémie. Krvácala, mala bolesti hlavy, poruchy zrážanlivosti krvi a vysoký tlak. Jej zdravotný stav gravidita v 30. týždni komplikovala. V ohrození života boli mamička i bábätko.

Dominiku kvôli tehotenstvu doktori neliečili, následkom choroby mohla pri pôrode vykrvácať. Po štyroch dňoch od prijatia do nemocnice podstúpila po stabilizácii cisársky rez. Narodil sa Samko s hmotnosťou 1 180 gramov a dĺžkou 30 centimetrov. Prvé dva mesiace života strávil pod dohľadom odborníkov kliniky neonatológie v košickej detskej fakultnej nemocnici.

Jeho mamku hospitalizovali na oddelení detskej onkológie a hematológie. Domov bola prepustená po 47 dňoch. Teraz sa podrobuje ambulantnej chemoterapii, do nemocnice prichádza raz týždenne na injekciu. Liečbu by mala ukončiť v auguste. Prognózy lekárov sú optimistické.

Babička na materskej

S odstupom času sa na uplynulé mesiace pozerajú Dominikini rodičia ako na ťažké obdobie, keď nebol čas zamýšľať sa nad nespravodlivým osudom. Jej mamka Jozefína spomína, že informáciu o dcérinom tehotenstve nebrali tragicky. Šokom pre nich bolo onkologické ochorenie. Nikto v rodine podobnou diagnózou netrpel.

„Lekári nám povedali, že to mohlo byť zo stresu, ktorý Dominika zažívala počas toho, ako tehotenstvo pred nami tajila. Vedeli sme, že tehotenstvo brzdí dcérkinu liečbu. Preto nám odľahlo, keď bolo po cisárskom reze a ujali sa jej na onkológii. O toto ochorenie sme sa nikdy predtým nezaujímali, nebol dôvod. Ak človek nemá nikoho v okolí s touto chorobu, tak to hodí za hlavu,“ vysvetľuje babička, ktorá je s vnúčikom na materskej.

„Boli to ťažké chvíle. Vyzerá to tak, že sa to nedá zvládnuť, ale jednoducho musíte ísť ďalej a nezamýšľať sa nad tým,“ dodáva jej manžel a živiteľ rodiny Stanislav.

Deväťmesačný Samko je podľa Jozefíny veľmi dobré bábätko, plače len málokedy. „Stále sa usmieva. Dobre spinká a zbožňuje výživu. S manželom hovoríme, že je pre nás šťastím v nešťastí. Je to naše šťastíčko.“

Prácu lekárov chvália

Manželia vyzdvihujú najmä prácu zdravotníkov a podporu širokého okolia.

„Prístup lekárov a zdravotných sestier bol veľmi pozitívny. Chceme, aby o ich kvalitnej práci vedela aj verejnosť. Neustále počúvame, ako ľudia nadávajú na zdravotníctvo, ale my sme sa so žiadnym negatívnym postojom ani raz nestretli. Všetko fungovalo tak, ako má. Veľkú oporu sme mali u pani hematologičky doktorky Gálovej aj u celého lekárskeho tímu,“ netají vďačnosť Samkov dedko.

Silnou oporou boli pre Nunhardtovcov príbuzní a známi. Výdavky rodiny boli vysoké. Benzín na cestovanie autom do nemocnice niekoľkokrát denne, peniaze na plienky a stravu pre Samka stáli počas dvoch mesiacov približne 600 eur.

S výbavičkou pomohla manželka Stanislavovho šéfa. Podpora prišla od viacerých neziskových organizácií. Jozefínina sestra zorganizovala vo Švajčiarsku zbierku.

Chystá sa študovať

Dominika je študentkou Osemročného gymnázia na Trebišovskej ulici. Kvôli liečbe prestala pravidelne chodiť do školy, učivo doháňa individuálnym študijným plánom. Budúci rok chce maturovať so spolužiakmi. Po zdravotnej stránke sa cíti dobre.

„Po chemoterapii mi býva zle, ale mám tabletky, ktoré to tlmia. Dá sa to zvládnuť. Učím sa, robím skúšky. Premýšľam nad vysokou školou, zaujíma ma psychológia alebo právo.“ Rodičia ju podporujú.

„Študovať môže niekoľko rokov. Na tom nezáleží. Pomáhame a budeme jej pomáhať. Každý by to pre svoje dieťa urobil. Ja som teraz na materskej, potom pôjde Samko do škôlky,“ tvrdí rozhodne Jozefína.

Drobca sledujú detskí špecialisti. Podľa nich vo vývoji ničím nezaostáva za inými detičkami. Stanislav prezradil, že sa teší na chvíľu, keď si s maličkým zakope do futbalky.