KOŠICE. Kapela potvrdila, že patrí k špičke československej hudobnej scény a predviedla po všetkých stránkach veľmi kvalitný výkon. Výborná dramaturgia, projekcia a najväčšie hity, navyše v podaní top hudobníkov, spolu prispeli k výnimočnému zážitku.
Povesť svojského a arogantného umelca však Jožo Ráž naplnil, keďže ako to uňho býva zvykom, nepotešil publikum prídavkom ani napriek vyše päťminútovému záverečnému potlesku.
Jožo Ráž: Ahoj Košice, ahoj kamaráti
Koncert začal načas a počas dvoch hodín odzneli takmer všetky najúspešnejšie hity. Divákov „dostala“ hneď úvodná skladba Od Tatier k Dunaju, takže to v hľadisku vrelo od samého začiatku.
Pozdravom „Ahoj Košice, ahoj kamaráti“ si líder Elánu získal publikum okamžite na svoju stranu a užíval si to.
„Populárna hudba bez popularity sa robiť nedá. Preto tu popularitu aj trpím, pritom mi lezie strašne na nervy. Na druhej strane, keď nás hodnotia ako legendu, veľmi si to cením,“ povedal Jožo Ráž pre TASR.
Potvrdil, že aj po štyridsiatich rokoch je preňho vzrušujúce postaviť sa na pódium, spievať a dostať ľudí do varu. „Je to obrovská výmena energie. Ja im niečo dávam a oni dávajú niečo mne. Kto to nezažil, ten nepochopí, čo dostávam od tých ľudí. Preto to robím rád,“ zdôraznil.
Novšie skladby ako Anjelská daň či Rockerhotel boli navyše vsunuté medzi osvedčené „pecky“ ako Zlodej slnečníc, Vymyslená, Smrtka na pražskom orloji, Kráľovná bielych tenisiek či Ak nie si moja.
Aj vďaka tomu to medzi návštevníkmi všetkých vekových kategórií neustále burácalo, hoci Steel Aréna zažila už aj vypredanejšie koncerty.
Jemne charitatívny nádych
Aj keď v úvode trošku „haprovala“ technika a projekcia meškala o sekundu voči dianiu na scéne, po chvíli bol vyriešený aj tento drobný problém a koncert mal len samé pozitíva. Hoci bol Jožo Ráž skúpy na slovo, sympatické bolo, že po každej piesni poďakoval za potlesk.
Diváci ocenili aj „perličky“, ako keď si na pódiu sadol do kresla a počas piesne Cigary idú do neba s pôžitkom fajčil a pil whisky. Milé bolo aj nečakané vystúpenie Vaša Patejdla na druhej strane haly.
A keď sa ku koncu J. Ráž opýtal obľúbené: „Čo je, čo? Chceš?“, nálada už nemohla byť vygradovanejšia.
Záverečné skladby Bosorka, Čaba neblázni a zlatý klinec v podobe piesní Nie sme zlí a Voda, čo ma drží nad vodou, uspokojil zrejme každého účastníka. Koncert mal navyše jemne charitatívny nádych, keďže sa konal pod záštitou organizácie UNICEF a Mesto Košice venovalo na dobrú vec sumu tisíc eur.
„Je dobrá vec robiť charitu, lebo svet sa rúti do pekla a veľmi veľa ľudí trpí nedostatkom všetkého možného. Preto sa robí charita a kto si to môže dovoliť, ten to robí,“ uviedol Jožo Ráž pre TASR. Dodal, že na charitu pôjde časť zisku z koncertu a z reklamných a marketingových aktivít.
Nadšenie schladil len neexistujúci prídavok
Výborné bolo tiež zloženie kapely. V rámci koncertu sa totiž predviedlo všetkých sedem vynikajúcich muzikantov. Okrem Joža Ráža, Vaša Patejdla a Jána Baláža to roztočili aj Henry Tóth (gitara), Ľubo Horňák (klávesy), Boris Brna (bicie) a Peter Farnbauer (gitara).
Po skončení fanúšikom skalil radosť len chýbajúci prídavok.
„Jémine, tak trošku mohli pridať, ale inak to bolo úplne super. Prišli sme ako partia, bolo nás spolu asi dvadsať. Elán je naša srdcovka,“ prezradila Košičanka Jana Hajduková.
Mladšie ročníky prišli aj z väčšej diaľky.
„Bolo to krásne. Síce vysoké vstupné, ale chlapci boli dobrí. Najnovšie veci možno nemuseli hrať, ale bolo to inak super. A mohli sa ešte vrátiť,“ myslia si dvadsiatničky Jana, Dana a Mirka z okolia Stropkova.
Jožo Ráž priznal, že Elán v súčasnosti už vystupuje menej, pretože hlavný problém je v peniazoch.
„Náš koncert je strašne drahý a málokto si dovolí nás kúpiť, hoci každý na nás zarobí. Ale lacnejšie sa to robiť nedá. 40 ľudí dva dni technicky pripravuje koncert, najímame si početné štáby, potrebujeme zdravotnícke zabezpečenie, policajtov...“ vysvetlil líder skupiny pre TASR.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
