Mestskému policajtovi (MsP), ktorý pracuje na Stanici MsP Západ, nenávratne zmenil život dnes 26-ročný vodič Peter. Svojim autom vošiel do križovatky na červenú a narazil do služobného vozidla mestských policajtov. Vodič aj spolujazdec utrpeli ťažké zranenia. Horšie bol na tom František, ktorý od pása dole ochrnul. Akoby zázrakom sa však opäť dokáže postaviť na vlastné nohy. Zatiaľ chodí len s pomocou bariel alebo štvorkolesového chodítka, ale oproti stavu, v akom bol pred rokmi, sa ten súčasný dá označiť za zázrak.

František býva v paneláku na Sídlisku nad jazerom. Napriek niekoľkoročnému trápeniu, obrovským bolestiam a týždňom stráveným na nemocničnom lôžku či v rehabilitačnom zariadení Kováčová mestský policajt ostal verný svojmu povolaniu. Podržali ho kolegovia na čele s vedením MsP. Robí trojhodinové pracovné zmeny, na monitoroch sleduje a vyhodnocuje dianie v košických uliciach zaznamenávané bezpečnostnými kamerami.

"Viete, ťažko sa mi o tom hovorí aj po tých troch rokoch od nehody," zaspomínal si František na september 2008, keď sme ho navštívili v bytíku na 1. poschodí. "S kolegom, ktorý šoféroval služobné auto, sme sa vracali na našu stanicu. On šoféroval, ja som sedel vedľa na sedadle spolujazdca. Bolo krátko pred 23. hodinou, keď na križovatke ulíc Tr. SNP - Ružínska do nás vrazil Chrysler so sabinovským evidenčným číslom. My sme šli na zelenú, on mal červenú. Absolútne to nerešpektoval, nezastal a v plnej rýchlosti vpálil do ľavej strany našej škodovky..."

Titánová svorka

Policajné auto skončilo takmer zošrotované. Kým vinník nehody obišiel iba s ľahkými zraneniami, obaja policajti boli na tom oveľa horšie. Vodič fabie, vtedy 24-ročný Michal, skončil v nemocnici s poranenou chrbticou a zlomeninou stehennej kosti. Doudieranému spolujazdcovi Františkovi diagnostikovali vážne poškodenie krčných stavcov.

"Nič z toho nárazu si nepamätám," tvrdí s odstupom času mladý policajt. "Vraveli mi síce, že som normálne komunikoval so záchranármi, ale ja o tom, čo sa dialo, nič neviem. Ten chrysler našu škodovku zničil tak, že nás museli hasiči z vraku vystrihnúť a až potom nás mohli odovzdať do rúk lekárov. Následkom zranení pri nehode som od pása dole ochrnul. Nasledovali viaceré operácie, krčnú chrbticu mi museli spevniť titanovou svorkou. Mám ju tam stále. Na Klinike úrazovej chirurgie FN L. Pasteura na Rastislavovej 43 som strávil šesť týždňov. Ochotná starostlivosť lekárov, sestričiek a celého zdravotníckeho personálu bola začiatkom na dlhej ceste k uzdravovaniu, za čo im veľmi pekne ďakujem."

Nasledovali rehabilitácie v Kováčovej, kde Františkovi veľmi pomohli a takpovediac ho "postavili" na nohy. Po týždňoch neistoty, či sa jeho organizmus zotaví, alebo nie, sa mu opäť podarilo rozhýbať dolné končatiny tak, že sa na nich môže s pomocou barlí postaviť a kráčať. "Týmto sa chcem poďakovať aj celému personálu NRC Kováčová za ich obetavý prístup a starostlivosť. Pravidelne rehabilitujem a chodím na liečby v kyslíkovej komore, lebo vdychovanie čistého kyslíka napomáha celkovej regenerácii organizmu. Je to však dosť drahé. Jedna hodinová kúra stojí okolo 60 eur. Zo začiatku som si to platil sám, nehovoriac o tom, že každý deň musím užívať kopec liekov. Nie je to ľahké, ale ako vidíte, nemusím už sedieť iba na vozíku. S pomocou bariel chodím sám, no keď idem s priateľkou na dlhšiu prechádzku, používam štvorkolesové oporné chodítko."

Pomohol mu box

Kým o Františka sa starali lekári, o vinníka nehody sa postaral súd. Dostal 4-ročnú "podmienku" a 4-ročný zákaz šoférovať. "Kým on je už asi za vodou a možno opäť riadi autá, ja sa tu takto trápim. Mimochodom, doteraz sa mne ani kolegovi osobne neospravedlnil. Poslal iba list s oznámením, že verejné ospravedlnenie bude uverejnené v denníku Korzár. Aj to len preto, lebo mu to nariadil súd."

Zdravotné problémy po nehode nesie František hrdinsky už tri roky, je to však pre neho o to ťažšie, že bol predtým nielenže celkom zdravý, ale aj športoval. Bol dokonca istý čas i členom policajnej cyklohliadky v mestskej časti Košice-Západ. Navyše boxoval v tzv. mušej váhe. "Nepatril som zrovna medzi majstrov sveta, ale zopár úspechov tam bolo," skromne poznamenal chlapík, ktorý si to v ringu rozdával aj so špičkovými súpermi. "Myslím si, že práve moja záľuba mi pomohla prežiť. Boxeri totiž majú oveľa viac vyvinuté a silnejšie krčné svaly ako neboxeri. Možno že ak by som neboxoval, pri tej nehode by som skončil s polámaným krkom. Takto mi 'len' poškodilo stavce a miechu."

Vďaka spomínanému chodítku sa František môže pohybovať aj po vonku, problémom sú len výškové budovy. Mnohé v Košiciach nemajú bezbariérový prístup, a keď tam navyše chýba aj výťah, je to vraj na porazenie. "Našťastie, náš byt je na 1. poschodí," vraví František. "Ohromne mi vo všetkom pomáha priateľka Mária. Som jej vďačný aj za to, že ma po tej hroznej havárii 'nepustila k vode'... Veď koľko je takých prípadov, keď niekto z dvojice ochorie alebo utrpí také zranenia ako ja a ten druhý z páru sa na neho vykašle. Ja mám teda nielen obrovské šťastie, ale v Márii aj fantastickú oporu."

Františka všal trochu štve postoj nášho zdravotníctva. V Kováčovej mu síce predpísali štvorkolesové chodítko nastálo, no zdravotná poisťovňa mu ho iba zapožičala. Tvrdia, že ich majú málo a sú drahé. "Na internete som však zistil, že podobné, ba možno i modernejšie, ponúkajú za asi 70 eur. Nepripadá vám to tiež tak trochu smiešne? No čo, nejako si s tým už poradíme..."

Blahodarné more

Húževnatý policajt, ktorý sa nepoddal ranám osudu a bojuje s ním ďalej, si po prepustení z nemocničných zariadení nedokázal sám ani natrieť chlieb. Od začiatku mu vo všetkom, tak ako aj teraz, pomáhala jeho rodina a priateľka Mária, ktorá je zároveň i jeho osobnou asistentkou. Teraz je už jeho počiatočná celková nemohúcnosť minulosťou. František sa dokáže v kuchyni sám postaviť k pultu, namazať si chlieb či pečivo maslom, napustiť vodu do pohára. To, čo väčšina zdravých ľudí považuje za samozrejmosť, bolo pre neho donedávna priam nemožné. "Sám, teda za pomoci bariel, už dokážem prejsť do vedľajšej izby k počítaču a sadnúť si. Komunikujem cez elektronickú poštu s priateľmi, známymi, kolegami."

Na jednej zo skriniek v obývačke sme si všimli typické suveníry z krajiny na Níle, hlavu egyptského faraóna Tutanchamóna a zopár nebezpečne vyzerajúcich škorpiónov. Našťastie, tieto jedovaté potvorky boli zaliate v skle či umelej živici. Nedalo nám to a Františka sme sa opýtali, prečo má v byte práve "kúsky" Egypta. "Vlani som sa dostal po prvý raz na dovolenku do tejto zaujímavej destinácie," pochvaľoval si František. "Mnohí známi aj lekári mi totiž odporúčali, aby som skúsil ísť niekam k moru, že mi to môže pomôcť..."

A mali pravdu. "Neviete si ani predstaviť, ako blahodarne na moje ubolené telo zapôsobil tamojší vzduch a celková klíma. Prišiel som odtiaľ ako znovuzrodený. Nehovoriac o tom, aký úplne rozdielny pohľad na takých ľudí ako som ja, tam majú. Doma sa na takých ako ja pozerajú ako na mrzáka, príťaž a neviem čo všetko ešte. V Egypte to každý berie inak. Pomáhajú na každom kroku, berú to ako samozrejmosť, majú neuveriteľne ľudský prístup. Bolo tam ozaj neskutočne dobre. Ak sa všetko bude dariť, ako má, budeme tam s priateľkou chodiť každý rok..."

Túžia po dieťatku

František s Máriou sa nevzdávajú. Obaja veria, že nakoniec príde ten deň, keď mladý muž odhodí barly do kúta, v pivnici odparkuje chodítko a postaví sa na vlastné nohy. A že bude žiť tak, ako pred tou, pre neho tak tragickou haváriou. Tragickou najmä preto, lebo prišla vtedy, keď to plný síl, elánu a plánov do budúcnosti čakal najmenej. Bol to šok, nechcel sa s takou krutou ranou zmieriť, ale musel.

"Mnohí, ktorí ma videli tesne po nehode a potom sa so mnou s odstupom času stretli, nedokázali uveriť tomu, aký obrovský pokrok som urobil. A ja sám teraz vidím svet oveľa ružovejšie ako v septembri 2008," tvrdí František a šibalsky sa usmieva pri vyslovení vety, že by nebolo od veci, keby sa im s priateľkou narodilo dieťatko... Nuž, držme mu palce.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári