No dnes hovorí, že je už unavený byť skoro celý život len v obrane a dookola vysvetľovať svoju minulosť. Aj napriek tomu však každopádne patrí medzi najúspešnejších českých hudobníkov, stále plní koncertné haly. Jeho aktuálne turné Vozová hradba je v Česku vypredané, vo februári príde koncertovať aj do Košíc.
Hoci má hlasový rozsah cez dve oktávy, tvrdí o sebe, že nie je dobrým spevákom. Má totiž zničené hlasivky. "Sú takmer nefunkčné, takže je zázrak, že hovorím. Nesprávnym používaním hlasu som si vytvoril v krku dve gigantické ´boule´. Vo chvíli, keď mi funguje hlas, spievam pomerne čisto, no som si vedomý, že hlas nemám trénovaný. Ale to je aj tak jedno. Omnoho viac ide o celkovú mágiu," vysvetľuje, tento problém neplánuje riešiť s lekármi. "Prečo? To je bomba! Táto porucha je pre mňa celkom dobrá výbava. Pri svojej inteligencii by som inak vo fabrike ťahal škatule, takže prečo? Ja nepotrebujem byť normálny."
Danielovou hlavnou devízou je jeho charizma, ktorou priam zázračne dokáže strhnúť ľudí. Na koncertoch ich dokonale ovláda. "Som showman a každá veľká šou je manipulácia, normálne nie ste vo svete reflektorov. Uvedomujem si, kde som, ale cítim ešte nejakú inú energiu, ktorá sála z tých ľudí a na ktorej si poletujem. Neviem ju popísať, ale keď to dosť zjednoduším, poviem takto - môžete si vybrať, ako prídete na pódium. Či z vás bude tank, alebo ustráchaná veverička, alebo dobrý spevák."
Okrem hudby však Daniel Landa má aj iné a veľmi zaujímavé aktivity. Je známym milovníkom rýchlych áut, no v poslednom čase to nie je len jeho drahý koníček, ale aj spôsob, ako si privyrobiť. Predsa len, z predaja cédečiek dnes žiaden spevák veľký majetok netrhne. A tak Dan preteká. "Patrí to do sponzorských aktivít a časť peňazí sme potom schopní prečerpať zase do umenia. Tiež si začínam zarábať ako mentálny kouč a to by v budúcnosti mohli byť slušné peniaze. Učím vrcholových športovcov, ako v sebe odblokovať zdroj energie," prekvapuje.
Hoci to vyzerá dosť jednoducho, Dan vysvetľuje, že to tak nie je. "Jednoduché to nie je. Je to kombinácia autogénneho tréningu, dychových a vizualizačných cvičení. Nehovorím, že z mravca urobíte slona, ale výkon sa dá dosť ovplyvniť. Teraz napríklad trénujem profesionálnych hokejistov, ktorým sa začalo dariť a tréner hovoril, že Dan Landa bude povinný," smeje sa "duševný tréner", ktorý sa v tomto odbore seriózne vzdelával. Rok dochádzal do Mníchova, kde študoval hypnoterapiu so špecializáciou na vrcholové športy.
Pri otázke na svojho vlastného mentálneho kouča, ktorý ho v živote najviac ovplyvnil, neváha: "Jeden z najdôležitejších ľudí v mojom živote bola mama a potom moja žena. Som obklopený ženami. A som presvedčený, že by ich malo byť viac všade." S otcom nemal najlepší vzťah, pretože to bol profesionálny pretekár a doma býval len málo. Potom sa rodičia rozviedli a najväčšie problémy s ním Daniel mal v puberte, keď si chcel "urvať svoj vlastný priestor". Dnes sú už veľkí priatelia a navzájom sa rešpektujú.
No nielen v čase puberty Dan robil problémy. Už ako dieťa vraj bol poriadne vzdorný. "Ruštinárke a učiteľke občianskej náuky som sa snažil okázalo dať najavo, že naša rodina nepatrí medzi šedé ovce. Takmer som potom nedokončil ani základku. Z občianskej som mal štvorku." V jeho rodine však nebol jediný. Dedo skončil v Jáchymove, pretože šíril film o pohrebe Jana Masaryka, rodina z matkinej strany prišla o všetky statky v južných Čechách. A jeho otca v 68. roku takmer zabili spojenci, keď v uliciach demonštroval a ukazoval im sprosté gestá. Takže antipatia voči režimu bola u nich obrovská a hlboko zakorenená a preniesla sa na Dana. Dokonca chcel emigrovať, no nechcel nechať mamu samu.
Bez ohľadu na to, aký Dan Landa vlastne je, sa nedokáže zbaviť nálepky rasistu s skinheada. A už ho nebaví, stále sa obhajovať: "Viete čo mi príde obludné? Že musím hovoriť, že mi hrala Rómka v Krysařovi, že som spolupracoval so Židmi a že produkujem Kurdovi platňu. Bývalému dílerovi, ktorého by som skôr mal bodnúť nožom do krku. Tak ja mu pomáham na ceste späť medzi normálnych ľudí."
Toto všetko on nerád zdôrazňuje. "Keby som mal vysvetľovať každé šteknutie, tak by som sa uvysvetľoval. Pravdu nikto nechce počuť..." A ako teda sám seba vidí? Vari ako recesistu, alebo skôr ako demagóga? "Demagóg určite nie som, pretože som ochotný prijať akýkoľvek argument, ktorý je rozumný. Neviem, čo som. Jediné, čo môžem povedať, je, že som veľký hráč, pretože hra je najbližšie k tomu, ako vnímam život. Viem, že nie som hrdina, ale môžem sa na neho hrať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
