Líder legendárnej českej kapely Petr Janda tesne po skončení vystúpenia netajil spokojnosť a porozprával nám množstvo zaujímavostí nielen o svojich dvoch milovaných "babách", manželke Alici a dcérke Anežke, ale i o vášni pre krájanie zeleniny, novej knihe či bábätku, ktoré sa má narodiť na jar.

Košice sú muzikantovi veľmi blízke, lebo ako povedal, je to prvé väčšie mesto, ktoré ako chlapec navštívil. "Prvýkrát som tu bol ešte ako študent, pretože naše gymnázium malo družbu s košickým. Boli sme tu týždeň a pre mňa to bol veľký zážitok, na ktorý si stále rád zaspomínam. Vybavujú sa mi mená a miesta, ktoré som navštívil a u koho som býval," prezradil nám umelec, ktorý však vraj ešte v tom období východniarky nebalil. "To prišlo až neskôr," smeje sa. "Pretože vtedy som to ešte s dievčatami nevedel."

Obdivuhodné je, že košický koncert absolvoval so silnou nádchou, no na jeho výkone, ktorý by mu mohli závidieť aj o desiatky rokov mladší kolegovia, nebolo nič poznať. "So svojím výkonom som spokojný. Myslím si, že aj ľuďom sa páčil, akurát prakticky nepočujem. Ako sme pristávali, úplne mi zaľahlo v ušiach, navyše som strašne nachladený. Spieval som, ako keby som mal hlavu vo vode."

Hoci budúci rok oslávi okrúhle životné jubileum, 70 rokov, vonkoncom by ste mu toľko nehádali. Ani výzorom, ani energiou, ktorá z neho sála. To, že žije aktívnym životom, dokazuje i skutočnosť, že má o 40 rokov mladšiu manželku Alicu, dvojročnú dcérku Anežku a ďalší prírastok do rodiny, ktorý pribudne o pár mesiacov, sa podľa všetkého bude volať Rozárka. S úsmevom prezradil, že nič mimoriadne pre kondičku nerobí.

"Koncerty ma fyzicky nejako zvlášť nevyčerpávajú," tvrdí P. Janda. "Ani hlasovo. Mne to nejako zvlášť nevadí, práve naopak. Mám malé dieťatko, takže som vytrénovaný a navyše chodím každú stredu hrať tenis. V lete ho hrám aj trikrát týždenne a veľa chodím na prechádzky. No a teraz pribudne pravdepodobne ďalšia baba, pretože sme s pani doktorkou študovali ultrazvuk a nevideli sme nič, čo by naznačovalo, že by to mal byť chlapec."

Okrem toho už skoro päť rokov nefajčí, čo mu veľmi prospelo. "Je to poznať na hlase. 'Slzy' zaspievam úplne krásne, zatiaľ čo pred piatimi rokmi to vôbec nešlo," priznáva šťastný otecko, ktorý sa, keď príde reč na jeho maličkú Anežku, celý roznežní. "Ona mi hovorí tatínko. Ako mamičke vraví maminko, tak ja som tatínko," smeje sa P. Janda. "Celkovo som teraz veľmi šťastný. Je to až prekvapujúca vec. Ono všetky veci, ktoré sa mi v tomto veku stávajú, majú obrovské kúzlo. Večer chodíme s Anežkou spať, ona si ľahne medzi nás, rozprávame sa a pošťuchujeme... Veľmi si to užívam."

Spevák je tretíkrát ženatý a keď sa zahľadel do o štyri desaťročia mladšej dievčiny, nemal to kvôli neprajníkom najľahšie. Dnes sú však spolu dokopy 11 rokov a majú sa rovnako radi, ako na začiatku. "Keď som ju prvýkrát videl, bolo to proste také... zvláštne. Toľko dievčat za mnou príde pre podpis a ja sa im podpíšem a tu som sa zarazil... Dokonca s ňou mám prvú fotku, predstavte si tú náhodu. Inak sa s tými dievčatami nefotím, ale s ňou mám fotku a dokonca odloženú. Z toho dňa, keď sme sa vo Valašských Kloboukách zoznámili... Dnes sme manželia šesť rokov a v podstate spolu chodíme 11 rokov, až na ročnú epizódu, keď sme spolu neboli. Už mala 30, takže už to nie je žiadny tínedžer," smeje sa P. Janda.

O tom, že jeho život rozhodne vždy nepripomína prechádzku ružovou záhradou, ale má i tienisté stránky, sa rozhodol úprimne napísať vo svojej aktuálnej knihe. Nevynechal vraj nič podstatné. Opisuje v nej lásky, "průšvihy", aj bolestivé chvíle, keď mu rakovina vzala manželku aj syna. "Písal som úplne otvorene, nejako som sa so svojím osudom nepáral. Prišlo mi blbé prikrášľovať to a ani by som to nevedel. Aj o tom je rockerstvo. Nebudem predsa o sebe klamať, to v žiadnom prípade. Nebudem sa však ani haniť, ani chváliť. Nechám to tak, ako to naozaj bolo. Sú tam dokonca bolestivé pasáže, ktoré by som nikomu nedokázal rozprávať. Preto som si to napísal sám. Keď to budete čítať, tak si všimnete, ako som to zo seba vychrlil a chcel ísť od toho preč."

Napriek tomu, že to nebolo ľahké, cítil potrebu všetko zo seba dostať na papier. "Nič som nevynechal. Ani také veci, či som podpísal antichartu... Nič.. Nikto mi nemôže vytknúť, že som niečo zamlčal. Občas som sa síce mohol trošku urobiť lepším... Ale neurobil som to." Čo sa však týka lások, tu predsa len radšej šetril detailami. "Samozrejme, že som sem-tam nejakú popísal. Bolo ich však veľa, tak som dal len také, ktorými som sa zaoberal dlhšiu dobu a mená som radšej neuvádzal. Dámy dnes majú vážne známosti a nerobilo by to dobrotu. A samozrejme, že som nepísal dopodrobna o rockerských zábavách, pretože ani to by nebolo úplne najlepšie..."

No hoci je dodnes pravým rockerom až do špiku kostí, počas každodenného života je to chlap ako každý iný. Jeho veľkou záľubou je napríklad krájanie zeleniny, ktorú si samozrejme aj sám pestuje. "Strašne sa mi páči, keď mi ruky voňajú takým zvláštnym zelerovo-petržlenovo-mrkvovým pachom... Paradajky si pestujem v skleníku a tohto roku sa mi ich urodilo neúrekom. Asi tri mesiace sme ich nekupovali," pochválil sa nám muzikant, ktorý je už bez preháňania žijúcou legendou. Budúci rok totiž Olypmpic oslávi 50 rokov existencie a on sedem krížikov. Zatiaľ čo však oslavy kapely plánuje už pol roka a budú vraj veľkolepé, tie svoje by najradšej ani nemal.

"Najväčší koncert bude budúci rok v decembri v Prahe s Národným symfonickým orchestrom. Bude to nahrávať Česká televízia. Túžim po tom, aby to bolo krásne a na najvyššej úrovni. Pokiaľ budem v takej forme, ako som teraz, tak to bude v poriadku. A v Košiciach by sme tiež veľmi radi vystúpili a požiadali by sme o spoluprácu Štátnu filharmóniu Košice. Uvidíme, či sa to podarí. Súkromným oslavám sa však pomerne dosť bránim," priznáva P. Janda, ktorý vraj dokonca nerád chodí ani na oslavy iných ľudí. Vždy to totiž podľa jeho slov nakoniec vyzerá rovnako.

"Oslávenec stojí uprostred miestnosti, vedľa neho manželka, ktorá sa väčšinou priblblo usmieva a vedľa nej nejaký nosič, ktorý odoberá darčeky a dáva ich vedľa do miestnosti, kde sa to hromadí. Je tam šialený rad ľudí a človek ani nevie, čo by mal kúpiť. Pokiaľ nie som oslávenec, odovzdám darček a venujem sa kamarátom, ale pokiaľ budem oslávenec, tak tam skrátka budem musieť hodinu stáť a čakať, kto mi čo dá a na druhý deň to budem preberať a hovoriť si, no ten sa teda pretrhol," smeje sa muzikant.

Určité veci by ho však naozaj potešili. "Všetko mám, alebo si to kúpim. Vždy mi však urobí radosť napríklad nejaká pekná litografia, fotografia, či obrázok. Alebo zásadnejšia knižka... Víno však nie, pretože ja napríklad doma vôbec nepijem. Keď dostanem fľašky, tak si ich naskladám do vínnej pivnice a keď má niekto narodeniny, tak ich zase vraciam," smeje sa. "Bohužiaľ však stále nejaké ostávajú. Ešte že tí Valaši tak chlastajú, že tú moju časť rodiny vždy poteším dobrým pitíčkom."

Blížiace sa vianočné sviatky oslávi v najužšom rodinnom kruhu. "Sme sebestačná rodinná jednotka a úplne si stačíme iba s Aličkou a Anežkou. Budeme úplne sami a vôbec nám to nevadí. Traja si urobíme veľmi pekný štedrý večer, pekne sa na to oblečieme, uvaríme, akoby nás bolo tisíc a urobíme si stromček... Anežka to už konečne bude vnímať, takže to bude krásne. A na druhý deň máme pozvanú rodinu z Prahy, takže prídu dcéry Eliška aj Marta a už nás bude veľa..."

Klasické sviatočné prejedanie sa mu vraj nehrozí. "Ja už toho zase toľko nezjem. Keď som ešte bol chlapec, dávali sme si o polnoci ďalší chod. Teraz to už nemôžem jesť. A musím povedať, že mi to ani netreba.
Chcel by som totiž trošku schudnúť, lebo už to nie je, čo to bývalo. Klasicky si urobím rybu, dokonca ju sťahujem z kože, čo robím nerád, a vypražím aj rezne."

Zabiť kapra je mu vraj ľúto. Pre najväčšie lásky, Alicu a Anežku, sa snaží pripraviť aj nejaké to vianočné prekvapenie. "Snažím sa vždy vymyslieť nejaký darček, ktorý nečakajú, no a potom je to na Ježiškovi. Jemu sa napíše a on to potom zariadi..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári