o celom svete. Nápad sa zapáčil Košičanke Oľge Silvášiovej, ktorá nám porozprávala o tom, ako sa k tejto téme dostala i kde by mohlo v Košiciach v budúcnosti prírodné ihrisko vyrásť.
V Košiciach sme zvyknutí na niekoľko typov detských ihrísk. Dopravné ihrisko, športový areál na Alejovej, či bežné malé ihriská pri blokoch, oplotené a tradične vybavené s hojdačkou, pieskoviskom a šmýkačkou. Mnohí rodičia by si však možno želali pre svoje deti niečo iné ako stereotypnú jednotvárnosť. Svedkom "alternatívneho" riešenia detského ihriska sa stala O. Silvášiová počas dovolenky v Londýne v júni tohto roku.
„Bola som na návšteve u sestry," spomína. "Keď sme sa chystali s deťmi na ihrisko, sestra mi odporučila nedávno otvorené prírodné ihrisko. Nič mi to nehovorilo. Moja predstava bola 'ihrisková klasika': hojdačky, šmýkačka a malé pieskovisko. O to väčšie prekvapenie bolo pre mňa stretnutie s týmto priestorom. Prebeholo asi takto: Wow!!! S úžasom som hľadela na šantiace deti. Veľká plocha bola vysypaná pieskom. Skôr mi to pripomínalo pláž než detské ihrisko. Až mi z toho spadla sánka," priznáva s úsmevom O. Silvášiová.
Ihrisko bolo začlenené do veľkého parku. Celá zóna bola riešená netradične. O. Silvášiová priznáva, že jej to pripomenulo detstvo. „Ešte v čase, keď sme chodili na prázdniny k babke na dedinu. Naháňali sme sa po lúkach, boli tam nižšie stromy, na ktoré sme liezli. Veľká časť ihriska v tom londýnskom parku bola vysypaná pieskom a v blízkosti bola voda. Volali to Waterplay. Priestor, kde sa deti mohli hrať s vodou. Boli tam maličké gejzíry. Deti sa veselo hrali, nosili si vodu do piesku a robili blatové koláčiky. Rodičia opodiaľ vegetili na tráve a robili si piknik. Zdalo sa mi, že som sčasti niekde v lese a zároveň pri mori."
Ihrisko bolo riešené tematicky. Stálo tam aj drevené torzo pirátskej lode a deti sa hrali na pirátov. Striedali sa tam viaceré oblasti. Jedna pripomínala pláž. Okolo pníkov, ktoré boli určené na lezenie, boli vysadené dreviny, ktoré prechádzali hlbšie do parku. "Veľmi sa mi to páčilo. Bolo to niečo celkom iné ako u nás. Navyše to nebolo ohradené klasickým plotom, ale tzv. živým. Na ihrisku bolo zakomponovaných aj pár herných prvkov z nerezu, ale úžasne zapadali do toho priestoru. Celý bol premyslený do detailov. Hneď bolo vidieť, že to ihrisko navrhol niekto, kto rozumie detskej duši. Napríklad v lodi bol potrubný telefón. Takisto tam boli veľké misy, deti sedeli v jednej z nich a prehupovali sa zo strany na stranu. Spoločne hľadali balans a užili si pri tom kopec zábavy."
Boli tam aj rôzne lávky, na hľadanie rovnováhy, šmykľavky a hojdačky, ale vôbec nie také, na aké sme zvyknutí. Boli projektované tak, aby sa na nich mohli hrať rodičia s menšími deťmi, alebo viac väčších detí spolu. Sedadlo hojdačky tvoril disk a šmýkačka bola dosť široká aj na hromadný zjazd. Z ďalších zaujímavých vecí pre detské aktivity, si O. Silvášiová spomenula na veľké oblé kamene, na ktoré sa dvoj, trojročné deti snažili šplhať. Balvan bol len o niečo vyšší ako deti.
Ďalšou výhodou týchto ihrísk je aj fakt, že nie sú úzko vekovo ohraničené. Kým u nás sú najmä pre malé deti, na staršie sa takmer zabúda. Nielen v tomto parku v Londýne videla O. Silvášiová aj skejt dráhu. Viac sa snažia podporiť mladých ľudí, aby mali miesta na stretávanie. Navyše v takom peknom prostredí si na svoje prídu aj rodičia, pretože si môžu urobiť v tráve piknik a zároveň sledovať hrajúcu sa ratolesť.
Ďalším rozmerom týchto ihrísk je rozvoj detskej fantázie. Na našich je napríklad pružinová hojdačka v tvare kačky. Vždy to bude iba kačka, žltá s červeným zobákom. Ale balvany môžu byť pre dieťa, čímkoľvek, čo si zmyslí. „Bola tam napríklad preliezka, čo pripomínala popadané stromy v lese. Keď sa dieťa posadí na drevené brvno podľa toho, koľko má rokov, či okolo čoho sa ten jeho malý svet točí, v jeho fantázii ten kmeň stromu môže byť koňom, drakom, raketou, loďou,... A čo sa mne obzvlášť páčilo, bolo to, že sa deti hrali spolu. Napriek tomu, že sa nepoznali. Naháňali sa, bol tam pohyb a smiech."
Keď O. Silvášiová chodila s dcérkou na ihrisko v Košiciach, zdalo sa jej tiché. Každé dieťa sa hralo samo. Izolované herné prvky, sú určené akoby len na hranie pre jedno dieťa. „Tu mi to pripadá, akoby deti po sebe pokukovali a chceli sa nejako zapojiť, len nevedia ako a kam. To je podľa mňa jeden z najväčších rozdielov. Na londýnskom ihrisku bol čulý ruch, pohyb, výskot... toto som u nás na ihriskách zažila málokedy. Možno preto mi to pripomenulo moje detské časy..."
Jednou z ďalších zvláštností londýnskeho ihriska je povrch. Nie všade je rovný. V istých častiach je členitý a pripomína trávnaté kopce. Deti sa tam môžu naháňať, menšie môžu „loziť po horách". Inde sú v tých kopcoch aj tunely. „Na prírodnom ihrisku sa teda nekladie dôraz len na vybrané herné prvky, ale sa pracuje s terénom danej lokality tak, aby sa dosiahla maximálna herná hodnota. Vytvára sa zvlnený terén. Z použitých materiálov prevláda drevo, umiestňujú sa veľké oblé kamene, starostlivo sa volí výsadba rastlín a drevín. Rôzne prírodné sypké materiály (piesok, kôra, riečny štrk) slúžia na riešenie dopadových plôch. Tieto materiály zvyšujú hernú hodnotu miesta tým, že sa dajú presýpať, naberať, hĺbiť, kopiť, prenášať..."
Prírodné ihrisko dokáže využiť aj počasie a striedanie štyroch ročných období. Na bežnom, keď pieskovisko i hojdačky zasype sneh, možnosti hry sa nemenia a sú skôr obmedzené. Ale keď sneh zasype prírodné ihrisko, ponúkajú sa nové hry. Snehové bunkre, sánkovanie, guľovanie. Zasypané preliezky či skaly môže detská fantázia pretvoriť na čokoľvek. V každom ročnom období prináša prírodné ihrisko prekvapenia a zmenu možností hry.
V neposlednom rade je vhodné spomenúť aj ekologický rozmer. Je to dôležité, možno hlavne v dnešnej dobe, kedy mnohé deti strácajú kontakt s prírodou a príliš veľa času trávia pred obrazovkou televízie alebo počítača. Potrebujeme mladej generácii priblížiť fascinujúci prírodný svet. Len tak budú môcť spoznať jeho úžasnú silu, rozmanitosť a krásu. Len vtedy budú chcieť prírodu chrániť.
Ihrisko O. Silvášiovú tak nadchlo, že sa rozhodla „priniesť" ho do Košíc. Oslovila primátora i Správu mestskej zelene (SMZ). „Pán primátor si so záujmom pozrel prezentáciu o prírodných ihriskách," vraví Košičanka. "Vyjadril sa sám ako rodič, že tento typ ihriska sa mu páči a určite ponúka pre košické deti a rodičov zaujímavú alternatívu." Kedže mesto potrebuje na sídliskách prioritne riešiť hlavne parkovanie, projekty detských ihrísku musia počkať.
A čo SMZ? "SMZ sa nebráni žiadnym prírodným prvkom pre zariadenie detských ihrísk, ktoré spĺňajú požiadavky STN EN - 1176 - 77 v súčinnosti s Nariadením vlády SR č. 349/2010 v plnom rozsahu. Vzhľadom na to, že certifikačný proces trvá určité obdobie, bez ktorého detské ihrisko nemôže byť v prevádzke, z bezpečnostného hľadiska uprednostňujeme certifikované výrobky, ktoré môžu byť hneď po osadení uvedené do prevádzky," povedal riaditeľ Richard Majza.
Oslovená bola aj MČ Sever, ktorá prejavila záujem. Na spolupráci sa dohodla s Botanickou záhradou (BZ) UPJŠ. Tam je vhodný priestor aj kus prírody. "Vonkajšie plochy areálu sú ideálnym prostredím pre vytvorenie prírodného ihriska," hovorí riaditeľ BZ Sergej Mochnacký. "Táto myšlienka je súčasťou koncepcie BZ. Voľba prírodných materiálov a umiestenie detského ihriska v zaujímavom teréne je vhodne spojená s rešpektovaním prírodného prostredia. Tým vzniká príležitosť vytvoriť pre detí zaujímavé miesto na hry a aktívnu zamestnanosť hrou. Problémom je financovanie. V tejto etape sme vďační za ústretovosť a nezištnú podporu nositeľa myšlienky a budeme hľadať možnosti, ako zabezpečiť potrebné prostriedky na realizáciu. Rátame s podporou priateľov a sympatizantov BZ UPJŠ."
Momentálna je situácia taká, že Košice v budúcnosti také ihrisko určite dostanú. Po úspešnej prednáške si A. White zmapoval terén v BZ, určený na výstavbu. Začiatkom jari sa vráti do Košíc, aby predstavil návrh dizajnu. To, kedy sa začne s výstavbou, záleží od financií, ktoré by O. Silvášiová s BZ rada získala od sponzorov i z eurofondov. „Dizajn ihriska vypracovaný expertom v tejto oblasti s mnohoročnými skúsenosťami má byť garanciou úspešnosti, ale zároveň aj atraktívnou príležitosťou pre sponzorov, stať sa súčasťou prestížneho projektu. Verím, že čím viac ľudí sa dozvie o tomto projekte, nájdu sa tí správni, ktorí pomôžu pri jeho realizácii. Spoločnými silami to dosiahneme. Aj keď to možno potrvá roky a ihrisko bude vznikať v etapách," dodáva O. Silvášiová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári