Košičanka Mária Bujnovská je na Slovensku z ôsmich vyučených ladičov s odbornou kvalifikáciou a troch ladičov so zahraničnou praxou v prestížnej svetovej firme na výrobu klavírov Steinway & Sons, zrejme jedinou ženou, ktorá v súčasnosti ladí a opravuje klavíry. Nesústreďuje sa len na prestížne značky. Stará sa aj o koncertné a štandardné klavíry či pianína rôznych značiek pri rôznych súťažiach, koncertoch vo viacerých inštitúciách, či v hudobných školách.
Pani Mária, matka troch už dospelých, ale ešte nesebestačných študujúcich detí, sa živí netradičným remeslom. „Vyučila som sa u starého pána majstra Gábora v období rokov 1988 - 1989," spomína. "Bol viackrát menovaný vo viacerých odborných knihách ako uznávaný staviteľ organov, opravár a ladič organov a klavírov. Za jediný rok som sa uňho naučila všetko. V máji 1989 som od národného výboru dostala povolenie na vykonávanie tejto činnosti. Až v roku 1993 sa to prostredníctvom zákona oficiálne transformovalo na živnostenský list."
Majster Gábor bol jedným z mála, ktorý toto remeslo na Slovensku ovládal. Ladenie a oprava klavírov sa u nás totiž oficiálne nevyučuje. „Najbližšie školy existujú v Čechách. V Prahe je škola prednostne pre štúdium zrakovo postihnutých a nevidomých (Konzervatórium a Ladičská škola Jana Deyla v Prahe). Ja som diaľkovo študovala v Hradci Králové u Petrofa (Stredná umelecká priemyselná škola hudobných nástrojov). Keďže som už mala dobré základy, spájala som tam ročníky, chodila na týždenné praxe. Musíte tam byť pri práci s drevom všestranní. V prvom ročníku mi dali na praxi týždeň na to, aby som zo surového dreva (guľatiny) vyrobila stoličku. Vo vyšších ročníkoch už išlo o odborné práce, potiahnutie klavíra všetkými strunami, práce s kladivkami, mechanikou a ďalšími súčasťami klavíra."
Mimochodom, pani Mária má v zálohe ďalšie povolania, ktoré však vykonávať nemusí. Je vyučená aj ako zdravotná laborantka, má tri roky medicíny, no práca ladičky ju baví oveľa viac. „Zároveň je to moje hobby, a navyše som hlavne, čo sa týka práce s klavírmi, vorkoholik. Ak sa pustím do opravy akéhokoľvek klavíra, svet okolo seba prestávam vnímať a venujem sa len práci. Nenechám žiadnu prácu nedokončenú, kým sama nie som s ňou spokojná. Snažím sa urobiť maximálne všetko pre to, aby bol každý klavír dobrý, ako po stránke technickej, tak aj zvukovej." Je aj súdnou znalkyňou a má Osvedčenie o úspešnom absolvovaní špecializovaného štúdia znaleckého minima Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Túto činnosť momentálne aktívne nevykonáva. Z titulu svojho odborného vzdelania je však oprávnená k vydávaniu odborných posudkov o stave a hodnote klavírov, prípadne o ich vyradení.
Pani Mária patrí medzi troch ľudí na Slovensku, ktorí absolvovali prax v Hamburgu, v prestížnej firme Steinway & Sons. „Táto firma vyrába klavíry vyše 150 rokov. Prax trvala tri týždne a obnášala prakticky všetko. Od nastavovania dusítiek ich krepovaním a používaním zrkadla, čo málokto chce a vie robiť, cez lepenie a brúsenie kladiviek, regulácie mechaniky, kde robí rozdiel aj jediný milimeter či desatiny milimetra."
Nastavovanie nového klavíra u Steinwaya, dodaného z výroby, trvá pri praxi asi päť dní. Absolventi praxe získavajú certifikát. Ľahšie sa, samozrejme, pracuje s už hotovými klavírmi. Ale ani to nie je také jednoduché ako vyzerá. „Najprv treba klavír skontrolovať, jeho výšku ladenia a regulácie mechaniky ako aj čistotu nástroja. Klavír sa rozlaďuje nielen hraním, ale aj rozdielom teploty a vlhkosti v danej miestnosti. Zásadou je, že klavír sa musí skontrolovať minimálne raz za dva roky, tak ako auto." Ideálne však dvakrát ročne (zimná a letná údržba). Problém je, ak sa táto zásada nedodržiava. „Ak otvorím klavír a vidím, že niečo nie je v poriadku, po dohode so zákazníkom to hneď opravujem. Pri väčších prácach sa doťahujú skrutky, niekedy je potrebné obrúsiť kladivká, čo mení charakter zvuku tónu a pod. Základ je, aby sa dodržiavalo aspoň prečisťovanie a ladenie."
Našou otázkou na pani Máriu je, či sa z tejto práce dá vyžiť. „Ak to človek robí poctivo, často na úkor svojej rodiny, keď pracujem sedem dní v týždni, 12 až 14 hodín denne, tak určite. Získa si meno, vytvorí si svoj okruh zákazníkov. Dosť často sa stáva, že sponzorujem nejakú hudobnú školu či inú inštitúciu, ak nemajú na údržbu peniaze. Proste nemôžem nechať klavír len tak." Hudobný odbor na školách je špecifický a učitelia technickým veciam nerozumejú. Študenti sa učia, ako zvládnuť skladby hudobných skladateľov daných období a učitelia tieto skúsenosti odovzdávajú deťom. "Neovládajú však klavír po technickej stránke, čomu sa nečudujem. Veď klavír má okolo 12-tisíc súčiastok. Bolo by dobré, keby poznali aspoň základy. V minulosti som už na jednej škole mala prednášku o starostlivosti o klavír a pripravujem ďalšiu o základoch regulácie mechaniky, aby si vedeli učitelia prevziať klavír po prípadnej oprave. To isté robím aj všade v súkromí u ľudí, aby nenaleteli nevyučeným ladičom."
Každý klavír predstavuje originál. Nie je v ňom možné vymieňať mechaniky, napr. u krídiel. Závisí to od značky a veľkosti. Po určitom období hrania sa môžu meniť typizované súčiastky ako kladivká, dusítka, ladiace kolíky a pod. Na to však treba skúseného odborníka. Už menšiu česť robia tomuto remeslu nevyučení ladiči. „Pred niekoľkými rokmi živnostenský úrad evidoval 35 živností ladičov, ale nemyslím si, že sa tým všetci oficiálne zaoberajú. Myslia si, že stačí mať elektronickú ladičku a ladiaci kľúč. To však nestačí. Ladila som a opravovala viackrát pianína po nevyučených ladičoch. Mnohokrát to opravili alebo naladili neodborne a musela som to po nich prerábať. Žiaľ, zaplatením neodbornej práce doplatili na to ľudia či školy."
Okrem ladenia a opráv klavírov ovláda pani Bujnovská ako jedna z mála aj ich povrchovú úpravu politúrou. Dnes sa nástroje striekajú polyuretánom, a na to nemá ani čas ani vhodné priestory. Jej prenajatá, profesionálne vybavená dielňa je situovaná v suteréne paneláku. Striekanie si vyžaduje špeciálne požiarne a pracovno-bezpečnostné predpisy, ktoré v obytnom bloku nie sú povolené aj kvôli výbušným výparom.
Spôsobov ladenia dnes existuje mnoho, pani Bujnovská používa temperované ladenie, ktoré vymyslel J. S. Bach a používa sa dodnes. Počiatky ladenia môžeme hľadať už u Pytagora. Ladenie klavíra nie je také jednoduché ako v prípade gitary. Ladiacich kolíkov a strún je viac (okolo 230) a doťahujú sa špeciálnym ladiacim kľúčom. Pri práci už pani Mária nepotrebuje elektronickú ladičku. Riadi sa sluchom, ako sa to naučila v 80. rokoch počúvaním jednotlivých kmitov, keď ešte elektronické ladičky neboli.
Pre ilustráciu ladenia si pani Bujnovská berie do ruky vidlicu. Raz ňou udrie po nohe, potom priloží k uchu, inokedy vyloží hore na znejúci rám. Názorne demonštruje, ako ňou počuje vibrujúci tón. Zo starej poctivej školy pochádza aj ďalší zvyk podpísať sa väčšinou na poslednú klávesu. „Robím to aj ja z praktických príčin, aby som vedela, kedy som nástroj ladila, či opravovala."
Pani Mária má zvučnú klientelu. Pracuje v Štátnom divadle, pre košické konzervatórium, pre katedru hudby Prešovskej univerzity, rôzne základné umelecké školy. Pripravuje klavíry na rôzne súťaže, festivaly a prehliadky. „Podieľam sa na Konvergenciách, Medzinárodnej detskej klavírnej súťaži, Jazz for sale, a pod."
Jej služby využívajú aj známe osobnosti. Pracovala pre Petra Breinera, Mikuláša a Noru Škutovcov, Ľubicu Čekovskú i jej brata Mariána Čekovského, pre Hanu Hegerovú či Petra Dvorského. „Pán Peter Dvorský si dal v mojej dielni kompletne opraviť pianíno aj s povrchovou úpravou. Osobne si ho prišiel prebrať do dielne. Samozrejme, zazreli ho aj tunajšie Rómky. Čakali ho pred panelákom celý čas. Keď vyšiel, poprosili ho o autogram. Pán Dvorský im povestným šarmom galantne vyhovel."
Televízni diváci možnosť vidieť pani Máriu v zábavnej relácii Inkognito, kde známe osobnosti hádali povolanie. Tam bola pozvaná v prvom roku vysielania na podnet riaditeľky jednej ZUŠ na základe zaujímavého povolania ženy - ladičky a opravárky klavírov. Napriek tomu o sebe tvrdí, že nie je dobrým námetom pre reportáž. „Písať by sa malo o iných, zaujímavejších ľuďoch, v iných odboroch a možno aj o mojich kolegoch," tvrdí M. Bujnovská. Skromné? Asi áno, ale ak je niekto dlhoročný profesionál s poctivou praxou, už si svoju výnimočnosť ani neuvedomuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
