Ešte skôr, ako nám porozprávala o Vianociach svojho detstva a o tom, aké darčeky ju prekvapili pod stromčekom, prezradila aj to, prečo máva pred sviatkami práce vyše hlavy, ale i to, odkiaľ na to berie energiu.
Košických divákov roztancovala s Michalom Davidom v Steel Aréne na koncerte Mejdan roku. "S Michalom sme si tento dvojkoncert vyskúšali pred časom v Liberci a malo to úspech, tak sme si povedali, prečo neurobiť celú šnúru spoločných koncertov. Bol to dobrý nápad," nazdáva sa H. Vondráčková. Dôkazom je vari deväťtisíc nadšených hostí košického koncertu. "Také koncerty, keď príde kopa ľudí a dobre sa bavia, sú na jednej strane veľmi vyčerpávajúce, no rovnako mi aj dodávajú energiu."
A tej pred sviatkami potrebuje veľa. Zvyčajne to tak býva, že jeseň je pre spevákov plná koncertov a pred Vianocami sa to nahusťuje a nahusťuje. V čase, keď väčšina ľudí sa snaží eliminovať pracovné povinnosti, aby stíhali nakúpiť darčeky a urobiť si predvianočné prípravy, H. Vondráčková nevie, kam skôr skočiť... "Som však už zvyknutá na takéto pracovné tempo, preto to ani nevnímam ako niečo výnimočné a už vôbec nie ako niečo, čo by mi malo prekážať. Energie mám niekedy až na rozdávanie a pánboh zaplať, neopúšťa ma!"
Hoci sa pohybuje v českom šoubiznise celé roky, čo je isto vyčerpávajúce, H. Vondráčková tvrdí, že nemáva pocity absolútnej únavy. "Ja som totiž také malé perpetum mobile. Od nepamäti to tak u mňa bolo, asi som to zdedila po mojej mamičke, ktorá bola tiež taká. Bola nesmierne temperamentná, zvládala neuveriteľné množstvo vecí, vychovala tri deti, vedela pliesť, šiť, háčkovať, obhospodarovať veľký dom. Z nej som asi načerpala toľkú energiu a pocit, že nič nie je nemožné, a keď sa chce, tak sa dá zvládnuť všetko. Takže veľa robí genetika, ale nespolieham sa na ňu. Viem, že keď chce človek zvládať veci, tak musí byť aj v dobrej kondícii. Chodím preto na prechádzky, bicyklujem, hrám tenis, plávam. Mám doma psa i mačku, ktorým sa treba venovať..."
Ale aj keď má energie na rozdávanie, priznáva, že občas máva dni, keď vie, že treba len odpočívať. "Jednoducho niekedy musíte nechať organizmus zregenerovať. Telo, ale hlavne aj hlavu. Čo si budeme navrávať - už mám vek na to, aby som dávala pozor na seba, preto si s manželom pravidelne doprajeme pár dní, keď len relaxujeme. Zájdem si na kozmetiku, do kúpeľov... Keď je viac času, tak k moru alebo na Floridu, kde ma slniečko tiež dokáže dobiť energiou. Nikdy som neurobila svojmu telu to, aby som šla doslova na energetický dlh. To nemôžete robiť, lebo sa vám to vráti. Keď som sa napríklad pustila do nejakého veľkého projektu, tak po ňom som sa musela doslova reštartovať a nič nerobiť. Ak by som si nedopriala intenzívny oddych, tak by to nemuselo dobre dopadnúť."
Vianočnú náladu si vyrobí
Predvianočný zhon neobchádza ani H. Vondráčkovú, no tá si ho dokáže užívať. "Všetko, čo sa spája s Vianocami, mám totiž veľmi rada. Mne sa mália tri dni sviatkov, preto si Vianoce doma urobím čím skôr. Predlžujem si to obdobie, keď je krásne vyzdobený dom a záhrada, keď je doma úplne iná - sviatočná - atmosféra." Preto už v čase, keď sa začína advent, vytiahne z pivnice všetky ozdoby, metre a metre vianočných svetielok a pustí sa do vyzdobovania domu a záhrady. "Chcem, aby sa Vianoce u nás doma pripomínali na každom kroku, preto mám veľa výzdoby. Aj vonku, aj vnútri. No a keď je čas, tak sa čím skôr pustím do pečenia vianočných perníkov, aby som rozvoňala dom typickou vôňou."
Keď sa povedia Vianoce detstva, H. Vondráčkovej sa hneď vybaví celá rodina a spoločné sviatky. "Pamätám si, že sme sa s rodičmi a s bratom vždy veľmi tešili na sestru, ktorá pracovala v Prahe a nechodievala domov veľmi často, no na Vianoce prichádzala stále a veľmi sme sa na ňu tešili. Mamke sme pomáhali piecť koláče. A pre ňu by to neboli žiadne sviatky, keby koláčov bolo menej ako dvanásť druhov, takže to som asi podedila po nej, lebo ja keď mám čas sa pustiť do pečenia, tak tiež musí byť tých koláčov čo najviac."
Počas štedrého večera mali rituál, keď si vždy zaspievali koledy. Po večeri nikdy nešli rovno k stromčeku po darčeky, ale otecko si sadol za klavír a spievali celá rodina. "Otecko vedel hrať výborne na klavíri, vždy sme si to užívali. Samozrejme, že spievala som aj ja, asi aj preto dodnes viem toľko veľa kolied a spievam ich naozaj rada. No a ešte si pamätám, že sme vždy šli na polnočnú omšu. Bolo to krásne, malo to úžasnú atmosféru. Dodnes sa mi presne vybavujú jasličky, ktoré tam boli a na ktoré sme ako deti boli zvedaví a s úžasom sme na ne hľadeli."
Darčeky, samozrejme, potešia každé detské srdiečko, ani H. Vondráčková ako dieťa nebola iná. "Stále to bola obrovská radosť a hoci sme nemali veľa peňazí a nikdy sme pod stromčekom nemali honosné darčeky, tak to bolo výnimočné. Mamička bola totiž nesmierne šikovná a dokázala pripraviť krásne Vianoce, sama ušila a urobila darčeky. Otecko sa zase staral o naše duševno a nosil nám knihy a muziku. Takže mamička sa postarala o to, aby sme mali čo na seba a čo do úst, a otecko zas o naše srdiečka. Mali to dobre podelené," spomína s úsmevom.
Dych jej vyrazilo bábkové divadlo
Z detstva si pamätá jeden darček, ktorý jej doslova vyrazil dych. "Rodičia nám totiž vyrobili bábkové divadlo a bolo krásne a úžasné. Hrali sme sa s ním celé Vianoce a nevedeli sme sa od toho odlepiť. Veľkú radosť som mala aj z korčúľ, ktoré som dostala od sestry. Tá totiž už pracovala v Prahe a mohla si dovoliť kúpiť mi taký darček. Boli to korčule pre krasokorčuliarku, chodila som do Pardubíc vlakom do krasokorčuliarskeho krúžku. No a ďalší darček, na ktorý nikdy nezabudnem, bola kuchynka. Bola drevená, bol k tomu aj stolík a stoličky a mamička mi ešte k tomu ušila krásny obrus a vankúšiky na stoličky. Mamička začala s výchovou skoro, preto je zo mňa dnes zanietená gazdinka," podotkla so smiechom.
Oveľa neskôr dostala pár darčekov, ktoré jej vzali dych. "Raz mi manžel dal krásny prívesok a briliantový prívesok. Sú to také krásne šperky, že som na ne minútu hľadela bez dychu a bez slova. No ale spomínam si aj na darček, na ktorý som len nechápavo hľadela, keď som ho zbadala zabalený pod stromčekom. Vyzeral totiž trochu ako puška, ale bolo to zároveň široké, takže som si vravela, že zbraň to nebude. Navyše, prečo by mi ju manžel dával? O nič múdrejšia som nebola ani po tom, čo som to vybalila z darčekového papiera. V škatuli som našla nejaký divný prístroj, ktorý mi nič nehovoril, tak som sa len nechápavo pozrela na manžela, čo som to vlastne dostala. Vysvetlil mi, že je to fúkací prístroj na lístie. Pravdupovediac, pozerala som na to nedôverčivo, ale šla som to vyskúšať, hoci bola zima. Hneď som zistila, aká je to úžasná praktická vec!"
Má rada praktické darčeky, ale uznáva, že niekedy väčšiu radosť urobí niečo romantické. "Lenže viete, ako to je. Keď je raz niečo praktické a hodí sa to, tak sa to hodí každému. Ale keď máte pre viacero ľudí vymyslieť niekoľko romantických darčekov, tak je to problém." Na zháňanie darčekov zvyčajne H. Vondráčková nemá veľa času, preto sa to snaží robiť priebežne. "Nie som ten typ, ktorý si niekedy v októbri urobí zoznam darčekov a začne systematicky nakupovať a vymetať obchodné centrá. Na to nemám nervy a ani čas. Ja to skôr riešim tak, že keď mi niečo udrie do očí, tak to kúpim hoci aj v lete. No a potom si to doma odložím, schovám a vytiahnem až pred sviatkami. Často sa mi stáva, že si sadnem k 'zbierke' darčekov a zistím, že mám vlastne už všetko nakúpené a teda mám pokoj," smeje sa.
Darčeky musí poriadne schovať pred manželom. "Asi by som to na neho nemala prezrádzať, ale on je veľmi zvedavý a vie o tomto mojom systéme, takže tuší, že darčeky mám nakúpené dopredu. Preto chodí a hľadá. V poslednom čase som preto začala darčeky zamykať na kľúč," prezradila so smiechom a s úsmevom si spomenula aj na to, ako sama ako dieťa "šmírovala" po byte. "No, občas sa nám s bratom podarilo niečo nájsť, no keď na to mamička prišla, tak bol oheň na streche! Navyše, každým rokom sa v tomto mamička zlepšovala a dokázala darčeky skryť tak, že sme ich potom už nevedeli nájsť. Sú to krásne spomienky, ktoré si vždy rada pred sviatkami pripomínam," dodala H. Vondráčková na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
