S etnografkou Východoslovenského múzea v Košiciach Klaudiou Buganovou sme sa preto bližšie pozreli na tento fenomén sviatkov, bez ktorého si ich pomaly nedokážeme ani predstaviť.

Betlehemy sú omnoho starší symbol Vianoc, ako napríklad vianočné stromčeky a dokonca aj darčeky. "Najprv sa nachádzali v našich chrámoch, potom aj v domácnostiach. Patria naozaj k najtradičnejšej vianočnej atmosfére už aj v tom zmysle, že sa v súčasnosti inštalujú aj na pomerne nezvyklé verejné miesta, ako námestia, hlavné ulice, do výkladov obchodov... kde mnohým padnú do oka a všimnú si ich aj tí, ktorí by ich možno inak nevyhľadávali," začína svoje vysvetľovanie K. Buganová.

Betlehemská tradícia sa u nás podľa jej slov začala šíriť prostredníctvom stredovekého rádu františkánov.
Podľa tradície postavil prvý živý betlehem, ľudovo nazývaný jasličky, v roku 1223 Sv. František v obci Greccio v talianskej Umbrii. "Zrejme chcel dedinčanom názorne ukázať, ako to v tých jasličkách bolo. Určite chcel zdramatizovať a priblížiť dej a údajne to malo veľmi veľkú odozvu. Ľudia to pochopili aj z toho dôvodu, že boli chudobní a stotožňovali narodenie svojich detí s narodením Ježiška."

Františkáni rozšírili živé betlehemy na Slovensko približne v 14. a 15. storočí. "Neexistuje však o tom veľa záznamov. Každopádne sa ľudia so scénou narodenia mohli stretávať už aj na gotických krídlach oltárov. Aj u nás v Košiciach na gotickom bočnom oltári navštívenia sv. Alžbety boli na tabuľových krídlach scény súvisiace s narodením a klaňaním troch kráľov."

V období baroka sa začali robiť betlehemy v kostoloch, došlo teda k zmene zo živých na také, do ktorých rezbári a sochári vytvárali figúrky. "Neboli však malé, na aké sme zvyknutí dnes, ale v životnej veľkosti. O ich šírenie sa počas baroka zaslúžili jezuiti, ktorí v súlade s vtedajšou pompéznosťou kládli dôraz na divadelnú dramatickosť a na to, aby vo veľkých chrámových priestoroch boli aj veľké betlehemy. "Zároveň boli aj podporovateľmi a iniciátormi predvádzania vianočných betlehemských hier v dómoch. Čiže na jednej strane už stál klasický statický betlehem v podobe veľkých figúrok, ktorý sa do chrámov v čase Vianoc pravidelne vracal, a na druhej strane sa začali hrať takzvané betlehemské hry."

Vyrábali ich hlavne baníci

Ako potom teda došlo k zmenšeniu betlehemov na rozmer, ktorý vyhovoval interiéru obydlí? Paradoxne to vraj súviselo so zákazom cisára Jozefa II., ktorý ako známy reformátor údajne zakázal stavanie betlehemov v chrámoch. "Vraj preto, že tento zvyk považoval za obyčaj naivnú a cirkvi nedôstojnú. Každopádne však už boli ľudia na betlehemy zvyknutí a tieto príkazy sa stretli s nevôľou hlavne na vidieckych farách, kde táto ich tradícia ďalej pokračovala. Zrejme vtedy sa začal masovejší proces výroby malých betlehemov v dielňach a manufaktúrach."

Najčastejšie sa v domácnostiach betlehemy umiestňovali na poličky trojuholníkového tvaru, na ktorých boli počas roka uložené sväté sošky. "Vo vianočnom čase ich vystriedal malý motív svätej rodiny. Pojem 'betlehem' sa totiž v ľudovom jazyku veľmi neujal, skôr sa používali termíny jasličky alebo svätá rodina." Celý betlehem zaberal naozaj veľa miesta, jasličky sa prípadne dávali aj do rohov izieb na zem. Keďže ich doma túžil mať každý, vznikli na Slovensku určité oblasti, v ktorých sa figúrky z dreva začali vyrezávať vo veľkom a zásobovali široké okolie.

"Venovali sa tomu hlavne baníci," tvrdí etnografka. "Dá sa povedať, že každá domácnosť už mala vo vianočnom čase jasličky a postavičky do nich vždy pribúdali, lebo ľudia v tom našli záľubu a každý rok chceli do betlehemu niečo pridať." Najčastejším materiálom na ich výrobu bolo drevo a až neskôr sa to variovalo. Bol to totiž ľahko dostupný a trvácny materiál a ľudia s ním navyše vedeli pracovať.

Handričkový, keramický i papierový

Unikátom, ktorý je charakteristický výhradne pre našu slovenskú ľudovú výtvarnú kultúru, je to, že drevené a niekedy aj papierové postavičky boli dopĺňané špecifickým prvkom, ktorým bol takzvaný maľovaný salaš. "Išlo o papier, na ktorom boli namaľované scény z pastierskeho života, a to tvorilo pozadie figúrkam. V iných krajinách sa s tým nestretávame. Vysvetľuje sa to tým, že baníci, ktorí celý život pracovali pod zemou, mali veľmi radi živú prírodu, a preto maľovali naozaj veľmi pestrú scenériu, najradšej výjavy z pastierskeho života. Východoslovenské múzeum (VSM) má takmer desiatku týchto maľovaných salašov, čo považujeme za skvost. Aj vzhľadom na to, že naozaj dosť rýchlo podliehali opotrebovaniu, lebo ľudia ich špendlíčkami pripínali na drevený podklad..."

Do zbierok múzea sa jednotlivé betlehemy dostali v prvej polovici 20. storočia. "Okrem maľovaných salašov tu máme aj iné výnimočné betlehemy. Napríklad veľký plechový z roku 1840 s maľovanými figúrkami a so scenériou mesta. Tiež však máme betlehem, v ktorom sú handričkové, keramické či papierové figúrky, ktoré sú tiež veľmi chúlostivé a opatrujeme ich. Nedá sa celkom presne povedať, koľko betlehemov spolu máme, pretože tých postavičiek je naozaj veľmi veľa."

Každý betlehem musel mať svoju presnú stavebnú schému, ktorá bola ustálená. Uprostred stála betlehemská maštaľ, vždy vľavo museli byť figúrky klaňajúcich sa pastierov a scénografický protipól tomu tvorili traja králi, ktorí prichádzali z čelného pohľadu vždy sprava. "Práve traja králi vraj predstavovali mužov troch ľudských vekov. Čiže to vlastne boli Gašpar, Melichar a Baltazár a rozoznáme ich tak, že Gašpar bol najstarší, fúzatý a bradatý muž, ktorý vraj reprezentoval Európu, Baltazár bol čierny kráľ na slonovi zastupujúci Afriku a ten, pri ktorom stála ťava, bol Melichar, ktorý akoby reprezentoval Áziu," vysvetľuje etnografka.

Ďalšie postavy sa potom ukladali kulisovite. Kvôli tomu, že darcov, ktorí prichádzali k jezuliatku, bolo veľké množstvo. "Neskôr sa pridávali okrem ľudí aj zvieratá, ako napríklad srnky, zajačiky, psík... Naozaj to malo veľké čaro a dojem z toho bol veľký, nielen pre dospelých, ale najmä pre deti."

Najpôsobivejší je na Kalvárii

My východniari však aj v tomto musíme byť špeciálni a existuje jedna vec, ktorú inde nenájdeme. A tou je betlehem v podobe malého dreveného kostolíka, v ktorom sa nachádzali postavičky svätej rodiny. "Kostolík bol neoddeliteľnou súčasťou betlehemcov, ktorí uvádzali betlehemskú hru. Niekde ho nazývali aj maštaľka a nosil ju anjel, teda jeden z aktérov betlehemskej hry. Takýto kostolík však nemali jednotlivé rodiny, ale bol skôr všeobecným majetkom obce alebo farnosti. Vždy ho zhotovil nejaký miestny rezbár či majster a naozaj bol typickým symbolom anjela."

Veľký boom a masové rozšírenie betlehemov do domácností sa spája najmä s obdobím po 2. svetovej vojne. Betlehemy sa stali bežnou súčasťou domova počas sviatkov. Do mnohých rodín sa dostali papierové betlehemy, ktoré navrhli poprední českí výtvarníci ako Mikoláš Aleš, Max Švabinský či Jiří Trnka. Okrem papierových betlehemov sa však už vyrábajú aj postavičky zo slamy a šúpolia či drôtikov. Večná téma sa skrátka zhmotňuje v mnohých podobách. "Je potešiteľné, že taký starý symbol Vianoc, ako je betlehem, má akoby v určitom období znovu renesanciu. Nakoniec, je to istým spôsobom aj symbol obdarovania."

Pokiaľ by ste však chceli obdivovať najkrajšie betlehemy, ktoré sú v košických kostoloch, etnografka odporúča pozrieť si aspoň nasledujúce tri. "V Košiciach je tým 'naj' určite betlehem v kostole Dominikánov, lebo je najstarší. Zachovali sa pôvodné drevené barokové figúrky a skutočne je to hodné obdivu. Zaujímavý betlehem je v kostole Krista Kráľa na Moyzesovej ulici, kde majú maľovanú maštaľku i zvieratká a len dokladajú postavičky svätej rodiny.

No a pozoruhodný, hoci nie až taký starý, je aj betlehem v kostole Sedembolestnej Panny Márie na Kalvárii, ktorý je pre detského návštevníka azda najpôsobivejší. Je totiž pestrý, má veľa maľovaných figúrok a atraktívne africké zvieratká či hudcov v krojoch s nástrojmi. Naozaj je čo obdivovať," dodáva K. Buganová, ktorá zároveň všetkých, ktorých krása betlehemov dojíma, pozýva na aktuálnu vianočnú výstavu betlehemov zo zbierok VSM do Vlastivedného múzea v Trebišove. Stihnete ju do 19. januára.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári