Zvlášť, ak máte takéto indivídum za suseda. Ide o nadmieru šetrného človeka. Kým šetrí doma, je to jeho problém, ale ak to ovplyvňuje mňa i ostatných, začínam byť nahnevaný.
Chlapík si jedného dňa povedal, že platíme veľa za elektrinu spoločných priestorov. Zobral „vercajg“ a poďho upraviť, čo sa dá. Odvtedy, keď idem domov, svetlo sa mi nezapáli a ja rátam schody, aby som došiel celý do brány. Namontoval vypínač na chodbe, ktorý nie je klasický chodbový, ale bytový. Proste, ak chcem vidieť na schody, vo vnútri ho zapálim, vybehnem von, no musím poprosiť niekoho, aby ho zhasol. A naopak, keď idem domov, zapálim si svetlo na schodoch pred blokom, až keď som už dnu.
Jeho ďalšou iniciatívou bolo znížiť čas senzorov svietidiel na chodbe. Na minimum, prečo nie. Takže už v bráne, pri čakaní na výťah, doslova tancujem, aby ma ten blbý senzor zachytil a svetlo svietilo. No ono zhasne a ja tancujem opäť.
Nejde mi do hlavy, čo chce ten nešťastný človek ušetriť. Veď vlani zaplatil každý byt za spoločnú elektrinu euro (za celý rok). Pýtam sa sám seba, či som márnotratný. Asi nie, skôr opatrný. Chcem svetlo a bezpečnosť, preto pán sused, ešte raz a porozmýšľam o všeobecnom ohrození.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
