Na také chvíle síce mnohokrát človek zabudne, ale zavše sa vyplavia spod nánosu zabudnutia ako úsmevné príhody. To priznal i známy hokejový rozhodca Rudolf Lauff.
Píska už od roku 1988 a vo svojej kariére zvládol viac než 450 extraligových zápasov. Ako rozhodcovský ucháň začínal v nižších súťažiach, kde sa občas vyskytnú naozaj kuriózne záležitosti. "Vtedy som ako adept rozhodovania bol zo všetkého poriadne vyplašený," osvetlil tento košický arbiter, ktorý skromne naznačil, že niektoré príhody boli možno úsmevné v momente zrodu, ale po čase sa už také nejavia.
Účastník šiestich majstrovstiev sveta a dvoch ZOH vylovil z pamäti to, ako sa ocitol na ľade bez cudzieho zavinenia. "Bolo to v Bratislave a pred zápasom v rámci Európskej hokejovej ligy sa chystala nejaká ceremónia. Usporiadatelia natiahli na plochu koberec. Vyšli sme na rozkorčuľovanie, no po nejakom pol kolečku som sa dostal na koberec a už som aj letel dopredu. Aký som bol dlhý, tak som sa ocitol znezrady na ľade. Pred začiatkom stretnutia ešte nebol štadión príliš osvetlený, takže nejaký koberec som si vôbec nevšímal. Irónia osudu bola aj v tom, že som sa zdravil s časomeračmi a ďalšími činovníkmi na trestnej lavici, pozeral som doprava a bolo to."
Ako sa vraví, padol na hubu. Diváci napodiv na toto kuriózne intermezzo nereagovali záchvatmi smiechu, skôr rozhodcovia medzi sebou sa na tom schuti pobavili. "Nevnímal som to síce ako hanbu, ale vtedy mi to nebolo dva razy príjemné. Po pár sekundách som ale už na to nemyslel. Rozhodca musí mať psychiku na výške, nesmie sa dať len tak ľahko vykoľajiť." Východniar sa na ľade ocitol viackrát aj v zápoleniach, keď v zápale hry sa všeličo zomelie. Ako to už chodí, škodoradostníci si mädlia ruky, keď také čosi zočia a radi si pošteklia bránicu. "No stáva sa i to, že rozhodca bez nejakého úmyslu podrazí aj samotného hráča."
"Raz sa mi prihodila tiež nečakaná vec, prestala ma poslúchať píšťalka. Vtedy som fungoval ešte ako čiarový. Chcel som odpískať ofsajd - fúkol som a nič. Potom som to isté chcel signalizovať na druhej strane a zase ticho. Píšťalka ako na potvoru mlčala. Začal som teda mávať rukami a niekto z kolegov ma zachránil. Tuším dvojnásobné ignorovanie pravidiel som musel chtiac nechtiac pustiť." Náš zástupca v pásikovanom drese naznačil, že nosí dve píšťalky, lebo nie je výnimkou, že mu ju hráči pri ostrých súbojoch zlomia. "Neviem, prečo som mal v tom momente pri sebe iba jednu. Takže pri prerušení hry som preskočil mantinel, ostošesť zamieril do šatne a zobral si náhradnú," interpretoval R. Lauff.
Na margo prípadného žartovania s hráčmi pri prerušení hry riekol, že veľakrát nálada je ovplyvnená celkovou atmosférou. Avšak debata vedená aj v dobrom úmysle sa môže rozhodcovi vrátiť ako nežiaduci bumerang. "Hlavne v súčasnosti už nerobí dobrú krv, ak s niekým príliš komunikujete, hoci by to malo byť pred zápasom normálne, slušné. Lenže niektorí vám to potom chrstnú do tváre ako čosi neprístojné. A tobôž keď vidia, že sa smejete."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
