toho pri rozhodovaní zažil neúrekom.
„Stalo sa to v extraligovom zápase v Lučenci a išlo o nemenovaného kolegu. Takého, ktorý je dnes vyššie postavený a už nepíska. Na začiatku stretnutia išiel vhodiť úvodný rozskok. V momente, keď rozhodca vyhadzuje loptu medzi hráčov, tí zvyknú trebárs mávnuť rukou a tak sa stane, že rozhodca je nechtiac zasiahnutý. Vtedy vysoký pivot na rozskoku rozhodcu zachytil rukou za vrecko. Rozpáral mu v tom okamihu celé nohavice. Začalo s avšak hrať, kolega si tú nehodu síce všimol, ale pokračovalo sa asi dve minúty do prvého prerušenia hry. Dovtedy behal po ihrisku s rozpáranými nohavicami. Po prerušení bežal kolega do šatne a rýchlo si na seba hodil oblekové nohavice, v ktorých prišiel na stretnutie v Lučenci. V nich pískal do polčasu a počas prestávky stihol rozhodcovské nohavice ako tak zošiť," rád sa vracia Milan Brziak k úsmevným príhodám spod mužských, či ženských basketbalových košov.
M. Brziak nikdy nezabudne na cestu do lotyšskej Rigy, lebo s ňou bola spojená príhoda, nad ktorou sa dnes schuti zasmeje, no vtedy mu nebolo všetko jedno. „Stalo sa to pred šiestimi rokmi. Rozhodoval som mužský pohárový zápas. Nominovali ma do Rigy, kam som letel z Košíc cez Viedeň. Medzinárodní rozhodcovia by mali nosiť potrebné náčinie na zápas so sebou v príručnej batožine. To pre prípad, že by sa veľká batožina zapotrošila, omeškala. Keďže z Košíc sa do Viedne lieta malými lietadlami, pred nástupom do lietadla vám pri schodíkoch vezmú aj príručné kufre a dajú do ruky, až keď vystupujete. Sedel som úplne vzadu, stretol som na tejto linke kolegu z práce, vystupovali sme vo Viedni poslední. Pri schodíkoch boli už len dva kufre. Vzal som ten, o ktorom som si myslel, že je môj. Bol presne takej značky, veľkosti, farby." Potom cez Schwechat odletel do Rigy. Keď tam dorazil na hotel a otvoril kufrík, takmer odpadol... "Po chrbte zimomriavky, lebo tam boli letné veci. Našiel som tam menovku muža, ktorý išiel zo Spišskej Novej Vsi na pracovnú cestu do Barcelony."
Dnes sa nad tým už len zasmeje, no vtedy riešil vážnu situáciu. Nemal totiž v čom rozhodovať medzinárodné pohárové stretnutie mužov. "Volal som do Spišskej, kde mi manželka dotyčného pána povedala, že sa jej muž ozval, má môj kufor a je už v Barcelone. Poslal mi ho prvým letom do Rigy. Bohužiaľ tam nedorazil. Ja som bol V Rige deň pred stretnutím, zachránil ma komisár stretnutia. Jeho syn totiž rozhodoval tú istú súťaž mužov. Doniesol mi jeho veci. Ten Lotyš bol o hlavu nižší, ale nohavice som si nejako natiahol. Akurát som sa nemohol zohnúť, lebo by praskli. Bundu som však nemal, tú mal ten rozhodca so sebou na nejakom zápase. Vonku bolo v januári 15 pod nulou, ale kolegovia rozhodcovia boli kolegiálni, ani oni si bundy nedali, keďže ja som ju nemal, tak nám bolo chladno. Ale skončilo to všetko dobre. Po zápase na večeri sme sa na tom nasmiali."
Cestou domov našiel M. Brziak svoj kufrík s vecami vo Viedni v stratách a nálezoch. A batožinu toho Spišiaka ešte z Rigy v deň príletu posielal do Barcelony. "Dorazil mu, o tom som sa ešte utvrdil," prezradil už skúsený arbiter, ako sa jeho kufrík túlal svetom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
