Do Košíc síce prišiel pred pár týždňami s "vážnym kúskom" - drámou od W. Shakespeara, ale rád sa porozprával o zábavných situáciách, o ktoré nemá núdzu pred kamerami alebo na javisku. A tiež o tom, kde bude tohto roku tráviť Silvestra a kde vítal Nový rok v plavkách na pláži.

V poslednej dobe sa J. Vajdovi darí slovenských divákov rozosmievať vďaka sitcomu televízie Markíza "Hoď svišťom". Niektoré hlášky z neho už stačili zľudovieť a najväčšiu zásluhu na tom má práve postava J. Vajdu. V sitcome stvárňuje bohatého podnikateľa Vladimíra Boju.

"Hlášky, ktoré moja postava pomerne často používa - 'joj, biznis' či 'Kde sa všetcia', pomaly ale isto preberajú ľudia aj do bežnej konverzácie. Viem napríklad o tom, že práve 'joj, biznis', zvyknú ľudia hovoriť aj s typickým prízvukom, keď zložia telefón a volal im niekto kvôli práci. Samozrejme, že ma to veľmi teší, pretože pri takomto type televízneho programu je to dôkaz toho, že máme svojich divákov a že sa im to páči. Inak by to nepoužívali," nazdáva sa J. Vajda.

Vladimíra Boja v seriáli zvykne jeho priateľka Mia v podaní Moniky Hilmerovej volať prezývkou Prasko. "Už aj moja priateľka Juli mi tak občas povie. Napríklad ráno ak spolu vstávame, tak mi zvykne povedať - dobré ráno, Prasko. Obaja sa potom na tom celkom dobre zabávame. Vôbec mi to neprekáža, práve naopak."

V sitkome sa J. Vajda cíti dobre, hlavne preto, že pri nakrúcaní epizód Hoď svišťom je vždy postarané aj o zábavu. "Možno by to niekto na prvý pohľad netipoval, ale Tomáš Maštalír je riadny rozosmievač. Jemu sa vždy darí pokaziť nám pracovnú morálku. Naposledy sme museli na polhodinku prerušiť nakrúcanie, lebo sme neboli schopní nakrútiť scénu bez toho, aby sme sa na nej nerehotali."

Humor sa rodí ťažko

J. Vajda je rád, že režiséri ho v poslednej dobe začali viac a viac obsadzovať do komédií. "V divadle hrávam v komédiách už niekoľko rokov, teraz sa to otočilo aj v televízii, kde už nie som iba zvodca a lámač ženských sŕdc. Ja osobne sa cítim dobre, keď hráme komédiu alebo nakrúcame niečo zábavné. Pravda je však taká, že robiť dobrú a kvalitnú zábavu, nie je vôbec jednoduché. Humor sa rodí ťažko. Isteže, môžete rozosmiať ľudí tak, že niekoho na javisku nakopete do zadku. Ale pointa je v tom, aby ste dokázali vytvoriť dobrý situačný humor, vypointovať fór. A to vôbec nie je jednoduché."

Práve preto si aj rád spomína na rôzne zábavné príhody. "Napríklad na Košice mám kopu krásnych spomienok a jedna z nich je na košický maratón." Ten pred pár rokmi odbehol s kolegom Milanom Kňažkom. "Obaja sme chodievali behať a v jeden deň sme si povedali, že keď už na sebe makáme, tak by bolo dobré dať si nejaký cieľ. Rozhodli sme sa teda pre košický maratón. Aj sa nám to podarilo."

Viaže sa k tomu aj zábavná historka. "Pravda je totiž taká, že sme boli v tom čase obaja silní fajčiari a po odbehnutí maratónu sme si zapálili, lebo počas tréningu sme nefajčili. Dali sme si cigaretu, ale až dlho po skončení maratónu, až na izbe. Lenže - tak často sme o tom hovorili, až sa táto historka prekrútila tak, že sme si vraj zapálili tesne po prebehnutí cieľom... Nuž ale keď to takto niekomu príde zábavnejšie, tak to nechajme tak a hádam ani netreba veci uvádzať na pravú mieru," podotkol so smiechom.

Mimochodom, keď J. Vajda i M. Kňažko po 42 kilometroch dobehli na štadión, tak ako všetkým víťazom, aj im dali do rúk biele holuby. Tých mali neskôr na znak slávy vypustiť do vzduchu. "Po tom, čo Milan urobil nejaký rozhovor, chcel holuba slávnostne vypustiť. Príliš silno ho však držal a akosi ho priškrtil. Keď Milan holuba vyhodil do vzduchu, vták padol na zem a odkráčal," spomína herec so smiechom.

Do Košíc chodieval J. Vajda pomerne často v čase, keď sa v tunajšom televíznom štúdiu nakrúcali inscenácie. "Cítil som sa tu vždy dobre a vždy sa budem, lebo po mamičke som polovičný východniar. Ja viem, prečo sa hovorí šaľeny vychodňar - moja mamka je v dobrom zmysle slova úplne bláznivá a to, čo je bláznivé aj vo mne, som určite podedil po nej."

Inšpicient začal mečať

Keďže má J. Vajda rád situácie, kedy je na čom sa baviť, rád si spomína i na zábavné situácie, ktoré zažil pred kamerou či na javisku. Na jednom z predstavení mal čo robiť, aby mohol pokračovať v hraní a skrotil nejako v sebe smiech. "V Rómeovi a Júlii som hral Tybalta. Čakali ma dva súboje. V jednom zabijem Merkucia, v ďalšom Romeo zabije mňa. Prišiel som na javisko a v tom som si uvedomil, že nemám pri sebe meč. Otočil som sa na inšpicienta a šepotom som mu opakoval - meč, meč, meč. No a on začal mečať..."

Postava doktora Mažára v seriáli Ordinácia v Ružovej záhrade tiež občas J. Vajdovi prinesie zábavné situácie. "Stáva, že ma ľudia oslovia ako doktora. Ťažko mi je niekedy odhadnúť, či sú o tom naozaj presvedčení, alebo to robia iba zo žartu. Ale že mi niekto povie na ulici 'pán primár', to sa mi stáva často. Nedávno sa mi stala aj taká zábavná vec, keď sa ma istá pani začala pýtať na isté ženské problémy a na hygienu... Nuž, dosť ma to pobavilo."

V Slovenskom národnom divadle je vraj dodnes zarámovaný papier, na ktorom podal J. Vajda výpoveď. Zábavná situácia sa odohrala už dávno a herec prezradil, ako to celé bolo... "Spomínam si, že som bol v divadle s niečim nespokojný. S Ľubom Paulovičom sme niekde vonku sedeli a on ma nabádal, aby som dal výpoveď. O šiestej ráno som sa teda zobral a zaklopal na brány divadla. Otvoril mi vrátnik, od ktorého som si vypýtal kúsok papiera. Následne som ho opaskom priviazal o stoličku, aby sa nehýbal. Oprel som sa o neho a na papier napísal - Do tohto divadla v živote nevstúpim, svoje dva dôvody oznámim šéfovi. Potom som podal papier vrátnikovi a povedal som mu, nech ho odovzdá šéfovi. Bohužiaľ, zabudol som ho odopnúť a ráno o ôsmej ho upratovačky našli sedieť spútaného na stoličke..."

J. Vajda si aj rád spomína na svoje začiatky v divadle, keď si z neho často na javisku strieľal Karol Machata. "On ma totiž neuveriteľným spôsobom rozosmieval, a to aj na predstaveniach. Spomínam si na hru, v ktorej som hral mnícha a on môjho otca. S výstrahou od šéfa, že už sa nemôžem smiať pred publikom, som to odohral vo veľkej vážnosti tak, ako si to hra vyžadovala. Až do okamihu, keď mal pán Machata povedať vetu - A keďže je ten pôst, príď, budeme mať rybaciu polievku... Samozrejme, že sa nezaprel a povedal - A keďže je ten pôst, príď, budeme mať fazuľovú s párkom... Pravdaže, nasledoval môj výbuch smiechu..."

Na kolegov robí opičky

Aj samotný J. Vajda sa občas postará o to, že sa na javisku začnú diať zvláštne veci. "Hlavne keď ide o silvestrovské predstavenie, tak to sa snažíme vystrojiť nejaké psie kusy. Bežne kolegom poviažem dohromady topánky. Alebo úplne stačí, že vtedy, keď ja som otočený chrbtom k divákom, začnem na kolegu robiť opičky. Horšie je to vtedy, keď viete, že dotyčný sa bude snažiť vám to vrátiť. To potom zvyšok predstavenia tŕpnem a čakám podraz..."

Silvestrovské publikum je vraj úplne iné ako to, ktoré chodí do divadla bežne. "Tohto roku napríklad budem tiež na javisku, hráme komédiu 'Tak sa na mňa prilepila'. Viem o to, že silvestrovské predstavenia sú často vypredané aj pár mesiacov dopredu, lebo sa na nás chystajú ľudia, ktorí hru už videli a čakajú, čo zmeníme a doslova sledujú, čo si na nich pripravíme. Občas nad tým aj uvažujem dopredu, ale najlepšie je to vtedy, keď sa spoľahnem na improvizáciu. No a diváci sú potom za to vďační a neraz sa aj my smejeme tak, že nie sme schopní pokračovať ďalej."

J. Vajda si pamätá aj také silvestrovské predstavenie, ktoré potom pokračovalo veľkou párty v divadle. "Robievalo sa to, v poslednej dobe však každý má nejaký program a uteká za rodinou, priateľmi... Odkedy je však divadlo v novej budove, tak sme vlastne v centre diania, lebo na nábreží pri Eurovei je každoročne silvsestrovský program a ohňostroj. Takže aj tohto roku to dopadne tak, že po skončení predstavenia pôjdem s priateľmi oslavovať medzi Bratislavčanov."

Ideálne strávený Silvester je pre J. Vajdu ten, počas ktorého mu nechýba priateľka Juli, blízki priatelia a rodina. "Predstavujem si takú vydarenú spoločnosť na horskej chate a kopu snehu. Ak nehrám na Silvestra, tak sa to väčšinou snažíme aj takto zorganizovať. Mám rád lyžovačku, preto je pre mňa ideálny Silvester na svahu."

Nebráni sa však ani tomu, aby sa koncom roka cestoval za teplom. "Raz sme sa takto na Silvestra vybrali do Dominikánskej republiky, raz do Austrálie. To bolo práve v roku 1999, čiže oslavy príchodu roku 2000 boli veľkolepé. Poviem vám, že to bolo celkom zábavné tráviť Silvestra v plavkách na pláži a tancovať na piesku. Oslavy v Sydney boli úchvatné, taký perfetkný ohňostroj som nevidel nikdy predtým a nikdy po tom," dodal na záver J. Vajda.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári