Ktovie, o čo išlo mužstvám v súboji Prešov - Dunajská Streda, ale bývalý medzinárodný rozhodca Richard Havrilla si povedal, že trochu "srandy" nikdy nemôže byť na škodu.
"Domáci viedli 1:0 a v závere zápasu odolávali veľkému tlaku Dunajskej Stredy," spomína. "Bol som v úlohe štvrtého rozhodcu a tesne pred uplynutím riadneho hracieho času som mal ukázať tabuľku s číslom, o koľko minút bude zápas nadstavený. Nebola to tá digitálna tabuľka, ale iba obyčajná preklápacia, a keď sme sa s hlavným rozhodcom dohodli, že nastavíme tri minúty, tak som si povedal, že si s divákmi trochu pošpásujem, aby boli ešte viac napätí. V Prešove je to dosť veľká vzdialenosť od nášho stolíka až k čiare, tak kým som tam prišiel, aby som tú tabuľku zdvihol nad hlavu, dal som si ju za chrbát s úmyselne nastavenou 8-kou. Prirodzene, za ňou som už mal pripravenú trojku, na ktorú nebol problém tabuľku preklopiť. A v duchu som sa usmieval, keď som za chrbtom počul z tribúny: Co ši šaľeny, ta koľko ešči budzeme hrac!?" Búrka nevôle sa však zmenila na aplauz, keď rozhodca Havrilla usúdil, že tri minúty na mučenie divákov úplne postačia.
V úlohe štvrtého arbitra bol raz aj na Lige majstrov, keď v slávnej milánskej La Scale, na štadióne Giuseppe Meazzu, hral Inter s nemeckým Werderom Bremen. Na takejto úrovni je vždy dobrým zvykom, že rozhodcovia dostanú pred zápasom k dispozícii maséra. "Vždy má na masérskom stole prednosť hlavný rozhodca a jeho asistenti, ale keď Balko ani Slyško nemali o masáž záujem, ľahol som si naň ja. A masér sa ma pýta - arbiter? Ja mu na to, že nie. Asistent? A ja znovu, že nie, že som 'quatro' rozhodca. To síce pochopil, ale mali ste vidieť ten údiv na jeho tvári. Že sa mu ešte nikdy nestalo, aby pred zápasom masíroval štvrtého rozhodcu. Ja som si, keď sa dalo, vždy pri tom rád užíval."
Ak si niektorí z hráčov až príliš často užíva aj na trávniku, hoci na to nemá najmenší dôvod, na to je R. Havrilla mimoriadne alergický. "Ako jeden z hráčov Nitry počas zápasu v Petržalke. Pokyny trénera, aby mužstvo získavalo trochu času, si zobral až príliš k srdcu. Po každom kontakte s protihráčom zostal ležať, aby sa nechal ošetriť. Keď to urobil po tretíkrát, tak ma to dopálilo, a povedal som si - počkaj, veď ja ti ukážem... Keď sa zvalil pod starou tribúnou, blízko pred divákmi, tak som si to dokonale vychutnal. Nechal som ho vyniesť z ihriska a venoval som sa ďalej hre. On, prirodzene, po 10 sekundách vyskočil ako rybička, a chcel sa vrátiť na pľac. Lenže, ja som si ho dlho nevšímal, a nechal ho tam niekoľko minút stepovať. Toľko potlesku a pochvaly som počas svojej kariéry zožal málokedy..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
