Nie sú totiž výstavné, ale ako výživná maškrta pod zub zvieratám. Drsné, ale inak to nejde. Vstúpne vďaka nám do odchovne biologickej potravy, kde majú takmer všetci jej "obyvatelia" dopredu určený osud. Sú na konzumáciu.
Za dverami "jedenástky" sa ukrývali celkom milé tvory. Z boxov sa na nás pozerali myšacie oči, na uvítanie nám zahrali cvrčky a spoza sklenených vitrín sme mohli pozorovať všakovaký hmyz. Pre mňa síce háveď, z ktorej mi naskakuje husia koža, ale pre zvieratá nenahraditeľná pochúťka. Kruté, ale aj také sú osudy živočíchov, ktoré sa tam cielene množia a sú súčasťou potravinovej zložky obyvateľov zoo. Kým vo voľnej prírode by si červíky či hlodavce ulovili sami, v zoo im ich musia naservírovať. Jeden musí zomrieť, aby druhý prežil. Komnata smrti však žije. Do určeného času, ale dovtedy neživorí. Nehladuje sa tam, nie je tam zima, dostávajú nažrať, piť, nie sú týrané a nikto ich živých, až na výnimky, nepodstrkuje rovno do papule či zobáka. Nikto ale netvrdí, že raz v nej neskončia.
Kto rieši, keď si v prírode nejaký dravec uloví myš, vlk roztrhá ovcu, had pochutná na vypasenom potkanovi či vtáčik nebodaj chytí muchu, zje húsenicu alebo chrobáka? Aj krava bola niekedy živá, sliepka behala po dvore a milé prasiatko kvíkalo v chlieviku. A kde skončilo? V hrnci na sporáku. Kúpili sme si ho síce zabalené a niekto mu pomohol na onen svet za nás, ale je na to, aby sme ho zjedli. Tak už to chodí. Zvieratká v zoo potrebujú aj takú maškrtu. Niečo sa dochová na dvore, niečo sa dokúpi. Skôr ako sa začneme zamýšľať nad tým, že sú to chúďatká odsúdené na smrť, musíme si uvedomiť, že kolobeh života je taký. A či sa nám páči alebo nie, nezmeníme ho. Gumenná myš živú nenahradí...
"Z hmyzu používame na kŕmenie cvrčky, múčne červy, zophobasy. Pochúťkou sú aj šváby, myši, potkany, morčatá, ale občas aj králik. Zvieratá majú veľmi radi niekoľkodňové holíčatá, teda mláďatá hlodavcov, s veľkou výživnou hodnotou," zasvätil nás do tajov zoológ Patrik Pastorek. "Veľkosť závisí od toho, koho tým chceme nakŕmiť. Čím väčšie zviera, tým väčšie sústo potrebuje. Buď to prehltne vcelku alebo si to trhá na menšie kusy či hryzie. Malá užovka by veľkú myš neprehltla. Keď chceme nasýtiť veľhada, tak potrebuje väčší kus. Prilepšenie dávame najmä samiciam pred reprodukciou alebo v čase, keď už majú mladé. Iné zvieratá sú potravní špecialisti a ničím iným im nemožno kŕmnu dávku nahradiť ako myšou."
Rýchla smrť bez utrpenia
Všetko sa skrmuje tak, že je humánne utratené spôsobom, aby trval čo najkratšie a bez utrpenia. Keď je cez leto veľa myší, pripravia sa do mrazničky. Iba hady musia dostať potravu hneď po zabití. Myš musí byť ešte teplá. Inak o ňu nemá záujem a nič iné by nezjedol. Živí sa výlučne hlodavcami. Pavúky by na mŕtvu potravu ani nevyštartovali. Sarančatá alebo cvrčky musia ešte hopkať. Inak si ho ani nevšimne. Ostatní pahltníci si naháňačky neužijú. Výnimku majú občas malé opičky tamarínky. Nehrozí, že sa červy rozlezú po celom okolí. V okamihu si ich rozoberú a čaká ich rýchla smrť. Nestačíte sa obzrieť a už sú v brušku. O saranče, ktoré nechovajú, ale nakupujú, sú surikaty schopné pobiť sa.
Nuž dobre. Musí to byť, tak musí. Trpím možno viac ako tí "chudáčikovia" na zjedenie. Apetít im však nechýba. Aby bolo do čoho zahryznúť, dostávajú ovocie, zeleninu, ovsené vločky, zrno, suchý chlieb, múčne červy, múku či rožky. Na zophobasoch vidno, že sú pekne vykŕmené a pre niekoho aj chutné. Ani trochu netúžim, aby ich vyberali vonku a mohla som ich vidieť zblízka. Vôbec si neviem predstaviť, aby sa mi prechádzali po dlani. Istotou je úctyhodná vzdialenosť od lezúňov a potvor s hlodavými zubami.
Stačilo. Všetko som videla a my opúšťame odchovňu hmyzu a hlodavcov trochu sa schladiť. Ešte pre istotu sa pozerám, či mi nejaký šváb nevliezol do kožucha. V potkanej rezidencii ma čakali statnejšie kúsky. Spoza mriežok vykukujú vypasení krásavci s článkovanými chvostíkmi. Inteligenti ma svojím nevinným pohľadom ani na chvíľu nepresvedčili o tom, že by som sa s nimi mala skamarátiť, pohladiť alebo chytiť za chvostík. Neriskujem to ani kvôli fotozáberu. Potvory vedia pekne uhryznúť. Sľúbila som, že pozdravím ich všetkých príbuzných zo sídliska, keď ich stretnem pod bránou. Potkany, myši či pieskomily sú jednou z ingrediencií pre iné zvery. Ako ich kántria, vlastne ani nechcem vedieť. Ja, našťastie, od ošetrovateľa, od ktorého čakajú zvieratá práve takúto dobrotu, mám na výber. Ja nemusím. Keď primerane narastú, tak si ich "nachystajú" do vrecúšok do mrazničky. Stále je ich málo a musia ich vraj ešte nakupovať. Na môj vkus ich bolo neúrekom, a to som ešte nevidela zmrazené zásoby...
"Bez takejto potravy sa naši zverenci nezaobídu. Len nedávno sme sa o tom presvedčili na vlastné oči. Zobákorožce sme premiestnili z voliéry s hrabavou hydinou bližšie k vstupnej časti záhrady. Videl som, ako prebehla myš a samček sa na ňu vrhol. Bola to blesková akcia. Chytil ju, buchol ňou o konár stromu a už to mala za sebou. Hrdo ju niesol samičke ako dôkaz vernosti. Dokázal, že je dobrý lovec nielen na hmyz a vie sa o ňu dobre postarať," prezrádza P. Pastorek.
Čo má kto najradšej?
Labužníkmi múčnych červov sú spevavce ako škorce a drozdy. Menším vtáčikom dávajú menšie chrobáky, väčšie napríklad tamarínom, kosmáčom, je to spestrenie aj pre surikaty. Šváby majú v jedálničku najmä plazy, agamy, tamaríny a menšie opice. Veľké by nedokŕmili. Najpestrejšiu potravu chystajú tamarínom. Raz sú to múčne červy, inokedy cvrčky, niekedy šváby. Väčšie vtáky dávajú prednosť holíčatám, ale prikrmujú sa nimi aj iné väčšie samičky v období rozmnožovania. Len pre ilustráciu, v novembri skončilo v maškrtných papuľkách 470 mláďat hlodavcov.
"Kŕmime ich aj jednodňovými kuriatkami, ktoré nakupujeme z hydinárne. Tam ich po vyliahnutí delia na sliepočky a kohútiky. Kým tie prvé potrebujú na znášku vajec, mužské pohlavie je nadbytočné, končí ako potrava pre iné zvieratá. Nám ich dodajú zmrazené. Dostávajú ich orly, sovy, dravé vtáky, malpy aj surikaty. Keď vieme, že v máji budú hniezdiť belane tundrové, prilepšíme im potkanmi, myšami, škrečkami, aby kŕmna dávka bola obohatená a pestrá. Keď má zviera nadbytok potravy, vie, že mladé uživí a je lepšia znáška. V opačnom prípade ani nezahniezdi, lebo vie, že bude mať problém. Ak chceme rysa ostrovida spáriť, musíme na to samicu pripraviť. Okrem mäsa dostane aj prepelice, raz do týždňa králika."
Dravý vták zožerie aj veľkého potkana, ktorého roztrhá na kusy. Končia aj v papuli krokodíla, kajmana, veľhada. Morčatá, ktoré majú odchovňu pri tigrovi, dostávajú na spestrenie myšiaky. Ich chov je hotová veda. Nemožno napríklad vykántriť všetky samice, lebo by sa skončila reprodukcia. Preto selekciu jedincov musí robiť niekto, kto sa v tom vyzná. "Možno to znie čudne, ale zvieratá sa na pochúťky tešia. Tamaríny sa idú zblázniť z holíčat, do ktorých sa labužnícky zahryznú. Surikaty dostávajú zeleninu, ale keď im hodíme kuriatko, tak sa o to pobijú. Drobným spevavcom sa dáva trocha ryže, ovocie, semienka a na prilepšenie múčne červy. Čo asi z ponuky najskôr vyzobú? Najviac chutia červy, až potom príde na rad to ostatné."
Najväčšími pahltníkmi na hmyz sú tamaríny, ale aj agamy. Keby dali bažantom každý deň pol téglika červov, tak by sa im nikdy neprejedli. A aj keď je pre hada najväčšia delikatesa živá myš, nedostane ju. Pri neopatrnosti by mu mohla ublížiť a zahryznúť sa do neho. Preto to neriskujú. Pre trochu radosti predsa neprídu o drahého jedinca. Paradoxne aj malý cvrček dokáže zneškodniť obrovského pavúka v čase, keď sa zvlieka. Je mäkký a zraniteľný. Treba vedieť, kedy, koho, čím zasýtiť a dodať mu živiny.
Úteky nehrozia
Nestáva sa, že by biologická potrava zutekala a rozliezla sa po areáli, ale myši či potkany sa niekedy svojim chovateľom odvďačia za starostlivosť uhryznutím do ruky. Vždy je to o šikovnosti potkana i ošetrovateľa. Ale ruku zatiaľ nikomu neodhryzli, nikoho nezožrali a nikto si "živú potravu" nechtiac neodniesol v taške domov. Iba cvrčkovi sa raz podarilo zdrhnúť z jedenástky alebo možno priskákal cez vrátnicu zvonku. Dva týždne si cvrlikal za skriňami ostošesť.
Musia alebo nemusia mať zvieratá také prilepšenie krmiva, aby iné živočíchy museli predčasne hynúť? "Nemusia, ale nemôžeme čakať, aby sa zviera rozmnožovalo, malo peknú srsť, bolo schopné odchovať mladé, bolo aktívne alebo zdravé. Keď ich chceme zachraňovať a dať im to, čo si vo voľnej prírode dokážu obstarať aj samy, musíme niekoho obetovať," vysvetľuje P. Pastorek. Smola je, že sú to vždy tí slabší jedinci v potravinovom reťazci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
