"Televízia je plná osobností s originálnym humorom i postavičiek s neopakovateľnými gagmi," vraví vedúci Redakcie regionálneho vysielania STV. "Všeobecne známa je historka o hrobe neznámeho vojaka. Naši košickí televízni predchodcovia ho vykopali v jednej dedine ako filmovú rekvizitu a kvôli nedostatku času ho nezahrabali. Šokom bolo, keď pri hrobe o niekoľko rokov agilné učiteľky a miestny starosta organizovali oslavy oslobodenia a dokonca začali v Rusku hľadať rodičov neznámeho hrdinu. Mám pocit, že ich tuším aj našli."

Originálny bol aj humor kolegu kameramana, ktorý mu raz pri výjazdovom rokovaní vlády v Košiciach v pamätných deväťdesiatych rokoch namiesto tvárí za stolom nakrúcal topánky politikov trčiace spod stola. "Na moju otázku: ´Prečo?´ odpovedal: 'Mama ma učila, že slušného človeka spoznáš podľa vyčistených topánok.' A mnohým by sa vtedy, veru, zišiel poriadny box."

J. Puchala osem rokov viedol regionálne vysielanie. "Aj tam sme si užili mnoho zábavy. Raz sme márne čakali na hosťa a relácia už bola v polovici, keď mi zavolal a len tak mimochodom ma poinformoval: 'Vieš, Joži, už to asi nestihnem, som vo Viedni, však si už nejako poradíš, nie?' Ja ako dramaturg som si poradil, ale moderátorke pri naťahovaní druhého rozhovoru s babkami, ktoré v štúdiu vytrvalo štrikovali obrusy vzor 'kačičky na vode', som nezávidel."

Keď začal Jozef externe učiť na vysokej škole, kolega mu raz na dvere vyvesil tabuľku, ktorú kdesi zohnal, s nápisom Katedra výchovy a vzdelávania. "Pointa prišla počas jedného z nedávnych úspešných Dní otvorených dverí v košickom televíznom štúdiu, ktoré som pripravoval. Vedúca jednej skupiny sa ma s úplne vážnou tvárou prišla opýtať, či by si mohla u nás doplniť vysokoškolské vzdelanie," spomína novinár.

Dodnes sa dobre baví na svojom kolegovi, osvetľovačovi, známom svojím britským humorom. "Raz nás čakal pred jednou továrenskou halou, kde sme spolu s kameramanom a inými kolegami z médií sprevádzali jedného slovenského premiéra. Keď sa rozleteli dvere na hale a premiér s celou suitou vyrazil na svetlo božie, práve hasil špaka o obrubník. Prekvapený sa zmohol len na otázku, ktorá sa vzniesla nad celý dav: „Ta co, šéfe, už padla?"

Keď Jozef v telke začínal, neboli mobily, a keď "prišli", boli veľké ako budzogáne. "Jeden mi raz spadol z hradieb Spišského hradu. Keď som ho zadychčaný dobehol pod hradbami tejto kultúrnej pamiatky, bol úplne neporušený a vyzváňal ako o dušu. Volali mi z Košíc, že kde som - v práci, alebo sa zabávam. Na túto otázku dodnes nepoznám odpoveď. Asi preto, že táto práca je pre mňa ešte stále i koníčkom. Aj keď dnes je to už možno trochu vytrasená herka, mám ju stále rád," dodáva s úsmevom Puchala.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári