Prvú skúšku som nespravila, lebo som si nezapla svetlá, takmer som zrazila chodca, nevedela sa rozbehnúť do kopca a napokon som nevedela zaparkovať auto. Policajt sa na mňa vtedy pozrel a povedal jednu jedinú vetu: „Vaše vodičské schopnosti nie sú natoľko uspokojivé, aby som vám vodičský preukaz schválil.“
Druhýkrát bolo moje trápenie oveľa kratšie. Rozjazd autom, odbočenie doľava a následné danie prednosti vozidlám idúcim po hlavnej ceste zľava. Všetko fajn, prednosť dostali všetky autá okrem veľkého nákladiaku rútiaceho sa popri mne. Ten som si akosi nevšimla. Volant strhol s panikou v očiach inštruktor. Skúšajúci policajt nepovedal absolútne nič. Len sme sa mali s inštruktorom vymeniť. Vodičák som spravila na tretí raz a už vyše roka jazdím po cestách bez problémov.
Nedávno som mala možnosť stretnúť sa s obávaným dopravákom, ktorého som takmer spolu s ostatnou posádkou napálila priamo do nákladiaku. Naživo vôbec nepôsobí tak hrozivo, ako keď som ho pár ráz zahliadla v späťáku. Normálny chlapík, s ktorým sa dá pokecať a ktorý si so sebou nesie znôšku rôznych zábavných historiek z autoškoly. Medzi nimi aj tú moju. Dohodli sme sa, že sa už k tomu nevrátime. Aby som sa nemusela opäť červenať až po uši.
Takže rada pre všetkých, čo sa na jazdy chystajú, nerobte si ťažkú hlavu zo skúšajúcich. Nie sú takí zlí, ako si myslíte. Zbytočný stres je na skúške najhorší. Viem, o čom hovorím :).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
