V Košiciach rozdal podpisy hneď na troch autogramiádach a čas si našiel aj na rozhovor. Prezradil, prečo vôbec neľutuje, že už nie je pravidelne pred televíznymi kamerami, ale i to, či je spokojný s rokom 2011 a čo čaká od toho nového.

Vydanie knihy Bohémska kolonáda považuje R. Piško za splnenie ďalšieho svojho sna. "Ja musím zaklopať na drevo, no mne sa v mojom živote celkom úspešne darí plniť si svoje sny," prezradil. "Napríklad som vždy túžil zahrať si Kuba a Old Shatterhanda. Ten Shatterhand sa mi už asi nepodarí, ale Kuba som si na Malej scéne zahral! No a vydať knihu, to bol tiež vždy môj sen. Keď vyšla prvá - debut Hačava, tak som bol aj sám prekvapený, že sa mi to podarilo. A povedal som si, že aj čitatelia si môžu povedať - no, to sa mu len tak podarilo, má šťastie začiatočníka. Druhou knihou som chcel dokázať iným, ale hlavne samému sebe, že prvá kniha nebola len dielom náhody. No a už mám v hlave tretiu knihu. Asi nikoho neprekvapí, keď prezradím, že bude o chlapíkovi v stredných rokoch, ktorému sa celkom darí v zábavných televíznych programoch," smeje sa.

Momentálne je teda R. Piško v situácii, keď - čo sa týka pracovnej vyťaženosti - sa v prvom rade cíti byť spisovateľom. "Spomedzi toho, čo robím, ma písanie baví asi najviac. Veľkú radosť mám hlavne z reakcie čitateľov. Nehovorím, že patria moje knihy medzi bestsellery, ale pár ľudí si ich už prečítalo a reakcie na ne sú z 99 percent pozitívne, čo ma veľmi teší."

Kamery mu nechýbajú

Už je to niekoľko rokov, odkedy sa vytratil R. Piško z televíznych obrazoviek a tvrdí, že mu to vôbec nechýba. Spolu so Števom Skrúcaným, Mirom Nogom, Stanom Radičom, Jarom Filipom a Zuzanou Tlučkovou pripravovali kabaretné a humoristické programy Apropo, Bravissimo, Pošta Horný výplach a mnoho ďalších.

"Nielenže mi to nechýba, ale dokonca musím povedať, že mi je takto oveľa lepšie," tvrdí R. Piško. Hlavne keď vidí, čo dnes televízie vyrábajú a čo považujú za zábavné programy. "Dosť mi odľahlo po zistení, že vlastne viem existovať aj bez toho, aby som sa na nejakých spolupodieľal. Často sa rozprávam s ľuďmi, ktorí v televíziách pracujú aj naďalej a viem, že to nemajú ľahké. Nehovorím to preto, že dnes už nepracujem v televízii a že by som na ne chcel ako urazený nakladať. To rozhodne nie." Ale každý súdne uvažujúci človek vidí, kam to všetko smeruje...

"Je mi jasné, že dnes by mi v žiadnej televízii nedovolili robiť to, čo by som ja chcel a za čím by som si mohol stáť. Ja by som pokojne mohol nakrúcať znovu, ale muselo by to byť niečo, čo má hlavu aj pätu a nie robiť hocičo a len pre peniaze. Som však skeptický a viem, že takáto situácia v televíziách nie je, takže radšej nebudem robiť v televízii nič, ako robiť čosi také."

R. Piško však zároveň priznáva, že keď po tom, čo patril dlhé roky medzi stálice slovenskej televíznej zábavy, zrazu nemal "do čoho pichnúť", pociťoval i strach. "V podstate to bolo prirodzené, pretože som sa živil touto prácou takmer 15 rokov. A zrazu neprichádzali žiadne ponuky. Bolo to nepríjemné, bál som sa, či vôbec budem mať peniaze na základné životné náklady, či budem schopný sa nejako uživiť. No a na druhej strane chcem povedať aj to, že som mal pocit istého poníženia. Roky boli televízie vďačné za sledovanosť a potom sa nám takto nezdvorilo porúčali..." Keďže R. Piško nie je ten typ človeka, ktorý by sa natláčal, na ponuky len čakal, nevyhľadával ich. "Nedokážem sa nikam strkať! Tak som si povedal, že treba vymyslieť niečo iné, a jedna z tých vecí bolo to, že som začal písať."

Pri písaní je najdôležitejšie kamarátiť sa s múzami a R. Piško tvrdí, že je s nimi celkom zadobre. "Mne pri písaní vždy pomáhalo pozeranie televízie. Buď som sledoval politikov a to som mal hneď poruke plno nápadov, alebo som si zapol rôzne prírodopisné a dokumentárne kanály. Napríklad keď som videl film o doteraz neobjavenom kmeni domorodcov, napísal som poviedku o Tieňových ostrovoch. Ide o to, že sú to ostrovy, ktoré sú už objavené, len o tom ešte nikto nevie. Cestovné kancelárie ich majú pripravené v zálohe, keď už turistov nebude lákať Bali. Vtedy tie ostrovy odtajnia, zájazdy naň budú predávať ako stratený raj na zemi." Nachádzajú sa medzi Austráliou a Gdaňskom...

"Takéto hlúposti mi napadajú, keď vidím dokument o kmeňoch v Afrike a podobne. V jedných novinách som čítal snobskú reportáž o literárnej jeseni v Paríži. Povedal som si - to je dobre zbytočný článok, lepšie by bolo, keby písali o literárnej jeseni v Rumunsku. Zasmial som sa nad tým a napísal o tom poviedku... Väčšinou mi stačí napísať 4 - 5 viet a ono to ide samo a ja vymýšľam a vymýšľam. Rovnako to bolo, keď sme pripravovali televízne programy. Keď nám nič nenapadalo, stačilo otvoriť noviny alebo si zapnúť televízor a už to šlo."

Nemá vysoké nároky

Písanie kníh však dnes na Slovensku nikoho neuživí. "Občas mám nejaké vystúpenie, pracujem pre jednu reklamnú agentúru, píšem rôzne texty pre periodiká. Keď sa to takto pospája dohromady, tak sa z toho dá celkom pekne vyžiť. Navyše - už nemám žiadne vysoké nároky, nemám veľkú spotrebu. Hehe. Nechystám sa ani na žiadne svetoborné investície, žiadnu kúpu bytu či stavbu domu. Takže vyžijem celkom pohodlne."

Stála však pri ňom i šťastena. "Na druhej strane - na šťastie treba byť pripravený. Nie som človek, ktorý verí na šťastné náhody, ale uznávam, že párkrát za život sa čosi podobné prihodí. Ale iba vtedy, keď sa človek snaží aj sám a je poctivý k ostatným, ale aj k samému sebe. Neverím, že vtedy sa mu nebude dariť. Ja som v živote robil už kadečo a nikdy som sa nestratil. Istotne som mal aj istú dávku šťastia, ale pričiniť som sa o to musel aj sám."

J. Piško sa vyučil za inštalatéra, pracoval i ako kurič, od roku 1990 je v slobodnom povolaní. "Z ničoho, čo som v živote prežil, nemám traumy. Nehanbím sa za nič, čo som robil, a rozhodne nemám pocit premárneného života. Možno to bude znieť ako chvastanie, ale mám sám zo seba dobrý pocit. Hádam nie je na svete veľa ľudí, ktorí by ma nenávideli, neublížil som nikomu..."

Hoci už neoslovuje televíznych divákov pravidelne prostredníctvom televíznej obrazovky, z ich pamäti sa nevytratil. "Samozrejme, že ma spoznávajú menej ako pred rokmi. Najmladšia generácia napríklad už nemá šancu vedieť, kto ja vlastne som. Prekvapuje ma však, koľko ľudí si ma ešte pamätá. Existuje kopa príkladov ľudí zo šoubizinisu, ktorí zišli z obrazovky a už za pár dní im nikto nevedel prísť na meno. Mňa teší, že z pamäti ľudí som sa nevytratil, dodnes sa stane, že ma oslovia na ulici. Nedávno po mne kričali - zdravíme Horný výplach. Je to milé, poteší. Dnes mi to už neprekáža, ale priznám sa, že boli časy, keď mi to liezlo na nervy. Vtedy po nás pokrikoval každý a stále. Občas to bolo neúnosné a obťažovalo to. Mediálna sláva ma unavovala. A trvalo to pomerne dlho. Najsilnejšie bolo obdobie medzi rokmi 1996 až 2004. Vtedy to bolo doslova nepríjemné, dnes je to v takej miere, ktorá skôr poteší, než nahnevá."

Je vďačný za každý deň

Rok 2011 sa R. Piškovi celkom vydaril a bude mu za ním ľúto. "Nič mimoriadne smutné sa nestalo mne ani mojim blízkym a vyšla mi kniha. Vcelku to bol spokojný rok, udialo sa viac vecí, ktoré ma potešili, ako tých, ktoré by ma nahnevali alebo rozosmutnili. No a rok 2012? Teším sa naň, som vďačný za každý jeden nový deň. Len som zvedavý, či tí Mayovia mali pravdu a bude koniec sveta. Ak áno, tak nech mi dakto dá vedieť, ktorá televízna stanica to bude vysielať. Hehe."

Zmysel pre humor v sebe nezaprie, nech sa debata krúti okolo akejkoľvek témy. "Humoru sa nezriekam a hoc sa ním už tak intenzívne nezaoberám, nevytratil sa z môjho bežného života. Humor sa podľa mňa totiž nedá stratiť, a ak sa to náhodou aj niekomu prihodí, tak to musí byť katastrofa. A ešte väčšia katastrofa je, keď niekto zmysel pre humor vôbec nemá."

Okrem zmyslu pre humor má R. Piško aj zmysel pre domáce práce. "Rád varím a musím sa pochváliť, že mi to celkom ide. A nepatrím medzi tých mužov, po ktorých treba dva dni kuchyňu upratovať. Práve naopak. Zvyknem hovoriť, že varím ako Vietnamec - jedným nástrojom. To len ženy potrebujú na všetko novú lyžičku... No a ešte sa viem celkom dobre zastať aj domácich prác. Som vyučený inštalatér, takže opravím batériu, ak tečie a podobne. Minule som takto pomohol susede a dostal som odmenu - v krčme predplatené pivo a dve borovičky. Veru, oplatilo sa vyučiť sa. Hehe."

Ak má R. Piško čas oddychovať, tak v lete by ste ho najčastejšie našli na dunajskej hrádzi. "Sadnem na bicykel, vyberiem sa až do Devína. Tam si oddýchnem, sadnem do trávy a dívam sa na prírodu alebo na pekné dievčatá... Ale v zime som depresívny, toto obdobie prežijem len vďaka zaťatým zubom. Mne by najviac vyhovovalo v novembri zaliezť do pelechu a spať ako medveď. Vyliezť von v marci, rýchlo zaplatiť dane a sadnúť na bicykel," dodal so smiechom.

Profil

Dátum narodenia: 7. 4. 1962
Znamenie: Baran
Miesto narodenia: Martin
Rodinný stav: ženatý
Relax: bicyklovanie

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári