Návod, ako riešiť aj problém školy v Šarišských Michaľanoch, funguje úspešne v Medzeve.
MEDZEV. Vlastný spôsob, ako spojiť Rómov s ostatnými žiakmi, našli v Základnej škole v Medzeve.
Oddeľovanie rómskych detí od ostatných sa stalo témou potom, čo Okresný súd v Prešove rozhodol, že škola v Šarišských Michaľanoch osobitnými triedami pre Rómov porušila zásadu rovnakého zaobchádzania.
Súd nariadil, aby deti do 30 dní nanovo premiešala.
Niektorí Rómovia sú medzi najlepšími
Základná škola v Medzeve má 565 detí a z rómskych rodín je ich 344, teda viac ako 60 percent. Škola dáva všetkým rovnakú šancu. Vypláca sa to. Niektorí rómski žiaci patria k najlepším.
Piatačka Erika Tomková chce byť právničkou. Učitelia nepochybujú, že na to má. Aj keď je Rómka.
„Erika patrí medzi najlepších angličtinárov v triede. Stojí medzi jednotkou a dvojkou, ale nesmierne sa snaží. Výborne napísala aj poslednú písomku. Som veľmi spokojná s jej prístupom k vyučovaniu aj s jej správaním,“ hovorí o milom dievčati angličtinárka Gertrúda Kovalíková.
Eriku si nevie vynachváliť aj jej spolužiačka Simona Herichová. „Je super dievča a kamarátka. Rozumieme si, navzájom si pomáhame. Keď treba, aj úlohu nám dá opísať.“ Dievčine pri chvále stúpa do tváre rumenec.
Erika Tomková chodí od prvého ročníka do jednej z dvanástich zmiešaných tried. V laviciach zvyšných šestnástich sedia už len výlučne Rómovia.
Nultý ročník
Riaditeľ Základnej školy v Medzeve Ervín Schmotzer nerobí medzi deťmi rozdiel: „Všetky majú rovnakú šancu. Záleží len na nich, no predovšetkým na ich rodičoch, či ju využijú.“
Zápisy rómskych detí do prvého ročníka robia priamo v osade. Od asistenta učiteľa, ktorý je zamestnancom školy, a učiteliek v materskej škole majú podrobné informácie, v akých sociálnych pomeroch dieťa žije, či sa rodičia oň starajú, aké má predpoklady na zvládnutie učiva.
Dieťa, ktoré navštevovalo materskú školu, automaticky zaradia do zmiešanej triedy.
„Keď neovláda slovenčinu, je zanedbané, nepozná mydlo, uterák, príbor či pekné slovo otca a matky, musí absolvovať po porade so psychológom buď nultý ročník, alebo mu začiatok školskej dochádzky odložíme o rok,“ vysvetľuje riaditeľ.
Väčšina detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré neabsolvovali materskú školu, sú v rómskych triedach.
„Tam volia učitelia predsa len iný prístup, iné tempo. To však neznamená, že v nich budú do ukončenia povinnej školskej dochádzky,“ vysvetľuje riaditeľ.
Spolužiakmi ôsmačky Martiny Horváthovej boli do piateho ročníka len rómske deti. Patrila k najlepším, teraz je v zmiešanej triede.
Prepadnúť je bežné
Zástupkyňa riaditeľa Gertrúda Schürgerová štyri roky učila rómske deti v nultom ročníku.
„Pre deti, ktoré poznali len chudobu, špinu, hlad, krik, prídu k nám špinavé a zavšivavené, je to v prvom momente civilizačný šok. Ale veľmi rýchlo si zvyknú a rady k nám chodia. Vidia, že sa dá žiť aj inak.“
Aj keď čoraz viac rómskych žiakov z Medzeva absolvuje strednú či dokonca vysokú školu, väčšina z nich si musí zopakovať jeden i viac ročníkov na základnej.
„Pre učiteľov je to sizyfovská práca. Môžu sa na smolu obrátiť, dať deťom dušu, keď ich rodina zanedbáva. Všetok čas a energia vychádzajú nazmar,“ hovorí zástupkyňa riaditeľa Jolana Rudňanská.
Učitelia i vedenie školy v Medzeve sa zhodujú, čo by deťom zo sociálne znevýhodnených rodín pomohlo – uzákoniť povinnosť, že deti zo zlých sociálnych pomerov musia povinne absolvovať minimálne rok v materskej škole.
„Nie zadarmo, rodičia by mali prispieť. Pretože, čo dostanú zadarmo, to si nevážia. Keď platí zákon o rodine, štát by mal vyžadovať, aby ho rodičia aj striktne dodržiavali,“ myslí si riaditeľ Schmotzer.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
