sa nazýva paraskavedekatriafóbia alebo paraskevidekatriafóbia, ako špeciálna forma triskaidekafóbie, fóbie (strachu) z čísla 13.
"Paraskavedekatriafóbia je veľmi raritne sa vyskytujúcou špecifickou fóbiou, podobne ako triskaidekafóbia," vraví MUDr. Jozef Dragašek, PhD., prednosta l. psychiatrickej kliniky UPJŠ LF a UNLP. "Je to fóbia majúca základ v ľudových poverách, historicko-kultúrne podmienených. Vyskytuje sa predovšetkým v Európe a v Amerike, tam práve vďaka prisťahovalcom." V našej kultúre je všeobecne rozšírená obava z čísla 13, preto v niektorých hoteloch nenájdeme 13. poschodie, v lietadlách chýbajú sedačky označené číslom 13.
"Ako som už uviedol na začiatku, s touto fóbiou, ktorá by svojou definíciou spĺňala diagnostické kritériá poruchy, sa na Slovensku nestretávame často," pokračuje MUDr. Dragašek. "Dôvodom, je jej základný symptóm - strach, ktorý môže byť prítomný v rôznej intenzite. Strach je súčasťou prirodzeného emočného prežívania, je zložkou 'ochranného systému' našej osobnosti. Problémom sa strach stáva až vtedy, keď je veľmi silne vyjadrený, vedie k vyhýbavému správaniu a obmedzuje bežné fungovanie človeka. Vtedy všeobecne hovoríme o fóbii, ktorá sa radí medzi úzkostné poruchy."
Odborná domáca ani zahraničná literatúra sa špeciálne k chorobnému strachu z piatka 13. podrobne nevyjadruje, neuvádzajú sa ani špeciálne odporúčané liečebné postupy. Je to podmienené raritným výskytom pacientov s plne vyjadrenými príznakmi tejto fóbie. Zvyčajne je strach alebo obava z piatka 13. málo intenzívna, aby dosahovala charakter poruchy. "Ak by sa takýto pacient predsa len objavil, využil by sa najskôr osvedčený postup pri liečbe fóbií všeobecne, ktorý by sa podľa ďalších sprievodných príznakov individuálne prispôsobil. Ako zaujímavosť je možné uviesť neoverenú historku. Psychoterapeut Dr. Donald Dossey, autor pomenovania 'paraskavedekatriafóbia' údajne povedal svojmu pacientovi trpiacemu touto poruchou, že keď sa naučí jej názov bezchybne vysloviť, vtedy jeho príznaky razom pominú," vraví MUDr. Dragašek s úsmevom.
V praxi sa košický odborník stretol s jednou mladou pacientkou, u ktorej by sa okrajovo dalo hovoriť o uvedenej poruche. Primárne trpela obsedantno-kompulzívnou poruchou. "Je to porucha, podobne ako fóbia, patriaca do spektra úzkostných porúch. K jej hlavným prejavom patria vtieravé myšlienky, ktorých nezmyselnosť si pacient uvedomuje. Obsahy vtieravých myšlienok sú vždy pre pacienta nepríjemné, negatívne, snaží sa voči nim brániť. Čím viac sa však bráni, tým väčšiu intenzitu zvyknú naberať a týmto spôsobom zvyšujú u pacienta vnútornú tieseň, ktorá je mimoriadne trýznivá."
Táto porucha sa prejavuje aj formou nutkavých rituálov, ktoré majú zvyčajne zábranný charakter – ich vykonanie má odstrániť nebezpečenstvo, znížiť vnútorné napätie, zmierniť intenzitu a výskyt vtieravých myšlienok. Častá býva kombinácia obsedantných myšlienok v kombinácii s kompulzívnym konaním. Napríklad neustávajúce vtieravé myšlienky o vlastnej nečistote vedú k nadmernému, často niekoľkohodinovému umývaniu rúk či sprchovaniu.
"Spomínaná pacientka, študentka 1. ročníka vysokej školy, trpela predovšetkým zvrátenými vtieravými sexuálnymi predstavami s nutkaniami ich realizovať alebo o nich aspoň nahlas hovoriť na miestach, kde to bolo spoločensky neprípustné. Napríklad v kostole. Zároveň mala iracionálny strach z pondelkov všeobecne a z piatka 13." Strach z pondelkov pravdepodobne pretrvával ešte z čias navštevovania základnej a strednej školy, keď v pondelky po voľných víkendových dňoch pociťovala pri návrate do školy k povinnostiam mimoriadné vnútorné napätie, úzkosť, ktorá ju obmedzovala v bežnom fungovaní, nevedela podať adekvátny výkon, nezvládala skúšanie, testy a podobne. Neskôr v skorej dospelosti sa v tieto dni vyhýbala akýmkoľvek povinnostiam a nechodila do školy. Dokonca sa nevedela dostaviť ani na kontrolné vyšetrenie.
"U tejto pacientky sme použili kombinovanú farmakologickú a podpornú psychoterapeutickú liečbu," prezrádza MUDr. Dragašek. "Vďaka nim došlo k úprave príznakov obsedantno-kompulzívnej poruchy ako aj k výraznému zmierneniu jej fóbií. Odvtedy sme v rámci 'expozičnej liečby' plánovali kontrolné vyšetrenia zásadne na akýkoľvek pondelok alebo piatok 13."
Podľa vyjadrenia kolegov MUDr. Dragašeka, pracujúcich na Linke dôvery, sa u volajúcich s iracionálnym strachom z piatka 13. bežne nestretávajú. V poslednom období zvyknú volajúci riešiť skôr obavy z možného konca sveta viazaného na deň 21. 12. 2012, ktorý sa v médiách v súvislosti s kalendárom Mayov frekventovane preberá. Tieto obavy ale nepredstavujú hlavný dôvod, pre ktorý sa volajúci rozhodne vyhľadať pomoc na Linke dôvery.
Je za pôvodom povier Posledná večera, porážka templárov či zlomyseľný boh Loki?
Pôvod povier o piatku 13. sa spája so skutočnosťou, že práve 13 ľudí sa zúčastnilo na poslednej večeri Ježiša Krista, ktorý bol ukrižovaný na Veľký piatok. Možno ho tiež spojiť s faktom, že podľa lunisolárneho kalendára museli mať niektoré roky 13 mesiacov, kým podľa solárneho gregoriánskeho kalendára a lunárneho islamského kalendára má každý rok 12 mesiacov.
Ďalší možný pôvod tejto povery pochádza z nórskej mytológie. Dvanásť bohov malo hostinu vo Valhalle. Zlomyseľný Loki prerušil oslavu ako nepozvaný 13. hosť a naaranžoval, že Hod, slepý boh temnoty, vystrelil na Baldura, boha radosti a šťastia, šíp s imelovým hrotom. Baldur bol zabitý a Zem bola uvrhnutá do temnoty a smútku.
Niektorí tiež hovoria, že uväznenie Jacquesa de Molay, veľmajstra Rádu templárov, a 60 vysokopostavených rytierov v piatok, 13. októbra 1307 kráľom Francúzska Filipom IV. je skutočný pôvod tejto povery. V tento deň chytili, uväznili a potom mučili tisíce templárov. Po ich "priznaní" boli popravení. Od tohto dňa ho nasledovníci templárov považovali za diabolský a nešťastný deň.
Existujú pozorovania, ktoré vedú k záverom, že piatok 13. je pre niekoho naozaj nešťastný. Psychológovia objavili, že niektorí ľudia majú nehody alebo ochorejú práve v piatok 13. Je to pripisované tomu, že ľudia podvedome cítia úzkosť a obavy z tohto dňa. Inštitút pre zvládanie stresu a fóbií v Asheville, v Severnej Karolíne odhadol, že USA samotné každý piatok 13. stratia 800 až 900 miliónov dolárov len preto, že ľudia v ten deň necestujú a nejdú do práce.
V Česku agentúra Median vyskúmala, že piatka 13. sa tam obáva takmer tretina obyvateľov. Na Slovensku sa zatiaľ podobný výskum nekonal, dá sa však predpokladať, že by priniesol o niečo menšie čísla. "Tí, ktorí veria v jediného Boha, bývajú proti poverám imúnni," tvrdí český psychológ Jeronym Klimeš. Slováci sú, aspoň podľa štatistík, zbožnejší národ ako Česi a ateizmus nahráva poverám.
Zo známych osobností bol Winston Churchill hlboko veriaci človek a v piatok 13. odmietal cestovať. Niektoré letecké spoločnosti už rátajú s touto fóbiou časti pasažierov a pri číslovaní sedadiel vynechávajú trinástku. Mágii čísel podliehajú najmä športové kluby. Trinástka nadlho zmizla z dresov česko-slovenskej hokejovej reprezentácie, keď začínajúci Jiří Holík v roku 1965 nešťastne zabránil takmer istému gólu do bránky súpera. Do reprezentačného tímu sa potom číslo 13 vrátilo až začiatkom 90. rokov. Ondrej Nepela je podnes jediným slovenským športovcom, ktorý získal zlatú medailu na zimnej olympiáde v japonskom Sappore. Bolo to v roku 1972 a písal sa piatok 13.!
V deň s týmto dátumom sa narodil slovenský herec Karol Machata (1928). V piatok 13. uzrel prvý raz svetlo aj anglický operetný skladateľ Arthur S. Sullivan (1842), svetoznámy dramatik Samuel Beckett (1906), hudobník Paul Simon (1942) či údajne aj kubánsky vodca Fidel Castro (1926). V tento deň prišli na svet známe dvojičky – herečky Ashley a Mary-Kate Olsen (1986) a nemecká speváčka Sarah Connor (1980). To však nie je nič proti tomu, čo sa stalo v Prešove. Žije tam rodina, ktorej všetky tri deti prišli na svet v piatok 13., pritom každé v inom mesiaci a roku. Dve sestry a brat sú už dospelí ľudia a majú vlastné rodiny.
Naopak, piatok 13. sa stal osudným írskemu spisovateľovi Jamesovi Joyceovi, ktorý v tento deň zomrel na problémy so žalúdočnými vredmi. Americký hudobník Benny Goodman zomrel v piatok 13., keď si vo svojom byte hral na klarinete sonátu od Johannesa Brahmsa. V roku 2007, v piatok 13. apríla zomrel otec českej herečky Veroniky Žilkovej, známy profesor hudby Václav Žilka. O tri mesiace neskôr, tiež v piatok 13., podľahol ťažkej chorobe popredný hudobný skladateľ Ilja Zeljenka.
V roku 1757, v piatok 13., objavil anglický astronóm William Hershel siedmu planétu slnečnej sústavy – Urán. Slovensku priniesol v roku 2003 piatok 13. kalamitu v ružomberských lesoch, ktorej padlo za obeť 35-tisíc metrov kubických dreva. Piatok 13. apríla sa v roku 2007 podpísal i pod osem dopravných nehôd, ktoré sa stali na frekventovanej diaľnici D1 na trase z Bratislavy do Trnavy. Pri jednej z nich sa zo strechy vozidla uvoľnil čln, preletel do protismeru a spôsobil haváriu štyroch vozidiel. Spolu havarovalo 32 osobných vozidiel a jeden kamión. Nehody sa obišli bez vážnych zranení.
Iný kraj, iná obyčaj a odlišné povery. "Z pohľadu transkulturálnej psychiatrie sa s podobnou špecifickou fóbiou stretávajú napríklad čínski, japonskí a kórejskí kolegovia," vraví MUDr. Dragašek. "V ich kultúre je veľmi rozšírený strach z čísla 4, keďže sa vyslovuje podobne, ako slovo 'smrť'." Číňania sa všeobecne vyhýbajú číslici 4, resp. čomukoľvek, čoho súčet by predstavoval spojitosť so štvorkou. Nepoužívajú takého poznávacie značky, dôležité predmety nezhromažďujú v tomto počte. "Pri zvládaní tejto fóbie alebo obáv sa využíva argumentácia, že číslo 4 zároveň predstavuje aj harmóniu, celistvosť."
V Taliansku je "nešťastným" číslom 17. V Grécku a Španielsku považujú za Deň smoly každý utorok (hovorí sa En martes, ni te cases ni te embarques - v utorok sa nežeň ani nezačínaj cestu). V Rusku je takým dňom pondelok.
Počas 400-ročného cyklu sa 13. deň v mesiaci vyskytuje 4800-krát. Tohto roku sa piatok 13. zopakuje trikrát. Okrem januára v apríli a júli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
