Poznanie, že to tak nie je, prišlo znenazdania.

„Ako môžu tie kočky behať v snehu len v plátených botaskách? Čo na to ich ženské orgány? Šak z toho bude taký zápal, že až. A čo tie krátke vetrovky a holé kríže?“ krútim hlavou pri pohľade na mlaď, vykračujúc si v teplých pohodlných čižmičkách a pod vetrovkou ukrývajúc viac vrstiev ako cibuľa.

„Nechápem, čo je príťažlivé na tých rozgajdaných nohaviciach? Veď tí chlapci majú rozkrok medzi kolenami. To je aké hrozné? A hore im trčí polovica spodnej bielizne. Komu sa už len toto môže páčiť?“ šomrem si popod nos, keď okolo mňa prejde partia mladých hip-hoperov.

„Kriste, to čo má na sebe to chlapča? Veď ho trafí blesk! Ako mu toto môžu rodičia dovoliť?“ upadám do šoku, keď vidím mladého muža s piercingom v nose, na perách, na obočí, na ušiach... no hotové železiarstvo.

„Trinásťročné dievča na diskotéke? Zmaľované? Oblizuje sa s chalanom a potom skončí v alkoholovom delíriu na pohotovosti?“ nechce sa mi veriť, keď čítam aktuálne správy. Ja v som v tomto veku ešte skákala gumu a platonicky som bola buchnutá do Dalibora Jandu a jedného ôsmaka, ktorý ani netušil, že existujem.

Je to jasné. Som stará, pretože nemám pochopenie pre výstrelky mladých. A veľmi si želám, aby moje deti boli „normálne“ a nepodľahli všetkému, čo vidia u druhých. Bojím sa však, čo bude z toho, keď ich budem príliš moralizovať a kecať im do života. Nedávno som totiž počula varovanie: „Nebuďte prísni na svoje deti, raz vám budú vyberať domov dôchodcov...“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári