Hlavnou hrdinkou v ňom je Rita Nováková ktorá prišla s deťmi do krízového centra minulý rok priamo z Lunika IX.

Matka šiestich detí R. Nováková má 36 rokov a pochádza z Košíc. „Najstarší syn Peter Hanko bude mať 18 rokov, chodí na SPŠ na Kukučínovu. Učí sa za murára," predstavuje mama svoje deti. "Druhý syn Pavol Hanko bude mať 15 a je už rok umiestnený v Reedukačnom centre na Hornom Bankove. Dcéra Simona Hanková má 12 rokov a navštevuje ZŠ na Galaktickej ulici Nad jazerom. Patrik Hanko má 9 rokov a tiež chodí na ZŠ Galaktická. Laura Nováková má dva roky a Sofia Nováková má rok."

R. Nováková bývala odmalička v dedine Gyňov, 50 km od Košíc. „Keď som mala osem rokov, rodičia žiadali o byt v meste a dostali štvorizbový na Luniku IX. Vtedy to bolo dobré sídlisko. Bývala som tam s rodičmi a siedmimi súrodencami. V tej dobe to nebolo nič neobvyklé, hlavne na dedine, že mala rodina toľko členov. Moji súrodenci sa volajú Jozef, Marek, Ján, Alexandra, Gabriela, Inga a Miša. Mala som ešte malú sestru, ale ona po narodení zomrela. Nikdy som sa nepozastavovala nad tým, že je nás veľa. Bola iná doba, aj ceny boli iné a bolo to vtedy normálne, mať toľko detí."

Na detstvo si spomína veľmi rada. Hlavne preto, lebo Lunik IX bol v tom čase pekným sídliskom, nie rozbitou dierou, z ktorej aj cez deň ide strach. „Bývali sme na Hrebendovej ulici. Bolo tam dobre, žilo tam veľa bielych. Rómovia, ktorí tam žili, boli vo väčšej miere slušní. Do školy som chodila mimo Lunika IX. Keď začali na Hrebendovu sťahovať čím ďalej tým viac neprispôsobivých, čo bolo asi pred 10 rokmi, otec požiadal o byt na inej ulici. Vtedy už začali bieli húfne zo sídliska odchádzať."

Na Hrebendovej pani Rita bývala, kým si nenašla prvého priateľa. „Mala som vtedy 17 rokov a chodila som do školy na SOU Alejová. Učila som sa za kuchárku. Peťo Hanko bol o tri roky starší a zoznámili sme sa tak, že môj brat chodil s jeho sestrou. Boli sme u nich na prázdninách. Oni sa nevzali, ale deti majú. Peťo za mnou chodil na Lunik IX. Ja som skončila školu a našla som si zamestnanie ako pomocná sila v kuchyni."

V práci však nevydržala dlho. Počas skúšobnej lehoty R. Nováková zistila, že je tehotná. Mala vtedy takmer 18 rokov. Spočiatku s druhom Petrom bývali na ubytovni Kodur, kde mohla ako zamestnankyňa firmy bývať. Ubytovňu však neskôr rušili a tak sa po troch rokoch s druhom, malým Peťtrom a už aj s Pavlom nasťahovali k jej mame na Lunik IX. V tom čase už v byte nebývalo toľko ľudí. Niektorí súrodenci sa poženili, povydávali a odsťahovali sa preč. V byte zostal už len mentálne postihnutý brat Marek.

Rita a Pavol sa nikdy nevzali. Ako ona spomína, nikdy na to nebol ten správny čas a ani peniaze. A to pritom boli istý čas zasnúbení a mali kúpené obrúčky. Sobáš stále odkladali. Počas ďalších rokov sa často sťahovali do ďalších podnájmov po sídlisku. Istý krátky čas bývali v bytovke aj na tej istej chodbe ako mama pani Rity. Kým bývali v podnájmoch, Peter pracoval ako murár a ona bola buď na materskej, alebo na úrade práce.

„Každý rok, dva sme vystriedali dva podnájmy," spomína pani Rita. "Dokopy ich bolo päť. Nie všade sme mohli ostať dlhý čas. Niekde to bolo iba na rok, niekde na dva. Nebolo to dobré pre nás ani pre deti. Ja som si už v roku 1997 dala žiadosť o sociálny byt, ale nedali nám ho. Vždy nám povedali, že s bytmi je zlá situácia."

Pred štyrmi rokmi sa pani Rita s Peterom rozišla a so štyrmi deťmi sa v roku 2007 vrátila k mame. „Potom mama a neskôr aj otec zomreli. Posledné roky nevládali platiť byt, a tak na ňom ostal vysoký dlh, asi 15-tisíc eur. Už som tam bývala iba ja s deťmi, postihnutý brat a ešte jeden brat so ženou a dvoma deťmi. Na neho je byt prepísaný. On nemá ani snahu niečo urobiť alebo vybaviť nejaký splátkový kalendár. My sme práve kvôli tomu dlhu a situácii neskôr odišli a neviem, ako dlho tam budú môcť ešte byť oni."

Život v tom čase na tomto sídlisku začínal naberať obrysy súčasnej situácie. „Vypli nám elektrinu i vodu. Tú sme mali iba dvakrát denne. Večer to bolo hrozné. Keď sa zotmelo, museli sme byť pri sviečke. Aj cez deň to bolo hrozné. Poslala som dcérku na nákup, vytrhli jej to z ruky, roztrhali, rozhádzali po zemi, pokradli... Aj peniaze jej koľkokrát ukradli. Keď som chcela ísť s deťmi von, musela som ísť na ihrisko mimo Lunika IX. Aj mne samej bolo ťažko, že tam musíme žiť a že nemám muža. Ale čo už som mala robiť?"

Žilo sa teda ťažko. A možno aj vplyv toho všetkého sa začal prejavovať na správaní druhého syna Pavla. Raz ich totiž navštívil vedúci Krízového centra v Košickej Novej Vsi, ktorý k nim prišiel kvôli nemu. „Bol u nás na sociálnom šetrení, lebo syn nechodil do školy, popíjal, vydieral a kradol. Chodil do školy v Barci a veľmi sa zhoršil. Hlavne preto, lebo mu chýbal otec. Ten teraz nedávno vyšiel z väzenia, kde sedel za krádeže. S deťmi sa stretáva veľmi málo. Súd mu určil platiť výživné, ale neplatí ho."

Pani Rita mala štyri deti, keď jej náhoda "pomohla" spoznať nového muža. Teda nielen náhoda, ale aj bývalý druh. Maximilián Novák bol jeho kamarát. „On robí kanalizácie a býva na ubytovni. My sme boli asi rok priatelia. Nikdy sme spolu nežili, nemali sme kde. A navyše mám štyri deti od prvého muža a nebolo by to dobré, keby sme tak spolu žili. Nemám rada, keď niekto vyskakuje na moje deti a možno by takéto situácie nastali, keby sme spolu žili. Nie sú to totiž jeho deti a možno preto by sa tak správal. Neviem, či by s nami chcel žiť, ja som sa ho nepýtala. Ja som sa tak rozhodla, že nechcem, aby sme spolu žili."

Napriek tomu, že spolu žiť nechceli, narodilo sa im dieťa. Pani Rita však hovorí, že ani vtedy neuvažovala, že by spolu mohli žiť. „Ja som mu hovorila, aby nám zohnal nejaký podnájom, ale neurobil to. Bolo mu to jedno. Neskôr sa nám narodila aj Sofia." Natíska sa otázka, prečo pani Rita rozvíjala nový vzťah, keď bol nový partner taký nezodpovedný. Odpovedať nevedela, iba bezradne krčila plecami. „Bola to asi chvíľková slabosť. Popálila som sa..." Momentálne medzi ňou a otcom jej dvoch detí nič nie je, Lauru a Sofiu však navštevuje každý týždeň. „Niekedy donesie 20 eur, ale čo je to v dnešnej dobe...?"

Situácia bola zlá. Pani Rita so šiestimi deťmi a bez muža žila na Luniku IX a stále hrozilo, že ich kvôli dlhu vysťahujú. Pomohol jej vedúci krízového zariadenia v Košickej Novej Vsi, s ktorým sa stretla dávnejšie, kvôli synovi Pavlovi. Umožnil im, aby sa 18. novembra 2011 nasťahovali do centra a odvetdy tam bývajú.

Keď pani Rita s deťmi odchádzali z Lunika IX, život na sídlisku bol pre jeho obyvateľov neúnosný a ťažký. Elektrina je na dvoch uliciach vypnutá úplnea dlh Lunika IX za elektrinu je vyše 2,3 milióna eur. Všetky nedoplatky za nájomné i služby ku koncu roka 2008 predstavovali 5,5 milióna, v septembri 2011 už 6,3 milióna eur. Čo sa týka vody, obyvateľom sídliska tečie iba studená, len dve hodiny denne.

"Som rada, že sme tu, v krízovom centre. Na rozdiel od lunika tu máme vodu aj elektrinu," hovorí R. Nováková. "Hoci bez Pavla, ktorý je na Bankove. Chodím ho navštevovať vždy, keď mám čas, keď má kto postrážiť deti. Správanie sa mu trochu zlepšilo. Simonka aj Patrik sa učia celkom dobre. Aj Peťo." Napriek tomu, že deti majú rôznych otcov, znášajú sa veľmi dobre. Rodina momentálne žije z peňazí, ktoré dostáva mama ako prídavky a materskú. Je to asi 300 eur, čo dnes nie je bohviečo. Okrem toho, že časť platí v krízovom centre, musí šesť detí sama uživiť a platiť im školy.

Ani s jedným mužom, otcom svojich detí, pani Rita neudržiava vzťah. Zaujímalo nás preto, či má teraz nejakého partnera. „Nie," záporne krúti hlavou. „Ani už nechcem. Jedine takého, čo by bol dobrý a vedel by sa postarať o rodinu. Keby sa taký našiel. Ja som pred tými dvoma nemala iného priateľa. A práve na takých som musela natrafiť..."

Do budúcnosti by chcela samé obyčajné veci. „Mať svoj byt a všetky deti pokope. Chlapa už nechcem, už som sa dvakrát sklamala. Tretíkrát nechcem. Zvykla som si sama všetko riešiť. Pomáha mi najstarší syn aj s dcérou."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári