Štýlov je čoraz viac, niekedy trvajú krátko, zato sa rozpoznávajú čoraz zložitejšie. Ich kvantita začína súperiť s kvalitou. (Rovnako ako aj v každej inej oblasti sveta, viď či vlastne čítaj(te) môj (mini)román Najnovší hriech). Bežne sa vyvíja paralelne viac štýlov, budovy sa stavajú s prvkami viacerých štýlov, skrátka architektonický guľáš má stále viac ingrediencií.
V štýle zvanom moderna ťažko vyselektovať jeho typické znaky, ale troma charakteristikami si môžeme byť istí. Spája sa tu umenie, technika a účelnosť. Niet teda nových tvarov, ktoré budeme hľadať po budovách. Skôr si všimnime obsah a praktickú stránku. Ako má všetko (moderne) fungovať.
Najplodnejším architektom košickej moderny (a neskôr aj funkcionalizmu) bol v Košiciach Lajos Oelschläger (1896-1984). Jedným z pamätníkov na neho je doteraz stojaca sieň historickej radnice, kedysi však kino Slovan a ešte predtým kino Fórum (1927), ktoré bolo istý čas kapacitne najväčšie v Košiciach. Len čo z Hlavnej ulice prejdeme pasážou radnice a ocitneme sa vo dvore, osvetlia nás veľké fakle, ale to len takú formu majú pôvodné elektrické lampy, ktoré sa zachovali, dokonca aj vrátane vypínačov v hornej časti. Do atmosféry kina z prvej československej republiky nás vtiahnu aj pôvodné skrinky na program kín. Keď potom vstúpime do interiéru cez elegantné foyer, ťažko zablúdiť, všetko je usporiadané prehľadne. Vľavo a napravo symetricky sa zdvíhajú schody na balkón, v strede je vchod do hľadiska a okolo neho dvierka do lóží (v kine!).
V kinosále, z ktorej je už najmä divadelná sieň, napravo i naľavo od javiska „vykukuje" spoza ozdobných mreží tmavé vyústenie teplovzdušného kúrenia. Keď už tam kvôli tomu spravili ozdobné stĺpce, tak sa nezdržali a do ich nižšej časti pridali ešte jednu divadelnú masku s úsmevom (napravo) a súmerne (naľavo) druhú, podobnú, ale tú už úsmev prešiel. Zrejme tragédia a komédia. Divadelné masky nám pripomínajú zašlú éru kina. Ako keby už vtedy tušili, že občas sa v tejto budove bude hrávať aj divadlo. K balkónu, ktorý pridával ku kapacite sály (520) ďalších 191 miest, sa jednotným zábradlím napájajú zľava aj sprava po tri minibalkóniky s presne toľkými oknami za nimi. Na tie sa ale neposadí nikto, sú tam len na parádu (takže predsa len niečo zbytočné aj v moderne). Za každým z balkónikov túto neúčelnosť ospravedlňujú pekné vitráže. Aj strop so zamrežovaným otvorom, čoby predchodcom klimatizácie, zjemňuje svoju funkciu nejakým vzorom. To štukatér Július Kristóf tam do tvaru kruhu umiestnil siluetu imaginárneho mesta, nech vieme, že nie sme v lese.
Aj na budove na rohu ulíc Hlavnej a Bačíkovej (pôvodne Obchodná a priemyselná komora, 1933) nájdeme čosi charakteristické. Stĺpy by mohli byť jednoduché, ale to by nebol Oelschläger, keby ich nenechal smerom dole sa zužovať (podobne ako „fakle" pred kinom). V rámci pre modernu „zbytočných" ozdôb zbadáme na každom rohu strechy, ako z nej trčí tzv. „lastovičí chvost".
V roku 1928 dostali Košice vďaka Oelschlägerovi jednu z najmodernejších hasičských kasární v republike. Dole sú garáže s hasičskými autami a nad nimi, na poschodí spálne. Okrem schodísk sa dá presun zrýchliť spustením po tyči. Vo vedľajšej časti budovy býval veliteľ i poddôstojníci.
L. Oelschläger navrhol aj ortodoxnú synagógu na Puškinovej ulici (1927). Na kino sa podobá teplovzdušným kúrením, ktoré má v tejto budove svoje vyústenia nielen v stenách, ale aj v podlahe pod mrežami i pod každým z okien, lebo odtiaľ útočí na teplotu v budove studený vzduch zvonku a zdola. V strede synagógy je na mieste stropu kupola s 12 okienkami ako symbolmi 12 kmeňov Izraela. Z prostriedku kupoly sa spúšťa jednoduchý kovový luster nie náhodou v tvare Dávidovej hviezdy. I ostatné, menšie lustre na prízemí (určenom len pre mužov) i na poschodí (pre ženy), korešpondujú s týmto veľavravným tvarom. Celý exteriér aj interiér má svoj výraz, ktorý udávajú viac tvary než ozdoby. Zvonku arkády spájajú synagógu s budovou napravo, čím dávajú najavo, že aj vedľajšia budova bola židovská a postavená jedným šmahom. Sídlila v nej škola talmud tóry, pričom za dolnými okienkami s pôvodnými mrežami v podzemí sa raz do roka na sviatok nekvasených chlebov piekol maces.
Petr Kropáček (1889-1931), ktorý navrhol vilu prezidenta Beneša v Sezimově Ústí (v juhočeskom kraji), má svoju stavbu aj v Košiciach. Je ňou terajšie sídlo maďarskej Základnej školy a gymnázia Sándora Máraiho (1928). Hoci niektoré jeho návrhy boli predtým aj kubistické, v Košiciach využil jednoduché moderné tvary. Budovu Gymnázia Pavla Horova v Michalovciach navrhol zasa vo funkcionalistickom štýle. V onom období bol jedným z mnohých architektov, ktorý striedal štýly, aby sme už architektov nemohli škatuľkovať.
V tom istom období v Košiciach navrhoval Bohumír Kozák (1885-1978) budovu pošty, telegrafu a Radiojournalu (3 v jednom!). Ide o prvú verejnú stavbu na Slovensku, ktorú postavili v modernom štýle (1930). Ešte že sa na pošte tvoria rady, lebo tie nám dávajú čas na obdivovanie moderného interiéru najväčšej poštovej dvorany na Slovensku.
Na druhej strane (aj zemegule) sa však začínali stavať i mrakodrapy. Tie si na ozdoby nie vždy potrpeli už aj preto, že len malé percento obyvateľstva je až tak ďalekozraké. Svoj prvý „mrakodrap" (na rohu Hlavnej a Pribinovej) Košičania radšej nazývali korektne: „osemposchoďák" (1939). Spomeňme si však, že ako vysoké domy sa na Slovensku vtedy tvárili nanajvýš trojposchodové, odmyslime si súčasné paneláky i protiľahlý hotel Doubletree by Hilton. A tak „osemposchoďáku" konkuroval akurát dóm a ďalšie kostolné veže. Prvý košický „mrakodrap" považujú za najlepšie dielo Alexandra Skuteckého (1883–1944), ktorý bol zasa veľmi dobrým dielom svojho otca – známeho maliara Dominika Skuteckého.
Aj keď toto sú príklady z obdobia 1. československej republiky, niektorí tvrdia, že moderna trvá stále. Podľa nich ju možno definovať aj negatívne, skrátka že je to všetko postavené v 20. i 21. storočí, čo nevieme zaradiť. Aby bol architektonický guľáš z pohľadu laikov ešte väčší, alibisticky vám „bonznem", že občas sa ani architekti nezhodnú s historikmi umenia, ktorý štýl je ktorý.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
