Aj zlomok sekundy ju môže katapultovať do historických análov

Plávanie na Slovensku sa spája hlavne s menom Martiny Moravcovej. Lenže tento šport napriek mnohým úspechom tejto osobnosti nemá ustlanú postieľku, ale jeho adepti ležia neraz na ostrých črepinách reality a nedostatočných podmienok.

Preto je chvályhodné, ak sa nájdu protagonisti, ktorí si predsa vybrali "mokrú cestu" napriek mnohým problémom, ktoré ich stretávajú. To je i prípad košickej jednotky Zuzany Mimovičovej.

V ŠKP Košice sa oddávna regrutovala silná skupina plavcov. Vďaka tradícii a nesmiernej obetavosti nadšencov, ktorí nehľadia na čas a svoje osobné straty. Zuzka sa aktuálne načahuje za svojou účasťou na letných olympijských hrách v Londýne a ak by jej to vyšlo, bol by to malý zázrak. Lanská jeseň mnohé naznačila a pomkla ju k tejto méte. Najprv v Brne na 100 m prsia vytvorila nový rekord, keď ako prvá Slovenka pokorila hranicu 1:10 min (časom 1:09,99), čím splnila B-limit na majstrovstvá Európy v Štetíne.

"Bola som rada, že mi to vyšlo. Bola to istá satisfakcia za problémy, aj zdravotné, ktorým som čelila. Ustála som istý tlak a zaplávala v hodine dvanástej tak, ako sa žiadalo, aby som sa dostala na vrcholné podujatie starého kontinentu," uviedla 22-ročná pretekárka. V Poľsku dala tiež jasne najavo, že to myslí vážne s ďalším historickým prelomom (na olympiáde by bola ako prvá košická plavkyňa).

V 25-metrovom bazéne ešte na európskom šampionáte predtým neštartovala (mala za sebou dve takéto akcie v päťdesiatmetrovom bazéne v Budapešti). "Mám radšej dlhší bazén, no vložila som do výkonov maximum a dva nové národné rekordy, ako aj podiel na rekordnom zápise štafety na 4 x 50 metrov ma uspokojili." V Štetíne na prsiarskej stovke zaplávala 1:09,31 min a na 200 m trati dosiahla 2:30,41 min. "Na stovke som, žiaľ, figurovala iba ako náhradníčka pred semifinále."

Zuzana je držiteľkou našich najlepších prsiarskych časov na 50, 100 a 200 m v 25 i 50-metrovom bazéne. V rokoch 2009 a 2010 bola vyhlásená plaveckou federáciou za tretiu našu najlepšiu plavkyňu. Stala sa líderkou, ktorá je magnetom pre mladšie plavkyne v klube a vo vode poháňa mladé žabky v plavkách. Ono je to vždy lepšie, ak je konkurencia. "Človeka to núti zaberať naplno, nepoľaviť. Aj preto silné plavecké krajiny majú toľko skvelých jednotlivcov."

Ako uviedol jej tréner Juraj Skála, v rokoch 2004-2011 na národných majstrovstvách v kategórii junioriek a žien vyplávala 31 titulov a 30 iných medailí spravidla v prsiarskych disciplínach a potom aj v polohovke na 200 a 400 metrov. Fazóna kulminuje, od roku 2009 vytvorila 15 slovenských rekordov. "Naháňačka za historickými zápismi nie je samoúčelná. Pokiaľ nechcem byť priemerná, musím na sebe tvrdo pracovať. Nie je to jednoduché, ale drina sa potom premietne v kvalitných časoch a mám z toho dobrý pocit." Absolventka Športového gymnázia v Košiciach má za sebou bakalárske štúdium na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach – odbor fyzika a teraz zarezáva už na magisterskom štúdiu.

"Skĺbiť povinnosti v škole a v športe je časovo náročné, ale všetko sa dá. Po psychickej námahe dobre padne fyzická aktivita." Kouč pripomenul, že hoci mnohé talentované dievčatá vynikajú už od detstva, ona sa začala presadzovať neskôr. "Nepatrila k tým, ktorí v žiackych kategóriách žali medaily. Jej talent sa rozvíjal postupne, najmä prístupom k tréningovej tvrdej práci. Nebolo by ale objektívne, ak by som povedal že nebola talentovaná, len u nej - našťastie - sa to prejavovalo postupne a neskôr."

Pláva od 10 rokov, prešla rukami viacerých trénerov. Viedol ju Vladimír Mravec, Denisa Polláková, Július Samuelis a vedno s nimi desiaty rok sa jej venuje J. Skála. Zlomom bol rok 2003, keď v multistretnutí juniorov v Budapešti obsadila na 200 m prsia 3. pozíciu. O rok neskôr už súťažila na MEJ v Lisabone a v roku 2005 si vyplávala 3. priečku v stretnutí Ázia – Európa v Thajsku a bola tiež účastníčkou MEJ v Budapešti. O rok neskôr zažila svoj debut na ME seniorov v hlavnom meste Maďarska (26. pozícia) a zviditeľnila sa i 13. stupienkom pri svojej premiére na MSJ v Brazílii. Tri razy účinkovala tiež na Svetovej letnej univerziáde.

Teraz je teda na prahu vklinenia sa na olympiádu. "Brúsim si zuby na splnenie limitu. Zatiaľ ma od neho delí jedna či vlastne dve stotiny sekundy. Domnievam sa, že je nádej preraziť. Mám na to ešte pár mesiacov, takže moja príprava smeruje k tomuto míľniku. Bola by som rada, keby som si vybojovala olympijskú miestenku," vyznala sa zo svojich pocitov Zuzana a dodala: "Tak ako tréner, i ja si uvedomujem, kde mám rezervy. Sú to hlavne obrátky, lebo tam ešte dosť strácam."

Pravda, nemožno zabúdať ani na to, že ani splnenie B-limitu automaticky neznamená cestu na podujatie pod piatimi kruhmi. Medzinárodná federácia zoberie do úvahy všetky časy limitárov a kto sa najviac dostane cez túto hranicu, bude mať väčšiu šancu vzhľadom na obmedzenia týkajúce sa kvóty plavcov z jednotlivých krajín. "Slovensko nemá takú pozíciu ako plavecké veľmoci, dostaneme menej miest, preto je mojou úlohou čo najvýraznejšie prekonať stanovený čas. Pravdaže, na taký výkon treba aj primerané podujatie, výbornú konkurenciu. Najlepšie v cudzine, kde je predsa len väčší predpoklad zápolenia s nabitou štartovkou."

Ako charakterizuje košickú plaveckú líderku J. Skála? " Patrí k tým, ktorí musia úspechy tvrdo vydrieť. Medzi nami sa ešte hraničná ponorková choroba nevyskytla, hoci niekedy sa nejaké zádrhy vyskytnú a treba prižmúriť jedno oko pri vzájomnej komunikácii. To je prirodzené, lebo ju nútim k hraničným výkonom a mimoriadnemu nasadeniu, čo nie je vždy príjemné. Lenže Zuzka sa vypracovala aj po ľudskej stránke. Váži si, čo dostane a dokáže odovzdať hodnotný výkon. Dozrela, obdobie puberty odhodila a uvážene sa pozerá na dianie v bazéne i okolo neho."

Tréner sa domnieva, že medzníkom v jej kariére boli juniorské MS v Rio de Janeiro, kam cestovala so splneným B-limitom na náklady klubu. V Brazílii sa dostala do finále, poradila si aj s áčkovým limitom. "Na tomto podujatí vlastne vstúpila do veľkého plávania. Len škoda, že nemáme také podmienky, aby výraznejšie napredovala. Doprial by som jej, aby odišla do špičkového zahraničného klubu, len Zuzka je veľkým lokálpatriotom a nechce Košice opustiť. Lenže my jej nemôžeme ponúknuť to, čo Česi, Maďari a nehovoriac o Amerike, kde by sa nakopla ešte viac."

Je potešiteľné, že v ostatných troch rokoch stále napriek hendikepom napreduje, čo je pozoruhodné. "Od roku 2009, keď sa menili plavky, stále ide vpred, hoci niektorí stagnujú. Takže má ešte rezervy. Je nepísané pravidlo, že to, čo plavec zvládne v dvadsaťpäťke, to by mal dokázať v lete v päťdesiatke. Vzhľadom na jej slabinu v obrátkach si trúfam povedať, že dosiahne ešte lepšie časy v dlhom bazéne než aké má v krátkom, čo by malo znamenať semifinále na majstrovstvách Európy."

Zuzana vyrastala kedysi po boku prsiarky Kandráčovej, možno to ju inšpirovalo k tomuto štýlu, hoci má kvalitu aj v motýliku a znaku. Pokiaľ ide o prsiarske disciplíny, J. Skála sa domnieva, že ak bude rýchlejšia pri obrátkach, tak na 200 m na čas približne 2:29 – 2:28,50 môže zaútočiť. V stovke ale vyzerá byť psychicky silnejšia. "Dlhšia trať si vyžaduje náročnejšiu prípravu. Ak berieme do úvahy áčkové limity na olympiádu, sú to tvrdé časy, ale všetko je možné. Podstatné je zaplávať také časy v päťdesiatke ako v dvadsaťpäťke. Jej rekord na stovke v kratšom bazéne považujem za najhodnotnejší, ale určite ešte nepovedala posledné slovo."

Pri pohľade do budúcnosti treba vidieť ďalšie medzníky – olympiádu, Univerziádu. "Vie sa motivovať, dokáže sa predať na vrcholnej akcii. To je vzácna vlastnosť. Plávanie nie je lukratívny šport, naopak, treba aj cvakať zo svojho. Trebárs nové plavky stoja okolo dvesto eur, pričom časť si hradí zo svojich peňazí, a vydržia približne pol sezóny. Pritom treba mať poruke aspoň dvoje," dodal tréner Skála. Aj preto je obdivuhodné, že sa neustále nájdu "otroci" nehľadiaci na výhody a nevýhody, ktorí sú ochotní rozrážať vodu do úmoru svojimi tempami.