Opravoval televízory a motorové píly

Kým Július Klein zasadol na šéfovskú stoličku v Štátnej filharmónii Košice, vyskúšal si aj prácu opravára motorových píl. Koncom 80. rokov si dokonca privyrábal tým, že opravoval televízory. Technickú školu pritom nikdy neštudoval.

"Som však technický typ a elektronika je mojím hobby už od detstva," vysvetľuje vyštudovaný muzikant, ktorý koncom základnej školy riešil dilemu - konzervatórium, alebo elektrotechnická priemyslovka. "Zvíťazila hudba, no elektronika už navždy ostala mojím veľkým hobby."

Ešte ako dieťa sa pokúsil opraviť rodičom rádio. "To, samozrejme, padlo za vlasť. Nikdy ho už nikto viac nedal dokopy," smeje sa riaditeľ Klein, ktorého však táto skúsenosť priviedla k odbornej literatúre. "Začal som si zháňať knihy a učiť sa z nich. Prelúskal som toho naozaj kvantá, naučil som sa čítať schémy a dodnes si toho veľa pamätám."

Keďže už ako študent VŠMU mal rodinu, chodieval si privyrábať. "Raz som si zohnal prácu v dielňach Štátnych lesov. Spočiatku som bol pomocníkom pri oprave motorových píl. Po pár týždňoch som však už robil generálku píly sám. Dodnes si aj na svojej vlastnej všetko nastavujem i vymieňam sám," vraví Klein. Ten ako chlapec opravoval aj trabanty a motorky. "Vyrobil som si dokonca splyňovač na auto a chvíľu sme aj na kombináciu benzín - plyn jazdili. Zohnal som si kvôli tomu ruské knihy, pretože tie boli v tom čase najlepším zdrojom informácií v tomto smere."

Hoci od skončenia VŠMU sa živil muzikou, ešte do začiatku 90. rokov si privyrábal opravovaním televízorov. "Spočiatku som opravoval len známym, potom sa to však rozšírilo a počet zákazníkov narástol. Boli sme mladá rodina, každá korunka sa nám veru zišla." Po tom, ako sa stal riaditeľom ŠfK, však toto hobby zavesil na klinec. "Už som na to nemal toľko času a pokrok technológií je taký rýchly, že som nestíhal držať krok. Nehovoriac o tom, že dnes sú už televízory spotrebným materiálom."

Zapojiť satelit či domáce kino však vie poľahky aj dnes. "Vývoj elektroniky doteraz zďaleka sledujem. Najnovšie veci si však nekupujem. Vždy dôkladne zvážim, čo skutočne potrebujeme a aj využijeme," priznáva J. Klein, ktorý bol istý čas aj vášnivým rádioamatérom. "Dnes už niet na to toľko času, no dodnes udržiavam kontakt s partiou ľudí, s ktorými sme sa začiatkom 90. rokov spoznali v éteri," dodáva.