Korzár logo Korzár Košice
Piatok, 22. február, 2019 | Meniny má Etela
Nájdete nás na webe

Košická Petržalka je zelenšia

Pred päťdesiatimi rokmi sa začala výstavba najstaršieho, najväčšieho a najkomplexnejšieho košického sídliska Terasa.

Pohľad na košické sídlisko Terasa.Pohľad na košické sídlisko Terasa.(Zdroj: Alexander Jiroušek)

KOŠICE. Na Slovensku niet mesta, ktoré by od druhej svetovej vojny prešlo takým búrlivým rozvojom.

Z ospalého mestečka, na ktoré slávny košický rodák, svetovo uznávaný spisovateľ, humanista a filozof Sándor Márai vo svojich dielach s takou láskou spomínal, v priebehu niekoľkých desaťročí vyrástlo veľkomesto so všetkými kladmi aj zápormi.

Košice sa zmenili na železné centrum s dymiacimi komínmi, historické jadro obklopil veniec sídlisk s desaťtisícmi bytov, počet obyvateľov vzrástol štvornásobne.

Napriek tomu nestratili svoj charakter. Pretože aj panelové sídlisko môže mať dušu.

Mesto na cvičisku

Terasa nad košickým Starým mestom bola po vojne zjazvená zákopmi a krátermi po delostreleckých granátoch. Kopec slúžil armáde ako vojenské cvičisko.

„Nebolo tam nič. Akurát krásny výhľad na mesto. A ľudia z Myslavy pásli na cvičisku kone a kravy,“ nostalgicky spomína dôchodca Tibor Mrofka.

Chlapci sa v lete hrali v zákopoch na vojakov, v zime sa korčuľovali na zamrznutých jazierkach, ktoré vznikli po ťažbe ťažkej, ílovitej hliny pre košickú tehelňu. „Ešte aj najslávnejší košický hokejista Laco Troják sa tam naučil korčuľovať,“ vracia sa do detských čias starý pán.

Práve tam, na bývalom cvičisku alebo „gyakorló tér“, ako ho Košičania nazývali, 26. februára 1962 položili základný kameň v tom čase najväčšieho panelového sídliska na Slovensku. Nad starými Košicami malo vzniknúť v priebehu desiatich rokov Nové mesto počtom obyvateľov asi také veľké ako dnešné Michalovce.

Na ploche 300 hektárov plánovali postaviť viac ako trinásťtisíc bytov pre približne 40-tisíc obyvateľov.

Prvé paneláky vyrástli na Sokolovskej ulici. FOTO - RÓBERT BERENHAUT

info
Fakty z histórie
Terasa

Terasa (Nové mesto) tvorila v bývalom režime druhý košický obvod.

Novým územno-právnym členením mesta na 22 mestských častí a prijatím Zákona o meste Košice v roku 1990 z nej vznikla mestská časť Západ.

Rozprestiera sa na ploche 5,32 km² a počtom obyvateľov 39 825 (stav k 1. 1. 2012) je najpočetnejšia v Košiciach.

Medzníky

  • 1959 - 1. apríl - podpísanie zakladacej listiny Východoslovenských železiarní
  • 1960 - 4. január - začiatok výstavby Východoslovenských železiarní
  • 1961 - začiatok výstavy rýchlodráhy od Ulice Československej armády po vstupný areál VSŽ (ukončená v roku 1964)
  • 1962 - 26. február - začiatok výstavby sídliska Nové mesto (Terasa)
  • 1964 - ukončenie bytovej výstavby Lunika II a III s celkovým počtom 3700 bytov
  • 1965 - 2. jún vo Východoslovenských železiarňach uviedli do prevádzky prvú vysokú pec
  • 1965 - ukončenie výstavby 2 100 bytov na Luniku I
  • 1968 - ukončenie výstavby 2200 bytov na Luniku IV
  • 1970 - ukončenie výstavby 4300 bytov na Luniku V, VI a VII
  • 1972 - ukončenie výstavby 900 bytov na Luniku VIII
  • 1979 - október - počet obyvateľov Košíc dosiahol 200 000
  • 1973 - na Terase dali do užívania panoramatické kino Družba
  • 1981 - 26. január - otvorená lôžková časť novej Fakultnej nemocnice UPJŠ s poliklinikou v Košiciach s 1 071 lôžkami

Detské choroby

Za dva roky stihli stavbári postaviť na Luniku II a III 3 700 bytov. Prví obyvatelia sa sťahovali do panelákov v roku 1964.

Dnes už nestor novinárskej fotografie, 82-ročný Róbert Berenhaut s manželkou Gabrielou, dvaapolročnou dcérkou a svojou mamou dostali výmer 24. mája.

O dva dni sa sťahovali do štvorizbového bytu na štvrtom poschodí. A od začiatku výstavby zaznamenával históriu na prvý pohľad neistého experimentu.

„Do bloku neviedli žiadne schody, chodili sme len po doskách, výťah nefungoval. Provizórne obchody s potravinami, mäsiareň a bufet boli v spoločných priestoroch bytoviek o ulicu ďalej, takže väčšinu nákupov sme museli vláčiť v preplnených autobusoch z mesta. Ale napriek tomu sme boli nesmierne šťastní.“

Berenhautovci bývali pred sťahovaním na Hlavnej ulici. Toalety mali mimo bytu, vodovod na chodbe, v zime museli vláčiť uhlie z pivnice na poschodie.

„A tu sme prišli do čistého svetlého bytíka s teplou vodou a kúrením, s telefonickou prípojkou. Životný štandard a úroveň bývania väčšiny ľudí, ktorí sa na Terasu presťahovali, sa neporovnateľne zlepšil. Máme všetko po ruke. Takže o králikárni, ako nazval panelové byty náš bývalý pán prezident Havel, nemohlo byť ani reči.“

Postupne sa dobudúvala aj občianska vybavenosť. V košických Pozemných stavbách v tom čase pracovalo päťtisíc ľudí. Škôlka bola už hotová, ale stavbári nestíhali po sebe upratať.

Pani Berenhautová spolu so susedkami chodili čistiť okná, umývať dlážky. „Deti, ktorých rodičia chodili brigádovať, boli uprednostnené. Takže so škôlkou sme nemali problém.“

Berenhautovci si na detské choroby sídliska spomínajú s úsmevom. A nič neľutujú: „Terasa je oproti iným sídliskám nielen v Košiciach najkrajšia a najzelenšia. Nemenili by sme.“

Kľúčom je doprava

Myšlienka založiť Nové mesto nevznikla náhodou. Vyžiadala si to výstavba Východoslovenských železiarní.

Najsledovanejšiu stavbu tretieho päťročného plánu začali slávnostne budovať 4. apríla 1960. Fabrika s 25-tisíc zamestnancami mala ambíciu stať sa jednou z desiatich najväčších hutníckych firiem na svete. A pracovníci, ktorí na východ mierili z celého Československa, museli predsa kdesi žiť.

„Návrh takzvaného Nového mesta bol pozoruhodný excelentným urbanistickým riešením, ktoré o niekoľko desaťročí predbehlo dobu,“ vysvetľuje Radoslav Mokriš z Pamiatkového úradu SR.

„Už pôvodný názov, hoci sa nikdy neujal, vypovedá, že autori nemali v úmysle skončiť svoju tvorbu postavením obyčajného, aj keď v tom čase najväčšieho sídliska, ale rozmýšľali v parametroch celého nového sídla so všetkým, čo k nemu patrí.“

Autori Terasy neuvažovali iba nad počtom bytov na sídlisku, ale počítali aj s rozvojom mestského centra, bez ktorého by moderné sídlo nemohlo optimálne fungovať. Je iba na škodu veci, že v nasledujúcich desaťročiach pribudlo niekoľko účelových rozhodnutí, ktoré pôvodný plán nerešpektovali.

Predovšetkým bolo treba presvedčiť vedenie mesta o potrebe nového územného plánu. Autorský tím z košického Stavoprojektu na čele s vedúcim urbanistického ateliéru Jánom Kurčom si prizval k spolupráci aj architektov z Prahy a zo zahraničia.

Najdôležitejším výstupom bolo rozhodnutie orientovať výstavbu západným smerom, čím sa zachová charakter historického jadra, a skvelé riešenie dopravy, ktoré prepojilo Staré mesto s Novým.

„Potvrdením správnosti nadčasového a veľkorysého riešenia dopravy je fakt, že Košice, na rozdiel od väčšiny slovenských miest, v nasledujúcich desaťročiach nemali s ňou problémy.“

Trieda SNP: Hlavná dopravná tepna, ktorú naprojektovali pred viac ako polstoročím, vyhovuje motoristom aj dnes.

FOTO - RÓBERT BERENHAUT

Viac ako nocľaháreň

Najdôležitejším odkazom projektantov bolo podľa Mokriša vytvorenie kvalitného obytného prostredia, v ktorom obyvatelia trávia väčšinu svojho života.

Nové mesto rozdelili autori projektu na osem okrskov s priemerným počtom dvetisíc bytov. Keďže v tom čase sovietska kozmonautika slávila úspechy so svojimi Lunikmi, o názve okrskov bolo rozhodnuté.

„Naším vzorom nebol len sovietsky slon,“ usmieva sa dnes už dôchodca, architekt Alexander Bél.

„Napriek diktátu stavebnej výroby, finančným a často aj politickým limitom sa autori snažili v rámci možností maximálne humanizovať životné prostredie. Ako príklad slúžili anglické záhradné mestá s veľkým vnútorným zeleným priestorom a slepými ulicami. Principiálne sa dodržiavala aj malá výška budov a nakoniec všetky Luniky okolo hlavnej triedy SNP boli prepojené pešími chodníkmi v zeleni do centra Terasy.“

Každý Lunik má svoje centrum s pešou zónou, obchodmi, námestíčkami, fontánami, v každom vybudovali jasle, materskú a základnú školu s ihriskom a niektoré aj s bazénom, nechýbali detské ihriská, knižnice, kultúrne zariadenia, hodnotné výtvarné diela renomovaných sochárov ako Ján Máthé, Juraj Bartusz, František Patočka zasadené do relatívne neošúchanej architektúry, monumentálky z keramiky či skla na priečeliach budov a v interiéroch, ktoré dávajú každému Luniku osobitý charakter.

V roku 1973 otvorili na Luniku II v tom čase najmodernejšie panoramatické kino v Československu s päťsto miestami. Autormi projektu sú vynikajúci architekti Eugen Kramár a Ján Šprlák-Uličný.

Aby sa sídlisko čím skôr zazelenalo, prvýkrát vysádzali už odrastené stromy s koreňovým systémom v baloch.

„Faktom je, že Terasa v porovnaní s inými sídliskami, napríklad s Petržalkou, má úplne inú mierku, a neporovnateľne nižšiu hustotu obyvateľov. Na Terase je 260 obyvateľov na hektár, na sídlisku Ťahanovce a KVP je okolo 400 a v Petržalke ešte viac. Preto sa na Terase dá normálne dýchať,“ hovorí architekt Pavol Merjavý.

Pri enormnom množstve výstavby bytov do úvahy pripadala jedine panelová výstavba.

„Úloha bola jednoznačná – byty, byty, byty, čo najviac, čo najjednoduchšie, čo najrýchlejšie a čo najlacnejšie. Hoci sme chceli vytvoriť viac ako nocľahárne, museli sme vychádzať z technických možností a z dostupnosti materiálov. Keď som sa napríklad pýtal na farebnosť budov, povedali mi: Môžete si vybrať medzi žltou a hnedou,“ hovorí Merjavý.

Napriek rôznym limitom košická Terasa získala viacero celoštátnych a zahraničných ocenení, konštatuje pamiatkar Radoslav Mokriš: „Nie náhodou v predchádzajúcich desaťročiach bola cieľom jednej z dvoch voliteľných exkurzií študentov bratislavskej fakulty architektúry. Ale podstatné je, že si získala najmä priazeň vlastných obyvateľov. Generácia, ktorá tam vyrástla, sa s Terasou identifikuje.“

FOTO - RÓBERT BERENHAUT

Po členky v blate

Na Slovensku bolo v čase výstavby Východoslovenských železiarní necelých dvesto vysokoškolsky vzdelaných hutníkov. Na pomoc prichádzali stovky odborníkov z Čiech.

Cesta absolventa Hutníckej fakulty Vysokej školy banskej v Ostrave Borisa Šterbáka do Košíc však bola kľukatá.

Metalurgického inžiniera s čerstvým diplomom štát najskôr poslal budovať hlinikáreň v Žiari nad Hronom, potom zase niklovú hutu v Seredi.

„Vtedy sa s nikým nebavili. Dostal som pridelenku, musel som sa zbaliť a ísť,“ spomína rodený Hodonínčan.

Po dvoch nedobrovoľných zastávkach sa nakoniec rozhodol pre Košice. „Prečo? Ponúkli mi byt a to bolo pre mňa podstatné. Čakal som naň síce šesť rokov, ale v januári 1969 som mal kľúče vo vrecku.“

V tom čase už boli vybudované hlavné komunikácie, k blokom však neviedli žiadne cesty či chodníky. Keď napršalo, ľudia sa brodili po členky v blate.

„Hovorilo sa: Podľa peria poznáš vtáka, podľa blata Terasáka,“ smeje sa 82-ročný pán.

V roku 1969 ešte neboli vybudované cesty a chodníky, ľudia sa brodili v blate.

FOTO - RÓBERT BERENHAUT

Zvykol si aj na súčasné choroby sídliska – akútny nedostatok parkovacích miest. Vnútroblokové komunikácie totiž neboli projektované na taký počet automobilov. „Ani sa nečudujem. Kto s tým mohol rátať, keď sovietsky vodca Nikita Sergejevič Chruščov vyhlásil, že ľudia aj tak budú jazdiť lacnými taxíkmi?“

Ani minirozmery kuchynky, v ktorej okolo seba ťažko prejdú dvaja ľudia, mu neprekážajú. „Nikita povedal, že ženy budú variť výlučne z polotovarov, takže veľké kuchyne sú zbytočné.“

Zrazu otvára dvere na balkón. Tam dole sú veci, s ktorými sa ťažko zmieruje. Kde bolo volejbalové ihrisko, stoja garáže, parkovisko odkrojilo z ešte stále relatívne bohatej zelene. „Ale keď si v lete dáme s manželkou na balkóne kávičku a raňajky, užívame si to. Spokojne si tu žijeme.“

Rodený Moravan si vie predstaviť aj iné bývanie, Terasu a Košice by však nevymenil za nič: „Je to príjemné, kultúrne mesto, máme tu okruh priateľov, čo nám teda chýba? Aj keď sa ma niekto opýta, odkiaľ som, odpovedám: Já jsu z Košic.“

FOTO - RÓBERT BERENHAUT

ico

Stalinove plány a smrť „sabotážnikom“

Umiestnenie železiarní na východnom Slovensku nebolo náhodné. Vtedajší generáli priemyslu len oprášili starý projekt hutníckeho kombinátu HUKO.

„O výstavbe kombinátu na východnom Slovensku sa uvažovalo už v roku 1947, nakoniec však rozhodli až na zasadaní ÚV KSČ vo februári 1951, potom v marci aj o umiestnení podniku do priestoru Veľkej Idy neďaleko Košíc,“ hovorí Miroslav Londák z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Dôvodom bola lepšia dostupnosť surovinových zdrojov zo Sovietskeho zväzu.

Rozhodnutiu predchádzala tajná porada sovietskeho vodcu J. V. Stalina s čelnými predstaviteľmi satelitných štátov v roku 1950 v Moskve. Stalin bol presvedčený, že svet čaká tretia svetová vojna, na ktorú sa východný blok musí pripraviť. Vymyslel pre spojencov plán prestavby priemyslu. Na príkaz Moskvy sa Československo malo orientovať na ťažký priemysel. „Oceľovú koncepciu a militarizáciu československého hospodárstva potvrdzoval aj prvý päťročný plán,“ zdôrazňuje historik.

Kapacita HUKO mala dosiahnuť vyše milióna ton surového železa, neskôr až dvojnásobok. Pritom v roku 1950 v celom Československu vyrobili necelé dva milióny ton. V máji 1951 na porade o výstavbe HUKO sa predstavitelia KSČ predháňali v rečiach grandióznosti tohto zámeru, o budovaní závodu najvyššej európskej úrovne a v rekordnom čase.

Výstavba však od začiatku viazla. I keď mali v roku 1951 na stavbe preinvestovať 810 miliónov korún, šéf výstavby Bohumil Kočí nemal projekt k dispozícii ani na jar 1952.

„Keď riaditeľ Kočí presviedčal predsedu vlády Antonína Zápotockého, že nie je možné stavať hutnícky kombinát bez projektovej pripravenosti, ten odpovedal v tom zmysle, že možné to je, lebo technik si môže robiť plány a výkresy na kolene. V roku 1953 bola nakoniec výstavba zastavená,“ vysvetľuje Londák.

Krach výstavby dôležitého podniku v plánovanom hospodárstve bol v tom čase ideologicky neprípustný. Bolo treba nájsť obetných baránkov, ktorí by niesli zodpovednosť za finančné i duchovné škody.

Našli ich. Zodpovednosť pripísali v politickom procese s takzvaným protištátnym sprisahaneckým centrom obžalovaným Rudolfovi Slánskemu, Ludvíkovi Frejkovi a Josefovi Frankovi. „Podľa obžaloby títo zradcovia a agenti západného imperializmu uvedomelo sabotovali výstavbu a nedostatočne aplikovali sovietske skúsenosti, vzhľadom na čo nebolo možné pripraviť projektovú dokumentáciu. Všetci boli odsúdení na smrť,“ hovorí historik.

Mikuláš Jesenský

Na Luniku II postavili ubytovňu pre zamestnancov VSŽ s kapacitou tisíc lôžok.

FOTO - RÓBERT BERENHAUT

ico

Terasania budú oslavovať

Okrúhle výročie začiatku budovania Terasy bude mať niekoľkomesačný program.

„Azda najviditeľnejšou akciou bude vo februári moderná výstava starých fotografií z čias budovania sídliska. Úlohy sa zhostil mladý architekt-fotograf, ktorý by mal fotografie Róberta Berenhauta vystaviť na viacerých miestach a v netradičných podobách,“ hovorí starosta Rudolf Bauer (KDS).

Okrem majálesu v Spoločenskom pavilóne pripravuje úrad športové podujatia a akcie pre deti.

Program sa bude odohrávať na viacerých miestach. Centrom diania však bude priestor pred úradom mestskej časti.

Témou osláv bude aj architektúra a urbanistický vývoj. Odborníci budú hodnotiť súčasný stav obytných blokov, kvalitu bývania, stav priestorov medzi bytovkami, kvalitu parkov a zelených plôch či možnosti na parkovanie.

Samospráva tiež pripravuje urbanisticko-architektonickú súťaž s témou Pešia zóna Terasa, ktorá by mala vzniknúť v lokalite park za Sladovňou cez obchodné centrum Galéria až po miestny úrad. Druhá súťaž má urbanisticky riešiť nárožie Bardejovská - Trieda SNP a treťou je ideová architektonická súťaž na využitie bývalého kina Družba.

V júni a v auguste organizujú Dni Terasy a Kultúrne leto.

Samosprávu vynaloží na oslavy približne 10-tisíc eur.

Bývalé kino Družba - dnes sa preň hľadá využitie. FOTO - RÓBERT BERENHAUT

sen

Letecký pohľad na dnešnú Terasu. FOTO - ALEXANDER JIROUŠEK

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  2. Štefánka by Pulitzer
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  4. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  5. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  6. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  7. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  9. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  10. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  1. Na Slovensku sa vydáva najviac učiteľských preukazov
  2. Prihlásili ste sa ako dobrovoľník na Olympiádu v Tokiu?
  3. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  4. Štefánka by Pulitzer
  5. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  6. Konferencia - EU support for research
  7. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  8. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  9. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  10. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 24 432
  2. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 17 172
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 9 676
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 6 921
  5. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 6 208
  6. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 5 250
  7. Štefánka by Pulitzer 5 071
  8. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 4 776
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 577
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 2 927

Téma: Víkend


Neprehliadnite tiež

Vadala mu tvrdil, že s Ficom sa poznajú. On sa na tom vtedy len smial

Hovoril tiež, že je spojený so Smerom, a ponúkal aj pomoc s dotáciami.

Antonino Vadala na košickom súde, ktorý ho vydal do Talianska.

Spor prerástol do extrému. Jeden má rozťatú hlavu, druhý zlomenú nohu

Kaduk podozrieva políciu, že žehlí susedovi jeho prešľapy.

Mladší z Kadukovcov utŕžil ranu na boku hlavy, útok opätoval kontajnerom.

Práce na dostavbe zimného štadióna v Starej Ľubovni sa začnú v apríli

Obyvatelia mesta na svoj športový stánok čakajú už 36 rokov.

V meste Stará Ľubovňa už desaťročia čakajú na zimný štadión.

Španiel Casado verí, že Michalovce aj druhý domáci zápas zvládnu

Po dvoch prehrách s Nitrou berie do tretice už len víťazstvo.

Casado v premiére za Michalovce predviedol výborný výkon.

Keď muž miluje mesto. Veľký príbeh lásky Sándora Máraia a Košíc

Pred tridsiatimi rokmi zomrel svedok starých Košíc.

Sándor s Lolou prežili spolu 62 rokov a až do smrti v exile spomínali na rodné Košice.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kiska: Fico ma chcel vydierať, aby som ho vymenoval za predsedu ústavného súdu

Prezident Andrej Kiska vysvetľoval daňovú kauzu firmy KTAG.

Stĺpček šéfredaktorky

Robert Fico je v rozklade

Ako do Ficovej mafiánskej scény zapadajú policajné orgány?

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Vojna Fica a Kisku vstúpila do novej fázy

Fico opäť našiel Kiskovi úžeru.

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop