Odvtedy ich neje. Ja som v tatárskej omáčke naďabila na obrovský kus skla z rozbitej fľaše a v chlebe som zase pri krájaní objavila zapečené mikroténové vrecúško. Mňa to neodradilo. Keby som totiž prestala jesť všetko, o čom som začula chýr, že nie je pre žalúdok bežného jedinca najvhodnejšie, alebo čo sa mi mohlo nejakým spôsobom sprotiviť, nejedla by som asi nič.
Čo takto párky? Teta ich neje, odkedy brigádovala v mäsokombináte. Dodnes sa jej sníva o potkanoch, ktoré občas skočili do kade s mäskom, prípadne o tekutinách, ktorými pripití spolužiaci ozvláštnili párkovú zmes. Čo však oči nevidia, srdce nebolí a párky mi skrátka chutia, tak čo.
Spolužiak nejedáva syry. Odkedy si privyrábal v istom veľkom obchodnom reťazci a okrem iného syry po záruke prebaľoval do obalov s novým dátumom spotreby, odvtedy ich nemôže ani cítiť. Ja si na nich naopak vždy pochutím viac ako rada, keďže ich zbožňujem. Desivé informácie som vytesnila a je mi sveta žiť.
Kamarátka neje mäso z bežného obchodu. Majú totiž známeho mäsiara, ktorý im vždy dá echo, keď je mäsko čerstvé. A často ich pošle domov s prázdnymi rukami, lebo vraj to vystavené by nebral ani omylom. Kvôli známosti tak ostáva kamarátka často na zeleninke. Keďže však ja žiadnu známosť nemám, chrúmem si spokojne mäsko z bežného pultu.
Napokon človek zistí, že čím menej toho vie, tým je šťastnejší. Ak by totiž „prekukol“ všetky potraviny, asi by radšej dobrovoľne hladoval. A to by sa mi nepáčilo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
