Nie je problém poprenášať sa, ale naučiť sa, kde vlastne bývam. V práci sme sa premiestnili do vynovených priestorov, z prvého poschodia na tretie.
„Ježiš, to bude fuška zdolávať toľko schodov bez výťahu niekoľkokrát denne. Tí, čo majú slabšiu kondičku, k nám ani nevylezú,“ šomrali si kolegovia, mysliac však viac na to, čo musia absolvovať sami ako tí ostatní, čo nás chcú navštíviť.
Nevadí. Budeme mať pekne vytvarované zadky a nohy, zhodíme nejaké deko a vlastne nám to prospeje. A tak fučíme, a v prospech svojho tela čo by sme neurobili. Niektorí po prvom dni štverania sa mali svalovku, ale zatiaľ to prežívajú všetci v zdraví.
Priznávam, že začiatok nebol pre mňa vôbec ľahký. Nie kvôli schodom. Spočiatku niekto stále, a ja neviem prečo, premiestňoval kanceláriu. Kto má potom vedieť, či odbočiť vľavo alebo vpravo? Vybabrala som s tým. Naša „šmikňa“ je tam, kde stojí rebrík. Aká som vynaliezavá? Na druhý deň však spoľahlivý orientačný bod niekto preložil na križovatku. Čo teraz? Nič. Objavil sa tam totiž stôl, ale už viem, že doprava.
Rozhodla som sa vybabrať aj so schodmi. Naraz tri poschodia? Fuška, ale sa to dá prekonať. Môj ďalší zlepšovák ale tiež za veľa nestojí. Jedno poschodie po starom schodišti, potom prechádzka dlhou relaxačnou chodbou a dve ďalšie poschodia sú predsa menej ako tri, ale občas ma to ťahá do pôvodnej kancelárie. Orientačný beh by bolo niečo pre mňa. Nikto by ma nikdy nenašiel a do cieľa by som nikdy nedošla.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
