rec nedávno predstavil aj Košičanom. Pri tej príležitosti sme sa okrem iného povyzvedali, či sa mu darí v láske, ako si v päťdesiatke udržiava takú skvelú kondíciu a či ešte netúži po ďalšom dieťati.
S osobou M. Ťapáka sa už viacero rokov spája divadelné predstavenie a pripravovaný film, oba s názvom Tanec medzi črepinami. Mal však niekedy sám pocit, akoby v živote balansoval či tancoval na hrane? „Črepiny presne takto vznikali. Sú to isté asociácie z môjho života, úlomky z toho, čo som prežil. To je neodškriepiteľné. Jednoducho to tak je. Sú to samozrejme pozbierané skúsenosti, ktoré som videl, zažil..., ktoré sa ku mne dostali a ja som si ich zobral za svoje, v dobrom slova zmysle. Ale gro je z toho, čo som prežil," objasňuje M. Ťapák, ktorý naše spomienky vníma ako čriepky. „Vždy nejaký stimul vyprovokuje našu pamäť a niečo nám v hlave beží ako krátky úsek filmu. A v spomienkach prežívate aj bôle. Často sa ma ľudia pýtajú, prečo tam viackrát zomriem. Je to jednoduché. V živote sa nám koľkokrát stane čosi, čo považujeme takmer za svoju smrť, ale človek musí vstať, oprášiť kolená a ísť ďalej."
Sám je veľmi húževnatým človekom, pretože sa púšťa do projektov, ktoré rozhodne nie sú komerčné. Zrealizovať hudobno-tanečný film je v dnešných pomeroch odvážny projekt, ktorý stojí nemalú dávku úsilia. Hudobno-vizuálna expresia ponúkne divákovi príbeh o ľudskom bytí, o láske, o výškach a o pádoch v strhujúcom tanci, ale nie na vyleštených parketách s prenajatým orchestrom, lenže v každodennom tanci života medzi črepinami a s bosými nohami. Na projekte spolupracujú skúsení a profesionálni tvorcovia, kameraman Peter Benscik, hudobný skladateľ Anton Popovič, architekt Viliam Gruska, kostýmová výtvarníčka Jana Hurtigová, umelecká maskérka Anna Hroššová, choreograf Ervín Varga a iní. Autorom monológov je Daniel Hevier. Takmer celý projekt sa natáčal v nádherných lokalitách našej krajiny - Roháče, Kráľova Hora, Šútovský vodopád, Zlatná na Ostrove, Banská Štiavnica, Zuberec, Terchová a podobne.
A hoci mal byť film dokončený dávnejšie, jeho finalizáciu neustále niečo odsúvalo. Keď si však M. Ťapák niečo vytýči, ide si za svojím s obrovským odhodlaním. „Život ma tak naučil. Keď som bol mladší, tak som bol v týchto veciach trošku mäkší. Po prvom neúspechu som to vzdal a povedal si, že asi to nejde, neviem to a nedá sa to. Potom ma však ľudia aj okolnosti naučili, že slovo nedá sa vlastne nemá existovať. Alebo by bolo dobre, keby neexistovalo a mali by sme hľadať spôsob, ako sa to dá. Snažím sa teda, aj keď to nejde, hľadať spôsoby, ako to urobiť tak, aby to išlo." Film bude odrazom zlomových situácií v živote zrelého muža, ktorý hodnotí svoje životné skúsenosti, zážitky a predstavy prostredníctvom tanca, podmanivej hudby a nehy básnického slova. Poskladaný bude z jednotlivých okamihov života.
Obdobie poznačené ľudovými tradíciami
M. Ťapák sa nevzdal, ani keď vznik filmu Tanec medzi črepinami sprevádzalo množstvo komplikácií. „Už mal byť dlhšie na svete. Nedokončili sme ho, a to z prozaického dôvodu, akým sú peniaze. Ak však všetko dobre pôjde, v kinách by sa mal objaviť teraz vo februári. Dotáčame už len to, čo nám chýba. Keďže je to skladačka, tak sa to dá poskladať rôzne. A tanečný projekt s rovnakým názvom, s ktorým sme sa už predstavili aj v Košiciach, je vymyslený tak, že bude mať oficiálnu premiéru až spolu s filmom a divák dostane jedinečnú príležitosť dopriať si dva rôzne náhľady," povedal nám človek, ktorý teraz žije obdobie silne poznačené folklórom. „Rozhodne však folklórom nežijem. Skôr teraz žijem obdobie silne poznačené ľudovými tradíciami. Pochopil som, že ak chceme vôbec ešte ako národ prežiť, musíme si naše nehmotné dedičstvo chrániť a pestovať si ho. To je jediné, čo nás môže aj vo svete trošku zviditeľniť, lebo sme iní, a to je zaujímavé."
Zaujímavosťou je aj skutočnosť, že M. Ťapák nedávno načítal audioknihu, ktorá ponúka výber šiestich lyrických poviedok zo života goralov od Kazimierza Tetmajera zachytávajúcich mimoriadne silné životné príbehy ľudí spätých s malebnou prírodou Tatier. „Aby si však zase niekto nemyslel, že žijem podivne. Mne sa páčia niektorí ľudia, ktorí tým žijú, obliekajú sa tradične do krojov, bývajú v drevenici, nemajú elektrinu... Obdivujem ich a sú veľmi dôležití, keď to myslia úprimne. Majú potom obrovské vedomosti a treba si ich vážiť."
Keďže jeho otec mal vlani v októbri 85 rokov a je na sklonku svojej púte, poprosil ho napríklad, aby synovi napísal všetky pesničky, ktoré si pamätá zo svojho detstva. "Chcem ísť teraz niekedy na Oravu a zistiť tam na matrike rodokmeň po otcovej strane, a neskôr to chcem zistiť aj z maminej strany," podelil sa s nami M. Ťapák o najaktuálnejšie túžby a plány. Okrem toho sa chystá goralské príbehy z Tatier aj sfilmovať. „Možno to bude budúci film. Vybral som si tri príbehy na spracovanie, takže teraz sa dosť intenzívne zaoberám práve goralským etnikom a toto bude ten môj vstup, možno aj prínos, k ľudovej kultúre a tradícii."
Udržiava si kondíciu
Okrem toho, že M. Ťapák realizuje filmové či divadelné projekty v duchu ľudových tradícií, aj sám v nich účinkuje. Aj preto musí mimoriadne aktívne pracovať na svojej kondícii. Postupne vyskúšal všetko. Od klasického posilňovania napokon prešiel k fitnes. „Momentálne som sa dostal do stavu, keď som to obsekal a prispôsobil, že je to celé prispôsobené len tancu a predstaveniu Tanec medzi črepinami. Treba jedným dychom povedať, že posilňovňa tancu nesvedčí, lebo sa s ním tak trošku bije." Je to však veľmi dôležité kvôli tomu, aby som mal kondíciu.
"Veľa na sebe pracujem, dávam sa takto dokopy a udržiavam sa. Je to však samozrejme čím ďalej, tým ťažšie a ťažšie, pretože vek nepustí, lebo organizmus už jednoducho niečo pamätá. Dúfam však, že to na javisku nevidieť a divák má z toho taký istý pôžitok, ako keď sa pozerá na tanečníkov." A tak, keďže si časovo nemôže dovoliť absolvovať všetky druhy tréningov s tanečníkmi, "maká" na sebe poctivo sám a je dokonca taký prísny, že si odopiera akékoľvek sladkosti či lahôdky.
Folklór mu bol blízky už v časoch, keď bol ešte malým chlapcom. V čase puberty mu potom učarovala Lúčnica, no keď nastúpil na VŠMU, musel s tancovaním kvôli pravidlám školy chtiac-nechtiac prestať. „Zavesil som to teda na dlhé roky na klinec, približne do štyridsiatky, keď som sa stal riaditeľom Novej scény. To sme totiž robili predstavenie Kubo a zoznámil som sa s manželkou Katkou. No a s kamarátom Ervínom Vargom sme chystali predstavenie Sen a vo mne skrsla myšlienka, že by som si ešte veľmi rád znova zatancoval. A dodnes ma to drží," priznáva päťdesiatnik.
Šťastie našiel v láske pri svojej Katke, ktorá je sólistkou v SĽUK-u. Medzi nimi to vraj bola láska na prvý pohľad. „S miernou nadsázkou áno, bola to láska na prvý pohľad. A vydržalo nám to do dnešného dňa, máme deväťročnú dcérku Tarunku a som šťastný a stále zamilovaný, čo je úžasné. Musím sa totiž priznať, že som už ani neveril, že niečo takéto môže prísť, že nastane spriaznenosť duší a vzťah k partnerovi bude aj po rokoch taký, ako keď sme sa zoznámili. Ak by som to mal definovať slovami, či som šťastný, tak po tejto stránke rozhodne áno."
Jeho láskami sú Katka a Tarunka
Hoci šťastie v láske hľadal dlhšie a predchádzal mu rozvod s bývalou manželkou Zuzanou Ťapákovou, ktorá je dnes partnerkou Vila Rozborila, predsa len to „riskol" a dnes neľutuje. „Predtým som si tiež hovoril, že už by som sa asi druhý raz neženil. Ale toto je nová skúsenosť, nová hodnota a keď sa nám narodila dcérka, bolo to niečo, po čom som vždy túžil. Všetko sa zmenilo o 180 stupňov a človeku už potom nič také nevadí, nerozmýšľa už tak. Užíval som si každý krok nového vzťahu a nového života, čo bolo pekné a príjemné."
M. Ťapák vraví, že by ešte veľmi rád mal ďalšie dieťa. „No neviem-neviem, či ešte Katku na niečo také nahovorím, lebo dosť je to náročné aj s Tarunkou, keďže bývame mimo Bratislavy. No a potom viete, nerád by som sa dožil toho, ako môj kolega Ivan Krivosudský, keď kočíkoval svojho synčeka a prišli za ním, že akého má krásneho vnúčika. No ale keď to niekto veľmi chce a bytostne to tak cíti, tak mu nemá kto čo hovoriť. Takže ešte uvidíme," dodáva na záver a nič razantne neodmieta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
