niu na plese. V rozhovore prezradila, kde si našla miestečko ale i to, prečo stále častejšie cestuje aj do Čiech.
"Považujem sa za východniarku a vždy ňou budem. Na druhej strane však nemám rada, keď sa Slováci delia na východniarov a západniarov. Srdcom som a ostanem východniarka, no svoje miestečko som si našla už aj v Ivanke pri Dunaji neďaleko Bratislavy" prezradila Kristína. "Zrejme musím rátať s tým, že zo mňa bude vďaka kariére speváčky aj cestovateľ."
Do rodného Svidníka sa snaží nájsť si cestu aspoň raz do mesiaca. "Nie vždy sa mi to však darí a priznám sa, že skôr tam zájdem len raz za dva mesiace... Buď idem k rodičom do Svidníka, alebo sa vsetci stretneme u mojej sestry, ktorá býva vo Vranove nad Topľou." Fakt, že sa presťahovala do Bratislavy, je logický. "Na začiatku kariéry mi to vlastne každý hovoril - keď chceš naozaj preraziť, budeš sa musieť sem presťahovať. Ukázalo sa, že to skutočne inak nejde. Navyše, v posledných mesiacoch stále viac a viac cestujeme aj do Čiech, takže napríklad z Košíc by to bolo fakt ďaleko. Takto som na polceste. Mám to blízko do Čiech ale aj domov..."
Kristína zabodovala v Čechách aj v ankete Slávik bez hraníc. Každoročne ju vyhráva kapela No Name, Kristína tohto roku skončila na 4. mieste. "Sama som v uzase, ako sa to podarilo. Celé to šlo veľmi prirodzene, nemáme v Čechách žiadne ´páky´. Jednoducho nás začali hrať rádiá, ktoré prejavili záujem o naše skladby a už to šlo. Je to neuveriteľné, ako nám to otvorilo dvere na koncertovanie v Čechách. Máme tam minimálne jeden koncert do mesiaca. Zvyčajne však dva-tri, niekedy je toho viac ako na Slovensku. Veľmi ma teší, že nás aj tam chcú ľudia počúvať. Nehovoriac o tom, že je fajn rozšíriť trh o ďalších 10 miliónov ľudí..."
Rok 2011 bol pre Kristínu úspešný. "Hlavne v tom, že som cítila energiu od ľudí. Mali sme veľa vystúpení a po nich sa k nám vracajú hlavne pozitívne reakcie. No a za úspech považujem aj to, že som zdravá a vďaka tomu všetko zvládam celkom v pohode. Pracujeme na novom albume a celkom sa nám darí, tak aj to ma robí šťastnou. Okrem toho mám okolo seba skvelých ľudí - všetko do seba zapadá..."
Skladba Horehronie, s ktorou Kristína prezentovala Slovensko na Eurovízii, však vznikla už dávnejšie. Pre speváčku bola ale práve táto pieseň prelomová. Vďaka nej si získala široké publikum a okrem toho prišla aj o posledné zvyšky anonymity. "No, teraz už ma zrejme pozná skoro každý... Hádam som na to celkom pripravená, stále sa učím. Je ešte veľa vecí, ktoré sa chcem naučiť, je mnoho chýb, na ktorých chcem popracovať. Chcela by som sa naučiť robiť si vo veciach väčší poriadok, vedieť si urobiť vo všetkom systém a byť na seba prísnejšia. Napríklad ja nie som ten typ, ktorý by rád ponocoval. Lenže často koncertujeme do neskorého večera. Neraz aj v nahrávacom štúdiu sme až do rána, pretože keď sa darí a dobre ide nahrávanie, tak to treba využiť. No a potom ráno neviem za nič na svete vstať. Učím sa nájsť si systém, ako samú seba presvedčiť, že sa treba pustiť do povinností aj vtedy, keď sa mi príšerne nechce."
Občas vtedy Kristína dokáže oceniť to, že ma po boku priateľa - Mariána Kavuliča. "Hm, asi je fajn, že je o čosi starší, lebo viac toho o živote vie a má skúsenosti, takže často ma vie správne usmerniť. Hádam ma ale život naučí všetko, čo do neho budem potrebovať," dodala na záver s úsmevom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
