2003 aj 1. súkromná nemocnica Košice-Šaca. Odvtedy jej služby využilo cca 8-tisíc pacientov.
Komora pripomína ponorku. Vpredu jej dominujú ťažké dvere, na stenách má drobné okrúhle okienka, vzadu je umiestnený riadiaci panel s gombíkmi, pákami a obrazovkou. Za dverami vchádzame do predkomory, ktorá je od hlavnej komory oddelená dverami. Hlavná komora na prvý pohľad vyzerá ako priestor vo vesmírnej lodi. Jej súčasťou je 15 pohodlných kresiel rozložených po oboch stranách, nad nimi visia kyslíkové trubice, ktoré si pacienti oblečení v zelených plášťoch, nasadia.
HK tlakom vytvára podmienky, ktoré zodpovedajú pobytu v 16 a viacmetrovej hĺbke. Zvyčajne je tlak nastavený na 1,6 baru, čo sa rovná práve spomínaným 16 metrom. Takto natlakovaný organizmus dokáže prijať oveľa viac kyslíka ako v normálnom stave. Jeho niekoľkonásobne vyšší príjem dokáže telu výrazne pomôcť, najmä ak má človek zdravotné problémy. Dochádza k prekrveniu tkanív, a tým rýchlejšiemu sa vyliečeniu z ochorenia.
Nápomocná v mnohých oblastiach
Podľa prednostu Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie MUDr. Jána Babíka kúra v HK pomáha širokému spektru zdravotných ťažkostí. "Jej hlavná indikácia je otrava oxidom uhoľnatým, človek sa ho nadýcha pri požiari a vtedy potrebuje veľké množstvo kyslíka." Komora by bola výrazne nápomocná napríklad v októbri 1995, kedy došlo k výbuchu na potrubí v blízkosti vysokopecného potrubia vo VSŽ. Z poškodeného potrubia unikal plyn, ktorý sa šíril do ovzdušia a otrávilo sa ním množstvo ľudí. Práve záchrana životov viedla vedenie nemocnice k zakúpeniu komory v hodnote bývalých 15 miliónov korún (necelých 5 miliónov eur).
Komora dokáže zabezpečiť dostatok kyslíka poraneným oblastiam na tele. Vyšší tlak spôsobuje vyššiu rozpustnosť kyslíka. Ak pacient dýcha kyslík za normálnych okolností, jeho organizmus vie vstrebať 90 percent. Pri vyššom tlaku vzduchu sa podľa MUDr. Babíka do tela dostáva až 200-násobne viac kyslíka.
"Hĺbková" terapia pomáha aj pri ďalších zdravotných problémoch. "Veľmi často liečime ľudí s poruchami vedomia, ktoré vznikajú po úraze. Pomáha pri anaeróbnych infekciách, kedy sa infekcia šíri vo vnútri tela bez prístupu vzduchu a kyslíkom ju zničíme. Liečime tiež stavy po lalokových plastikách, ťažké anémie a inschemické končatiny, kedy dochádza k uzatvoreniu ciev. Komora tiež významne napomáha pri poruchách sluchu, poškodení mozgu, úrazoch chrbtice, vredoch predkolenia pri kŕčových žilách, preležaninách či zápaloch nervov." Liečia sa tu detičky s mozgovou obrnou, pacienti po transplantácii kože, plastických i ortopedických operáciách.
Odstráni bublinky z mozgu
Zaujímavosťou je, že komora dokáže pomôcť aj osobám s Kesonovou chorobou, tzv. chorobou potápačov. Aj v šačianskej nemocnici liečili niekoľko ľudí s týmto problémom. Amatérski potápači cestovali do Thajska, kde sa potápali a pozorovali podmorský svet. Vyľakajú sa napríklad žraloka, rýchlo sa vynoria a odpadnú. Hneď na mieste je im podaný kyslík. Po príchode na Slovensko však môžu zistiť, že majú poruchu rovnováhy alebo zle vidia. Na príčine je, že pri rýchlom vynáraní sa v krvi vytvoria bublinky a klesá prekrvenie mozgu a iných orgánov. Tieto problémy pomôže hyperbarická komora, ktorá prekysličí tie časti mozgu, kde je ho následkom rýchleho vynorenie sa z väčšej hĺbky nedostatok.
Okrem sediacich pacientov komora lieči aj tých na lôžku, ktorí sú v bezvedomí, prípadne v kóme. Za desiatky rokov praxe sledoval MUDr. Babík mnoho ľudských príbehov. V pamäti mu utkvelo malé dievčatko, ktoré zaspalo v spánku a prestalo dýchať. "Údajne podľa záznamov už nemalo viditeľné EKG, čiže nevykazovalo známky života. V komore sa nám však dobre zotavilo. Potrebovalo asi sto sedení a výrazne mu to pomohlo," spomína si na príbeh so šťastným koncom odborník.
Pobyt v hyperbarickej komore odporúča lekár, následne ju musí schváliť zdravotná poisťovňa. "V priebehu jedného roka pacient absolvuje dve až tri liečby, v závislosti od diagnózy. Jedna liečba pritom pozostáva zo zhruba desiatich sedení. Nie je to dané striktne, mali sme aj pacientov, ktorí u nás boli v priebehu roka osemdesiatkrát. Iný postup, samozrejme, volíme u akútnych pacientov, napríklad ak nám donesú niekoho po požiari. Vtedy je okamžite daný do komory."
Pred samotnou liečbou sú potrebné vstupné vyšetrenia, pretože dochádza k relatívne veľkým zmenám tlaku,
vysvetľuje MUDr. Babík. Absolvovať treba vyšetrenia u krčiara a internistu. Pri zmene tlaku môže dôjsť k prasknutiu ušného bubienka, preto je potrebné overiť priechodnosť Eustachovej trubice. Do komory môže vstúpiť človek so zdravým srdcom, nemôže mať vysoký tlak alebo nízky počet pulzov. Tesne pred vstupom do komory sa odmeriava krvný tlak a sýtenie krvi kyslíkom.
Môžu bolieť uši
Jedno sedenie v komore trvá približne dve hodiny. Okrem čistého kyslíka dostávajú pacienti aj dávku čistého vzduchu. Podľa prednostu je to potrebné kvôli tomu, aby nedošlo k otrave kyslíkom. Aj keď to môže znieť zvláštne, ale priveľké dávky kyslíka môžu spôsobiť aj zdravotné problémy. Pacienti prirovnávajú "pokles" komory do 16-metrovej hĺbky k vzlietaniu a pristávaniu lietadla. Komplikácie sa občas dostavia v podobe bolestí uší, niekto môže napríklad trpieť klaustrofóbiou, iní majú obavy z privysokého tlaku.
Vlasta Karaffová, zdravotná sestra obsluhujúca komoru, si spomína na ženu, ktorá mala pred vstupom do komory ohromný strach. "Vravela, že sa bojí nasadiť si na tvár masku a nevie ako zvládne pobyt v uzatvorenom priestore. Vysvetlila som jej, že terapia je pre jej dobro, aby sa nebála, že sme tu v prípade, ak by jej naozaj prišlo zle a okamžite zasiahneme. Prekonala prvotný strach a na ďalšie sedenie už prišla v dobrej nálade. Pacienti si na komoru rýchlo zvyknú."
Sestra dodáva, že sa snažia pacientom pobyt v komore čo najviac spríjemniť. Kto chce, môže počúvať hudobnú stanicu alebo CD-čko podľa vlastného výberu, čítať si alebo trebárs lúštiť krížovku. Rozprávať sa môžu len prvých cca 15 minút, pretože potom majú na tvárach nasadené masky. Zvyčajne si čítajú. "Situáciu máme pod kontrolou vďaka kamerám. Ak vidíme, že je niekomu zle, pridávanie tlaku spomalíme. Priamo v komore na pacientov dohliada ešte jedna zdravotná sestra, ktorá vie v prípade dotazov poradiť alebo zasiahnuť, ak nastane problém."
V komore platí niekoľko pravidiel, ktoré treba dodržiavať. "Nesmú mať na sebe žiadne kovové veci ako náušnice, prstene či retiazky, ani okuliare, pacientky musia byť odlíčené, ak lúštia krížovku, môžu len ceruzkou a nie perom," vymenúva V. Karaffová. Prednosta Babík vysvetľuje, že tieto bezpečnostné opatrenia sú potrebné kvôli stlačenému kyslíku, ktorý je výbušný. "Aj vznik malej statickej energie totiž môže zapríčiniť výbuch."
Úspešnosť liečby HK komorou je v štyroch akútnych prípadoch (Kesonova choroba, vykrvácanie, anaeróbna infekcia a otrava oxidom uhoľnatým) 90-percentná. Zvyšných cca 90 diagnóz majú šancu na vyliečenie cca 75 - 80 percent. Služby komory využívajú aj pacienti, ktorí nemajú zdravotné ťažkosti, ale berú ju ako doplnkovú liečbu. V Šaci mali "sústredenie" športovci ako hokejisti, volejbalisti či rýchlokorčuliarka. Argentínski futbalisti majú vlastnú pojazdnú komoru, kde vedú pred zápasmi porady. Pri veľkých športových výkonoch organizmus podľa MUDr. Babíka pracuje na kyslíkový dlh, čo spôsobuje svalovú horúčku. Svaly nadopované kyslíkom tak vládzu viac.
Pikoškou je, že niekedy si dajú v HK brainstorming (teda búrku mozgov) zamestnanci istej firmy. Po inhalovaní hyperbarického kyslíka to totiž manažérom lepšie myslí. Ako skrášľovaciu procedúru to zase berú dámy, ktoré sa chcú páčiť. Zvýšené množstvo kyslíka zlepšuje tonus a napätie svalov tváre. Dýchanie čistého kyslíka sa vo viacerých krajinách sveta stalo súčasťou životného štýlu. Existujú takzvané kyslíkové bary či reštaurácie, kde sa môžu klienti dosýta nadýchať.
Prvá vyzerala ako truhlica
HK dodal zdravotníckemu zariadeniu výrobca, ktorý ich dodáva zvyšku Európy a tiež viacerým krajinám vo svete. Nejde o prvú komoru v Košiciach. Nemocnica v Šaci prevádzkovala prvú jednomiestnu komoru v 70. rokoch. "Bola to kovová truhlica," spomína MUDr. Babík. "Pacienta, ktorý ležal, sme sledovali cez malé okienko." Pôvodné komory boli v minulosti plnené 100-percentným kyslíkom. Mohli však vybuchovať a okrem bolo naplnenie komory čistým kyslíkom nerentabilné. Preto sa postupne prešlo na alternatívu, dýchania kyslíka prostredníctvom prívodnej hadice a tvárovej masky. Súčasné modely majú hasiace zariadenie - po celom obvode rozmiestnené trysky.
MUDr. Babík prízvukuje, že technológie sa neustále zlepšujú. Ukážkou toho sú komory, v ktorých možno pacientov prevážať, podvesiť ich pod vrtuľník alebo lietadlo. "Existujú tiež komory, kde netreba vchádzať celým telom. Stačí vložiť len končatinu, ktorá potrebuje terapiu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
