a teraz OD TESCO.
Blšák
Dnešná doba nepraje ničomu starému. Kto nie je mladý a čo nie je nové, to všetko má smolu. Ľuďom ešte predlžujeme život, ale starým veciam nie. Okolie sa díva veľmi čudne až pobúrene, ak niekto nosí staré odevy, používa staré elektrospotrebiče, jazdí na starom aute, alebo nevymenil nábytok za nový. A pritom veci nadobúdajú svoju hodnotu spomienkami. Čím staršie, tým máme k nim bohatší vzťah. Nezabudnuteľné sú napríklad veci od starých rodičov. No súčasnosť nás núti čím skôr vymeniť všetko za nový model. Nič staré neopravovať, len čo najskôr to vyhodiť a hlavne kúpiť si najnovšie. Nech spotreba stúpa, ekonomika s ňou a nech sa takto máme stále lepšie, i keď len krátkozrako. Ale toto oblbovanie by bolo na celý román. Veru, aj som ho napísal, volá sa Najnovší hriech, no my sa vráťme k tomu, ako to je so starými vecami v našich Košiciach.
Staré, ale dobré, veci sa dajú kúpiť v každom poriadnom meste na blšom trhu. Košický blšák má zárodky určite na Dominikánskom námestí, kde bol trh od vekov. Ešte ako dieťa som si všimol, že to tam nebolo vždy len o zelenine, ovocí a kvetoch. Komerčnejšie založené babky už vtedy na trhu ponúkali napríklad aj Rubikovu kocku. (Stála ma 60 korún.) Na skutočný blšák sa však vchádzalo z Hradbovej ulice (naozaj popri hradbách) v areáli terajšieho dominikánskeho kostola na dnešnom platenom parkovisku. A tam bolo všetkého dosť. Staré korčule, šatstvo, elektronika, vodovodné batérie, prečítané knihy a časopisy...
Našťastie blšák po nežnej revolúcii nezanikol. Len sa z centra preniesol na známy Blšák neďaleko od Železníkov, presnejšieho do jeho najzadnejšej časti. Je to škoda, lebo mimo centra turistov ťažko nasmerovať. A pritom by to nepovrchných návštevníkov Košíc zaujímalo. Jeden knižný sprievodca po Košiciach dokonca Blšák opísal ako múzeum socialistického dizajnu. Je to naozaj tak. Nostalgia sa tu mieša so záujmom až obdivom. Tá expozícia starých telefónov, vysávačov, elektrických súčiastok, náradia, tranzistorov (na počúvanie), žehličiek - je unikát. Pod holým nebom má svoje neopakovateľné a každý deň iné čaro. No najpestrejší a najľudnatejší je náš blšák každú sobotu.
Prior
Niektoré budovy do historického centra nezapadajú až tak dlho, až sme si na to zvykli. Napríklad TESCO, ktoré bolo voľakedy K-martom, ale úplne pôvodne Priorom. Projektovala ho špecialistka na vtedajšie obchodné domy v Československu Růžena Žertová (1932) z Brna. Pred dvoma mesiacmi mala táto naša košická budova výročie, lebo ju otvárali 25. novembra 1968. Vtedy sa to muselo udiať pod dohľadom sovietskych tankov, čo podaktorí považovali za normál(izova)ne.
Košický Prior postavili Hutné stavby a spolu s bratislavským a plzenským patril medzi prvé v Československu, pričom podobných Priorov napokon vyrástlo vyše 60. No aj v takej početnej konkurencii košický Prior stále zostal 4. najväčším v Československu. Jeho budova dopĺňa katalóg architektonických štýlov Hlavnej ulice o taký moderný štýl, ktorý si takmer vystačil aj bez okien. Kvôli dobrej polohe a svojej rozlohe sa stal cieľom nákupov nielen medzi zákazníkmi, ale aj vtedajšími celebritami (ktoré sú podpísané aj v kronike) ako napr. prvý (a aj posledný) československý kozmonaut Vladimír Remek a jeho kolega z rakety Leonid Gubarev.
Po nežnej revolúcii sa tu zastavili Američania z firmy K-mart z Detroitu, druhej najväčšej maloobchodnej spoločnosti v USA. V Československu, ako v prvej krajine Európy, prevzali 1. augusta 1992 v rámci prvej vlny privatizácie košický Prior. Odvtedy začali rekonštruovať podlahy, stropy, zbúrali sa bariéry medzi oddeleniami. Dobudovala sa tiež jednopodlažná prístavba na Kasárenskom námestí.
Pred 12 rokmi 29. októbra 1996 prišiel iný veľký zákazník, ktorý kúpil obchodný dom komplet. Bola ním britská firma TESCO. Aj tí sú takí, že ledva si na niečo zvykneme, už to rekonštruujú. Pred vyše desaťročím začali očistením fasády a nie tak dávno zmenili podzemné sklady na predajňu, čím vznikli jediné dvojpodlažné potraviny v Košiciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
