ktorá sa postarala o naše historicky prvé zlato. Atmosféru olympiády si naplno užil aj Juraj Sinay z Košíc. Pri alpskom lyžovaní pôsobil aj technický delegát Medzinárodnej lyžiarskej federácie. V Innsbrucku strávil dva týždne.

J. Sinay pôsobí v lyžiarskom hnutí dlhé roky. Pozná aj atmosféru olympiády. Bol na OH v nórskom Lillehammeri v roku 1994 a v talianskom Turíne v roku 2006 bol vedúcim reprezentačnej výpravy našich lyžiarov. Ako vedúci slovenskej výpravy sa zúčastnil na štyroch svetových šampionátoch. Už 19 rokov je technickým delegátom Medzinárodnej lyžiarskej federácii (FIS). V Lienzi v roku 2005 bol na pretekoch Svetového pohára žien v slalome a obrovskom slalome technickým delegátom. A počas uplynulých dní ako technický delegát FIS okúsil premiérové Zimné olympijské hry mládeže.

„Bol som na otváracích ceremoniáloch v Lillehammeri aj v Turíne," spomína J. Sinay. "Samozrejme, že sa to celkom s Innsbruckom porovnať nedá. V Rakúsku to síce bolo obrovské podujatie, ale predsa len nie také gigantické ako olympiáda dospelých. Takže aj ten mládežnícky ceremoniál bol menší. Rakúšania si dali záležať, aby prepojili trebárs kultúru od viedenského valčíka až po dnes populárny hip-hop. Celé sa to konalo v priestoroch skokanského mostíka, s peknými efektami. Organizátori si uctili všetky svoje ústredné postavy zimného športu. Zapaľovali sa až tri ohne, za olympiádu v roku 1964, v roku 1976 a tú mládežnícku 2012. Oficiálne sa na otvorení zúčastnili 20-tisíc ľudí. A možno ich tam bolo aj viac." Aj v rokoch 1964 a 1976 hostil Innsbruck Zimné olympijské hry. A k mládežníckej premiére prezident Medzinárodného olympijského výboru Jacques Rogge teraz v Rakúsku uviedol: Je to logické, že sa tieto nové olympijské tradície začali aj v Innsbrucku.

Jednoznačne najlepšie výsledky spomedzi 30 slovenských športovcov, ktorých vyslal Slovenský olympijský výbor na I. zimné olympijské hry mládeže do Innsbrucku, dosiahla zjazdárka P. Vlhová. Okrem presvedčivého prvenstva a zisku zlatej medaily v slalome obsadila 4. priečku v superkombinácii i v super-G. A to jej bronzová medaila ušla o jednu, resp. šesť stotín sekundy. Úspech v podobe 5. miesta dosiahla sánkárska dvojica Jozef Čikovský a Patrik Tomaško, ktorú od "zemiakovej" medaily delili len dve tisíciny sekundy.

„Bol som doslova pripútaný k alpskému lyžovaniu. Nebývali sme v olympijskej dedine, ale rovno pod kopcom, na ktorom sa pretekalo. Takže od diania inde sme všetci zo Svetovej lyžiarskej federácie boli odrezaní. O to viac to vnímam tak, že toto bola z pohľadu Slovenska bez debaty olympiáda Petry Vlhovej. A nielen preto, že sa postaral o naše debutové zlato. Veď ďalšie dva kovy v superkombinácii i v super-G jej unikli o chlp. Jedna vec je získaná medaila a druhá odborné názory tých, ktorí sa točia okolo tohto športu. Vraj takýto výnimočný talent Slovensko nemalo dávno. Je teda už len na nás, aby sa ten talent aj rozvíjal," vraví muž, ktorý by si prial čo najviac úspešných vystúpení našich lyžiarov na najvyšších fórach.

Zjazdárka P. Vlhová zviditeľnila Slovensko. A J. Sinay mal z toho v Innsbrucku obrovskú radosť. „Bol som jeden z tých, ktorí sa starali o to, aby mala trať takú, akú mala, teda kvalitnú. Mal som tú možnosť osobne ju povzbudiť na štarte a neskôr ju vystískať po zisku zlatej medaily a potom zdieľať radosť s výpravou zo Slovenska. Najviac si ale cením, že som mohol od odborníkov počúvať, aký veľký lyžiarsky talent máme na Slovensku v točivých disciplínach."

Na majstrovstvách sveta juniorov v Garmisch-Partenkirchene pred troma rokmi bol J. Sinay tak isto technickým delegátom FIS. Teraz bol v rovnakej pozícii na olympiáde mládeže. Kolotoč povinností sa deň čo deň po takmer dva týždne začínal budíčkom o 5.30 hod. A zo svahu s kolegami odchádzal až podvečer. „Bol som súčasťou jury, teda riadiaceho orgánu pretekov. Každé ráno o 6.45 hod. sme už boli na svahu a počas celého dňa sa starali o to, aby sa preteky uskutočnili podľa pravidiel Svetovej lyžiarskej federácie. Šéfom jury na takýchto veľkých podujatiach je profesionál z FIS. V mužskej jury som bol jeden z dvoch najdôležitejších ľudí, ktorí riadia preteky, takže som stál buď na štarte alebo v cieli. Technický delegát Svetovej lyžiarskej federácie má na takomto podujatí veľkú zodpovednosť."

Skúsený činovník berie účasť v Innsbrucku ako vyvrcholenie športovo-diplomatickej kariéry. „Hraničný vek u technických delegátov je 65 rokov. Ja mám 62. Na ZOH v Soči nominovaný nie som a ďalšie podujatie už presahujú stanovenú vekovú hranicu. Svetová lyžiarska federácia je pri vekovom limite rigorózna, o rok môže činnosť predĺžiť, ale to nepredpokladám. Ešte možno do 65-ky zažijem ako technický delegát Svetový pohár, určite ma nominujú na Európske poháre, no na tak veľkú akciu ako teraz v Rakúsku sa už nedostanem," hovorí prorektor pre vonkajšie vzťahy a marketing Technickej univerzity v Košiciach.

Po prvej olympiáde mládežníkov sa ozvali rôzne hlasy. J Sinay k tomu hovorí: „Perspektíva týchto olympijských hier je veľmi zaujímavá, hoci netvrdím, že z pohľadu všetkých, aj veľmi pozitívna. Narazili na seba dva názorové prúdy. Pozitívom boli, že deti, mládežníci mali aj spoločenské vyžitie. Prezident Medzinárodnej lyžiarskej federácie Gian Franco Kasper vyslovil v Innsbrucku nahlas otázku, či je dobré, aby 15 - 16-ročné deti boli vystavené takémuto športovému tlaku. Možno by sa mal, tak ako to bolo v Rakúsku prepojiť vrcholový šport s rozvojom osobnosti mladého človeka. Že ide o vážne podujatie, potvrdil aj postoj prezidenta Medzinárodného olympijského výboru Jacquesa Roggeho. Bol v Innsbrucku od začiatku do konca. Po športoviskách chodili medzi mládežníkov športové osobnosti ako Lindsey Vonnová, či Sergej Bubka, deti s nimi mali besedy."

V slalome sa na trati v Innsbrucku objavila nezvyčajná situácia. Taká, s akou sa náš technický delegát ešte nestretol. „Ani bránkový rozhodca, ani ďalší ľudia na trati neprišli na to, prečo pretekár z prvej skupiny zahákol a tým pádom by mal byť diskvalifikovaný. Robili sme záznam z pretekov, keď tento chlapec otvoril dvere miestnosti jury a povedal: 'Prosím vás pekne, ja som počas jazdy zahákol, diskvalifikujte ma.' Tak toto som za tie dlhé roky ešte nezažil, aby samotný športovec prišiel s niečím takým. Ak si aj niekto bol vedomý svojej chyby, tak mlčal a čakal, či na to rozhodcovia prídu."

Islanďan so štartovým číslom osem, teda jeden z tých lepších, však prišiel sám požiadať o diskvalifikáciu. "Mal som o tom rozhodnúť, tak som zavolal rozhodcov. Bránkový žiadny prehrešok voči pravidlám vo svojom bloku nemal, povedal, že to bolo v poriadku. Nedalo nám ale, pozreli sme si preto videozáznam a islandský reprezentant mal pravdu. Neostalo nám nič iné, len ho diskvalifikovať. Čo by sa ale stalo, ak by neprišiel? Lebo našou povinnosťou nie je študovať každý jeden videozáznam všetkých pretekárov. Robí sa to len vtedy, ak sa podá protest. Je tu teda diera v pravidlách, otázne je, či by sa nemali stále prejsť všetky záznamy a až na základe toho vydať rozhodnutie. Veď táto situácia sa môže stať kedykoľvek. Inak klobúk dole pred týmto lyžiarom. Sú aj takí čestní športovci, ktorí sa svojím postojom pripravia o umiestnenie aj na podujatí, akým je olympiáda, ale strážia si fair-play postoj."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári