Slovenského zväzu chovateľov mačiek na čele so šéfkou Annou Kufčákovou. Vysokú úroveň si okrem divákov pochvaľovali aj rozhodcovia na čele s Ericom Reijersom zo svetovej organizácie FIFE.

V sobotu prebiehala špeciálna výstava britských mačiek, ktorá sa stala korisťou 10-ročnej Princess Lovely Panther. Majiteľ Peter Hriň z Rimavskej Soboty je na ňu právom pyšný, keďže už v roku 2007 sa stala ako doposiaľ jediná zo Slovenska víťazkou Svetovej výstavy mačiek v Bratislave a na konte má dvojciferný počet titulov z rôznych prehliadok po celej Európe. Naša najkrajšia mačka v rokoch 2007 až 2009 pochádza z českej chovateľskej stanice, kde ju majiteľ kúpil, keď mala tri mesiace. Tento "obchod" sa maximálne podaril, keďže odvtedy získala už asi všetky tituly, ktoré sa dali.

"Mačky chovám od roku 2001, keď som jednu dostal od detí na narodeniny," vraví P. Hriň. "Postupom času som si založil chovnú stanicu. Najprv som mal len jednu mačičku, zohnal som si k nej kocúrika a potom to už šlo. Pri Princess Lovely Panther nebolo vôbec jasné, či z nej môže vyrásť taká krásavica ako je teraz. Všetky malé mačiatka sú väčšinou krásne, no ked vyrastú, nemusia už tak dobre vyzerať. Ale táto sa naozaj vydarila. Tým, že som chodil na výstavy, mal som prehľad aké druhy 'letia' a s ktorými by sa dalo uspieť. Som rád, že nielen divákom v Košiciach, ale aj posudzovateľom sa mačka páčila a stále niečo vyhráva. Teraz s ňou chodím na výstavu už len raz do roka, lebo už vyhrala zrejme všetko, čo mohla."

Princess Lovely Panther má 6 rokov, dokopy mala sedem mačiatok v dvoch vrhoch, no odvtedy sa jej aj napriek záujmu kocúra nedarí mať ďalších potomkov. Majiteľ s ňou teraz chodí po lekároch a dúfa, že sa to zlepší. "Potomkovia sú tiež úspešní ako ona, viacerých som predal do ďalších chovateľských staníc. Aj tu na pódiu v Košiciach mala naša mačka aj jedného vnuka a ten sa divákom tiež páčil. Musím priznať, že človeku veľmi dobre padne, keď ľudia obdivujú práve jeho zvieratko. Považujem sa za skúseného chovateľa, takže aj sám vidím, či je to kvalitná mačka alebo má nejaké odchýlky. Ale kto má mačku rád, je mu úplne jedno, či je alebo nie je pekná, hlavné je, že je jeho. Mnohí sa ma pýtajú, či sa na chove mačiek dá zarobiť. Veľmi nie. Ak sa mi aj podarilo predať peknú mačku, v lepšom prípade sa mi za ňu len vrátili náklady, čo som do nej investoval. Ja napríklad mojim mačkám dávam tri a až štyrikrát do týždňa surové hovädzie mäso, ktoré im nakrájam a oni to jedia. Dávam im aj granuly. Sú síce drahé, no čo by som neurobil pre svojich miláčikov? Boháč v tejto sfére asi z nikoho nebude. Momentálne sa ceny kvalitných mačiek pohybujú okolo 300 €, no boli časy, keď som ich dokázal predať aj za tisícku."

Mačky sú podľa najúspešnejšieho slovenského chovateľa ideálne spoločníčky do domácnosti najmä pre ľudí v strednom a staršom veku. Zároveň s panelákovými mačkami takmer nie sú starosti, dokážu sa o seba postarať takmer bez ľudskej pomoci. "Celkovo mám doma v byte jedného plemenného kocúrika a dve plemenné mačičky. Sú dosť neznášanlivé voči iným mačkám alebo kocúrom. Ak si napríklad donesiem inú mačku do bytu, trvá im dosť dlho, aby si na seba zvykli. Som skôr taký lenivší človek, a preto som rád, že aspoň nemusím s nimi chodiť na prechádzku ako by som musel so psom. Mačka je najčistotnejšie zviera, ktoré sa chová v domácnosti a to by som chcel zdôrazniť každému. Pravidelne, zhruba raz za štvrťrok, ju dávam odčervovať, aby nemali v tele vnútorné parazity. Blchy nemajú kde chytiť, keďže nechodia von. Idú tak maximálne na balkón, z izby majú preklápacie dvierka, ktorými prekĺznu na svoj záchod."

Mačky sú vraj rovnako lenivé, ako ich majiteľ. Celý deň spia a prebudia sa, až keď prídu domáci z práce. "Vtedy nás privítajú, no potom už neotravujú. Keď sa chcú hrať, hrajú sa sami. Samozrejme, že chcú, aby sme sa im venovali, no poznajú mieru." Zaujímavé je, že mačka dokáže vycítiť, či sa človek cíti po fyzickej alebo psychickej stránke zle. Vtedy sa mu venuje viac. Ľahne si napríklad k nohám, lebo vie, že majiteľ má nejaký problém. "Aj manželka má teraz dobrý vzťah k mačičkám, hoci predtým mala voči nim predsudky. Keď mi deti kúpili pred 11 rokmi prvú mačku, povedala: 'buď ja alebo ona'. Nakoniec zostali v byte obe," smeje sa P. Hriň. "Veľmi si obľúbila najmä nášho 7-ročného kocúra. Pre ľudí ako my, ktorým sa už osamostatnili deti, sú mačky najlepší domáci miláčik. V našej tradícii tak trochu pokračujú obaja synovia. Aj tí majú doma mačky, no skôr je to ich záľuba. My s manželkou sa venujeme aj rozmnožovaciemu chovu."

Kombinácia mačky, opice a psa

Medzi vystavovateľmi sme našli viaceré Košičanky. Jedno z nich bola spoluorganizátorka výstavy Tamara Jachová, ktorá v nedeľu získala v hlasovaní divákov pre svoju Avatarati Zoe z chovnej stanice Tamismotion titul najkrajšiu mačku výstavy. Sedemmesačné bezsrsté mačiatko z plemena donský sphynx dostala meno podľa filmového megahitu s modrými príšerkami. Hoci aj nám sa zdalo, že Avatarati Zoe sa viac podobá na filmovú predlohu, než na bežnú prítulnú mačičku, jej majiteľka to až tak čierno-bielo nevidela.

"Hovoria mi, že je taká škaredá, až je pekná, s čím sa dá celkom súhlasiť. Je to taký mix psa, mačky a opice vo farbe trikolóry, ktorá má modrú, bežovú a bielu farbu. Keby mala chlpy, tie farby by na nej boli ommoho výraznejšie. Hovorí sa, že len v rozprávkach sedávajú kocúri bosorkám na pleci. Nie som bosorka, nemám ani klasickú čiernu mačku, no tú moju stačí zavolať a ona sama vyskočí hore na plece. Zároveň je veľmi verná. Prídem domov, víta ma pri dverách, idem do kúpeľne alebo na balkón a ide za mnou. Ak napríklad pozerám telku, mačka je pri mne a nepohne sa. Veľmi rada sa hrá a mojká a každú noc mi spí pod pazuchou. Môj muž s tým nemá problém," hovorí s úsmevom.

Košická chovateľka má doma okrem najkrajšej mačky aj jej mamu Miu a troch malých yorkshirov. Keďže sú to všetko maličké zvieratá, nie je vraj problém, aby sa zmestili do obyčajného panelákového bytu. "Najprv som začala chovať psíkov, potom som si kúpila mačičku a veľmi som sa do nej zaľúbila. Avatarati Zoe má ohybné články prstov. Vďaka tomu využíva labku ako rúčku a vie objať a pohladkať majiteľa. Je úžasné, keď sa v noci zobudím na to, ako ma mačka jemnučko hladí po líci a nevytiahne pritom ani pazúriky. To sa nedá ani opísať, treba to zažiť ako krásne dokáže prejaviť cit k svojmu majiteľovi," pochvaľuje si T. Jachová mačaciu prítulnosť. Vonku sa chodí "venčiť" s malými yorkshirmi, potom sa doma postaví pekne do radu a vypýta si od majiteľky maškrtu.

Odhalila tehotenstvo mimo maternice

Zaujímavé skúsenosti so štvornohým miláčikom, 4-ročnou britskou mačičkou Electrou, má aj košická podnikateľka Helena. Do jej kúpy investovala 500 €, ktoré považuje za veľmi zmysluplnú investíciu. "Moja mačka sa volá podľa známej herečky Carmen Electra. Najprv som mala kocúra 'bez papierov', potom som si našla na internete chovnú stanicu a tam som si ju kúpila. Najradšej je, keď môže byť sama, kľudne by vydržala aj bez spoločnosti ľudí. Mám ju ako aj moje ďalšie štyri mačky veľmi rada. Každý deň mi síce zožerú kopu mäsa, no peniaze na krmivo pre nich vôbec neľutujem. Veľmi sa jej páčia sivomodrí kocúri, keď ich vidí, hneď zbystrí pozornosť. Vonku však nechodíme, aby neprišli do kontaktu s chorými mačkami. Partnerovi sa najprv nepáčilo toľko mačiek v dome, no musel sa prispôsobiť," smeje sa Helena.

Mimochodom, pred časom mala mimomaternicové tehotenstvo, na ktoré ako prvé neprišiel jej lekár, ale mačka Carmen... "Ona to u mňa vycítila, že tam nie je čosi v poriadku. Došla za mnou, ovoňala ma a nechcela už ku mne vôbec prísť. Ešte mi dávala najavo nespokojnosť tým, že na mňa prskala. Nevedela som, prečo sa tak správa, až potom som to pochopila... Mačky vedia vycítiť veľa vecí. Teraz som opäť tehotná a Carmen je spokojná, keď vidí moje bruško. Aj s ďalšími mačkami chodia za mnou a mojkajú sa. A keď ma náhodou bolí hlava, príde ku mne, položí mi na ňu labku a vyzerá to tak, akoby zo mňa ťahala bolesť," pochvaľuje si Helena.

Už menej je nadšená z ich ďalších výčinov. „Keď niečo roztrhajú a chcem ich vyhrešiť, ešte sa urazia a nahnevane odídu, že akože oni s tým nemajú nič spoločné. Sú veľmi 'vychcané'. Keď na nich kričím, len nechápavo pozerajú. Ak sa ale ozaj nevedia vpratať do kože, dostanú po zadku. To by ste ich mali vidieť! Urazené odchádzajú s takým výrazom, že už ku mne nikdy neprídu. Lenže po piatich minútach dôjdu a prosia o odpustenie. Momentálne sa pohybujú takmer po celom dome s výnimkou niektorých izieb. No teraz im robíme špeciálnu miestnosť z bývalej garáže," dodala Helena.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári