"Bolo to cestou do Prešova na zápis na vysokú školu," spomína K. Bačo. "Autom nás tam viezol môj bývalý spoluhráč Miro Fabián. Ona sa hlásila na štúdium slovenčiny a fonetiky, ja som sa prihlásil na manažment. Predtým, než sme nasadli do auta, vôbec sme sa nepoznali, a pred školou sme sa rozišli, každý za svojím. Po zápise sme sa opäť stretli na chodbe a aj domov sme išli spoločne. Po návrate sme si ešte všetci išli sadnúť na kávu a ja som sa odvážil vypýtať si od nej telefónne číslo. Vtedy už boli mobily a spomínam si, že som jej volal z takej veľkej 'žehličky'. Všetci sa z nej smiali..."

Že je Lucka blondínka, je tiež náhoda, aj keď Karol priznáva, že má na ne väčšiu slabosť. "To však vtedy nehralo vôbec nijakú rolu, hlavne, že mi bola od začiatku veľmi sympatická." O rok bola svadba. Pre niekoho možno trochu priskoro. "Dnes je taká móda, že sa tak skoro netreba viazať, že sa treba nejaký čas spoznávať. Ale niekto sa ani po šiestich či siedmich rokoch chodenia nedá dokopy. Je to individuálne. Závisí od tých dvoch, či si porozumejú, či si navzájom vyhovujú povahovo. A my sme s tým nemali žiaden problém, nepovažovali sme za potrebné so svadbou dlho otáľať. Pre nás to bolo akurát."

Akurátny je vraj aj vekový rozdiel medzi Bačovcami. Takmer žiadny. "Sme rovnaký ročník, 1978, manželka je dokonca o nejaký ten mesiac staršia. Ale to neznamená, že by mala mať v domácnosti hlavné slovo. Napíšte však, že pod papučou som ja, aby bol pokoj..." berie elitný slovenský strelec svoju pozíciu v rodine s humorom. "Ale vážne, ani v tom, že je chlap mladší, nevidím žiaden problém."

Jediný problém bol s konkrétnym termínom sobáša, lebo Karol, ako kľúčový hráč reprezentácie, veľa voľnosti nemal. "Chystali sme sa olympijskú kvalifikáciu do Sydney a trénerom bol pán Bottlik. Dostal som od neho voľno na jeden deň, že sa môžem oženiť a na druhý deň som už uháňal sám vlakom za mužstvom do Rijeky. Bol som dosť vyšťavený, ani tak nie zo svadobnej noci, ako z toho celého nevšedného dňa."

Časom prišli aj deti. Nie plánovite, tiež viac-menej náhodou. Najskôr teraz už 12-ročný Tomáš a po ňom Dani, ktorý mal na ostatnej narodeninovej torte osem sviečok. "Nebolo to na prvý šup, ani nie tak, že by sme si niečo plánovali. Povedali sme si, že keď to príde, tak to príde. A ja som určite veľmi rád, že to prišlo, lebo deti patria do rodiny. Mať dve, to je tak akurát, takže už máme vlastne splnené. Aj keď menší Dani často prosíka, že by chcel mať ešte mladšieho súrodenca. Takže, všetko sa ešte môže stať," nechce ho otec zbaviť nádeje...

Ktovie, možno taký kúsok Karol manželke ešte vyvedie, veď aj on je, ako sám vraví, svojím spôsobom romantik. "Aj keď romantický typ je skôr Lucka, ako väčšina žien. Pri tom športe a starosti o rodinu veľa času na romantiku nie je, ale aj ja ju dokážem občas niečím prekvapiť..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári