K tancu prvýkrát "pričuchol" v štrnástich v rámci tradičného "venčeka". "Začal som teda dosť neskoro. Moja bývalá partnerka už v tom čase tancovala, hoci ešte len v najnižšej kategórii. A zhodou náhod ma videla súťažiť na venčeku, kde som vyhral. Bol som však veľmi nervózny a veľký trémista. Nemal som rád publikum a skôr som bol utiahnutý," spomína na svoje začiatky P. Hrehorčák, pre ktorého to bol štart do profesionálnej kariéry.

Budúcej partnerke sa totiž pozdával aj napriek tréme a tak mu dala ponuku, ktorú neodmietol. "Keď som sa raz bicykloval, zastavila ma jej mamka, že sa so mnou chce rozprávať. Tak som zaklopal a ona že 'ahoj, volám sa Veronika Vasiľová, ak chceš tancovať, príď v stredu, zober si to a to, vidíme sa na tréningu...' A zabuchla dvere. Bola neuveriteľná, strašne rýchla a rázna. Žiadne obkecávačky."

Ani strohosť ho však neodradila, prišiel na tréning a do troch rokov spolu dosiahli medzinárodnú triedu. "Šlo to ozaj veľmi rýchlo. Aj vysokú školu som si vlastne vyberal podľa toho, aby som sa mohol venovať tancu. Keďže Veronika už v tom čase študovala na Prešovskej univerzite, namiesto práva som si zvolil kombináciu dejepis - estetika."

Napokon však spolu z finančných dôvodov tancovať prestali. "Tréneri už boli na takej výkonnostnej úrovni finančne veľmi nároční, nemali sme sponzorov, takže všetko stále platili rodičia a už sa to nedalo zvládať. Medzinárodné súťaže sú v zahraničí, cestovanie stojí veľmi veľa peňazí."

Zaujímavosťou je aj skutočnosť, že s Veronikou spolu trénovali vo Veľkých Kapušanoch pod taktovkou trénera Júliusa Schwarza z Rožňavy, ktorému vďačí za svoj úspech, ale vzdialenosť trénera vygenerovala nutnosť učiť sa vo veľkej miere z videonahrávok. "Stále sme zastavovali kazetu a sledovali, ako má byť správne ruka, ako noha..."

Dnes je už síce riaditeľom košického Bábkového divadla, no občas ho pochytí nostalgia za tancom. "Naozaj mi je to niekedy veľmi ľúto. Pokiaľ sa niekde v okolí konajú medzinárodné súťaže, určite na nich nechýbam. Mám tam množstvo kamarátov, či už súťažiacich alebo teraz už skôr v porote. No napríklad Let´s Dance som vôbec nesledoval, pri tom som sa akurát tak rozčúlil. Na druhej strane som však rád, že to trošku zviditeľnilo spoločenský tanec," vraví bývalý tanečník, ktorý však rozhodne vždy uprednostňoval latinu a vzťah k štandardným tancom nemal žiadny. "Mám v nich síce kategóriu A, ale reálne vytancované je C-čko. Teraz ma však paradoxne štandard zaujal a zdá sa mi to noblesnejšie. Možno je to už tým, že som starší a inak profesijne zameraný."

Najobľúbenejším tancom P. Hrehorčáka bolo passo doble. Prezradil nám, že keď v roku 2006 nastupoval pracovať do Štátneho divadla Košice, dostal ponuku účinkovať v maďarskej verzii Let´s Dance. "Radšej som si však vybral divadlo. Takéto súťaže nie sú pre mňa. Radšej som v úzadí. Bývalá partnerka však dodnes aktívne tancuje, pôsobí v Maďarsku a má už aj vlastnú tanečnú školu," dodal P. Hrehorčák, ktorý si nedávno dosýta zatancoval s priateľkou aspoň na bratrancovej svadbe.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári