Škoda. O to, aby bol účel budovy na prvom mieste pri jej stavbe a využití, sa postaral začiatkom 20. storočia jeden z moderných štýlov, zvaný funkcionalizmus. Jedným z jeho konkrétnych znakov sú teda často veľké za sebou zasadené okná (ich funkciou je dodávať maximum prirodzeného svetla a kontaktu s vonkajškom). Tiež je typický minimom ozdôb, lebo tie nemajú žiaden účel. Tvary sa ale vynechať nedajú, a tak sú nanajvýš elegantné. V Košiciach sú v tomto štýle postavené obytné bloky na Letnej ulici, rodinné domy na Rázusovej, ale verejných budov je pomenej. V tejto sídli maďarské divadlo, ktoré do názvu prebralo meno starogréckej múzy a ochrankyne divadla, Thália.
Divadlo Thália
Košickú Tháliu postavili v roku 1935 a najprv slúžila ako telocvičňa aj kultúrna sála maďarskej priemyslovky, ktorá sa nachádza hneď za ňou. V roku 1959 prebehla v Košiciach podpisová akcia i zbierka na založenie v poradí už druhého profesionálneho divadla (po Štátnom divadle), tentokrát maďarského, keďže najväčšou menšinou v tomto meste sú Maďari. Avšak až po desiatich rokoch, 21. novembra 1969, sa uskutočnila 1. premiéra tohto divadla, ale nie v Košiciach, lež v Gemerskej Hôrke, pretože budova sa ešte len rekonštrukciou pripravovala na svoju novú funkciu divadla. Ďalšia prestavba sa uskutočnila o 7 rokov a odvtedy je už divadlo také ako teraz. V 2. polovici 90. rokov pribudla ešte menšia scéna Máraiho štúdia na Timonovej 3, kde je kontakt s divákom ešte bezprostrednejší. Zrekonštruovanú ju odovzdali v septembri 2002, pričom do fasády umiestnili reliéf z hry Sándora Máraiho Košickí mešťania (dielo Imricha Schrammela), na ktorý prispela Umelecká akadémia Maďarskej republiky.
V pondelky je Thália vždy zatvorená, lebo vtedy ju využíva maďarská priemyslovka. V ostatné dni tu skúša takmer 20-členný herecký súbor, ktorý často hosťuje na juhu Slovenska alebo v Maďarsku. Úzko pritom spolupracuje aj s maďarským oblastným divadlom v Komárne, ako aj s košickým Štátnym divadlom.
Hľadisko Thálie má kapacitu iba 300 miest a interiér pôsobí veľmi útulným dojmom. Aj preto stojí za to pozrieť si funkcionalizmus aj zvnútra, a to i v prípade, že neviete po maďarsky. Ak ste trpezliví, určite si počkáte na najbližšie hosťovanie nejakého slovenského alebo českého súboru v tomto divadle.
Baťa v Košiciach
Človek za život obíde 4 a polkrát zemeguľu a ani sa mu to nezdá. Niektorí ešte viac. Preto je dôležité, aby si na túto cestu a počas nej vyberal vhodné topánky. Druhý najväčší Dom obuvi na Slovensku to Košičanom umožňoval. V Košiciach ho postavili na Hlavnej ulici za 1. Československej republiky. Keďže vtedy už celá Hlavná bola zastavaná, logicky museli najprv zbúrať niečo z historickej zástavby.
Išlo o dom grófa Semseyho, v ktorom na prelome rokov 1805 a 1806 ukrývali dcéru rakúskeho cisára Františka I. Máriu Lujzu pred napoleonskými vojskami. Táto „čerstvá štrnástka" v Košiciach ešte netušila, že sa o necelých 5 rokov stane ženou ich veliteľa, samotného Napoleona.
Baťa zbúraním pôvodného domu narušil historickosť Hlavnej ulice, ale obohatil ju o vtedy najmodernejšiu budovu. Ak poznáte napr. jeho 6-poschodovú predajňu v dolnej časti Václaváku v Prahe, potom viete, že tá košická je jej zmenšeninou. Na jej 5 podlaží sa zmestili nielen predajne a sklady, ale v minulosti aj 6 zamestnaneckých bytov, jedáleň pre zamestnancov, obuvnícka dielňa vo dvore a istý čas aj pedikúra.
Podobných nových domov s obchodíkom obuvi na prízemí a bytom vedúceho na poschodí dal vystavať Baťa len na východnom Slovensku 20. Košickú predajňu presne v r. 1930 a doteraz vyzerá dobre, i keď ten, kto nemá rád modernú architektúru, bude proti.
Čo však môže byť pre šikovného podnikateľa horšie ako socializmus? V r. 1948 boli všetky Baťove predajne v Československu zoštátnené. V Košiciach vznikol Dom obuvi, ktorý ľudia zotrvačnosťou volali „Baťa". O vyše 40 rokov, po nežnej revolúcii, Baťu juniora vítali na letisku v Prahe s transparentom: „Radšej topánky od Baťu ako sako od Biľaka!" Keď však zavítal na samostatné Slovensko už po niekoľkýkrát a požadoval vrátiť aspoň 15 zo svojich expredajní, slovenská vláda mu nevyšla v ústrety, a to ani vtedy, keď svoju požiadavku zredukoval na 3 (z toho 1 v Košiciach). A potom neverte, že socializmus ešte pokračoval… Osobne navštívil aj košickú predajňu, odfotil sa pred ňou a potom to skúsil inak. Obrátil sa na mesto Košice, a to mu prenajalo historický palác grófa Emanuela Csákyho na Hlavnej 64.
30. augusta 1997 prišiel 83-ročný Tomáš Baťa mladší osobne otvoriť novú košickú predajňu. Najväčší výrobca i predajca obuvi na svete hovoril na tlačovke po česky.
Zaujímavosti o Košiciach za tzv. 1. Československej republiky i o čare vtedajšieho funkcionalistického štýlu vám porozprávajú priamo na mieste sprievodcovia na peších potulkách mestom. Vstúpite i do jednej z budov i na pozemok, kde stojí tzv. Kňazovického vila, kde mal bývať aj prezident Beneš. Túto sobotu sa potulky s Milanom Kolcunom začínajú o 10.30, 12.00, 14.00, 15.30, 17.00 (17.00 slovensko-anglicky). So Zoltánom Balassom o 11.00 po slovensky a 16.00 po maďarsky. V nedeľu sú potulky s Milanom Kolcunom o 12.00, 14.00, 15.30 a 17.00 (17.00 slovensko-španielsky). S Alžbetou Czimovou o 14.30 po slovensky a o 16.00 po maďarsky. Začiatok je zakaždým pred Štátnou vedeckou knižnicou (Hlavná 10). Viac na www.potulka.sk.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
