Agentúrny materiál sme doplnili autorským článkom redakcie Korzára.
Domov by sa mal konečne vrátiť v roku 2013.
KOŠICE. Vernisáž výstavy Košického zlatého pokladu na Waweli bude v pondelok. Zatiaľ čo však svojou krásou poteší našich poľských susedov, v Košiciach sa pripravuje jeho úplne nový vizuál.
Budúci rok by už mal ohúriť Košičanov v zrekonštruovanej účelovej budove Východoslovenského múzea (VSM) v úplne novom, impozantnom šate.
Poklad bol v špeciálnej trezorovej miestnosti VSM vystavený od roku 1970, no vzhľadom na rekonštrukciu historickej účelovej budovy sa musel v roku 2008 deinštalovať.
„Jeho prvým uvedením mimo Košíc bol Bratislavský hrad. Následne to bolo pražské Národné múzeum. Do tretice sa s veľkým úspechom ukázal verejnosti v maďarskom Národnom múzeu v Budapešti a momentálne naňho čaká jedno z najkrajších historických miest v celom Poľsku, Kráľovský zámok Wawel,“ zosumarizoval riaditeľ VSM Robert Pollák.
Nový vizuál nezaostáva za svetovými trendmi
Do Košíc sa však poklad tak skoro nevráti, keďže rekonštrukcia ešte nie je ukončená.
„Hotový je však už úplne nový vizuál Košického zlatého pokladu. Jeho realizácia by mala byť súčasťou projektu Otvorených zón, rovnako ako dokončenie celej účelovej budovy. V týchto dňoch sa na ministerstve rozhoduje o schválení projektu a ja verím, že táto expozícia bude môcť najneskôr v budúcom roku predstaviť Košický zlatý poklad na úrovni, ktorá je inštalačne porovnateľná s aktuálnym svetovým trendom v múzejníctve a výstavníctve.“
Vzhľadom na to, že je trezorová miestnosť, v ktorej bude poklad umiestnený, veľmi malá, architekt mal ťažkú úlohu.
„Súčasťou expozície budú interaktívne obrazovky, na ktorých sa návštevníci dozvedia nielen podrobnosti o minciach, ale aj podrobnosti o spôsoboch používania zlatej reťaze. Oproti minulosti budú viac vyakcentované najvzácnejšie mince, najmä jazdecká medaila Ferdinanda I. z roku 1541. Bude to naozaj na veľmi vysokej výtvarnej úrovni,“ dodal riaditeľ.
Čo obsahuje poklad
Košický zlatý poklad, ktorý patrí medzi najväčšie nálezy svojho druhu na svete tvorí 2 920 zlatých mincí z produkcie 81 európskych mincovní 15. až 17. storočia.
Tvorí ho 2 920 zlatých mincí z produkcie 81 európskych mincovní 15. až 17. storočia. Väčšinou sú to dukáty a dvojdukáty. Mince z pokladu patrili medzi všeobecne rozšírené platobné prostriedky v Uhorsku.
Až 84 percent mincí pochádzalo z Uhorska, Sedmohradska a nizozemských provincií, ale objavili sa medzi nimi aj české, sliezske, poľské, nemecké, dánske, švédske, talianske, rakúske, salzburské a španielske razby.
Schránka pokladu obsahovala aj tri vzácne zlaté medaily. Svetovým unikátom je jazdecká medaila Ferdinanda I. z roku 1541. Totožné medaily vyhotovené zo striebra sa síce v Európe objavujú, ale táto je výnimočná atypickým prevedením v zlate.
V schránke bola spolu s mincami aj renesančná zlatá reťaz. Je dlhá 214 cm, váži 587,14 gramu a má rýdzosť 990/1000. Jej majiteľom alebo majiteľkou musela byť bohatá a vážená osoba. Na reťazi sa však nenachádzajú žiadne značky, ktoré by umožnili konkrétnejšiu identifikáciu.
Najstaršie mince v náleze sú dukáty Žigmunda Luxemburského vyrazené v rokoch 1402 až 1404. Najmladšími mincami, ktoré zároveň datujú ukrytie pokladu, sú dukáty Leopolda I. vyrazené v Kremnici v roku 1679.
Košický zlatý poklad - nádobu s 2920 zlatými mincami, troma medailami a s 214 cm dlhou renesančnou reťazou objavili 24. augusta 1935 počas rekonštrukcie budovy Finančného riaditeľstva na Hlavnej ulici v Košiciach.
Budova v historickom centre mesta patrila počas novoveku Spišskej komore a bola hlavnou finančnou inštitúciou vo východnej časti Uhorska. Poklad ukryli počas protihabsburgského povstania Imricha Tököliho, ktorého vojská definitívne obsadili mesto v roku 1682.
Na základe najmladšej mince v náleze sa dá ukrytie pokladu bezpečne datovať medzi roky 1679 až 1682. Pôvodným majiteľom pokladu bol pravdepodobne vysoký predstaviteľ Spišskej komory, čiže jeden z významných úradníkov habsburského finančníctva.
Mohol to byť najskôr jeho predseda, prípadne jeden z poradcov. Z tohto obdobia poznáme mená viacerých osôb, ktoré prichádzajú do úvahy v súvislosti s vlastníctvom pokladu.
Hrad Wawel
Kráľovský hrad Wawel je poľskou národnou kultúrnou pamiatkou a spolu s Wawelskou katedrálou, ktorá je na nádvorí hradu, má významné miesto v dejinách poľskej štátnosti a kultúry.
Tisícročná história gotického hradu je veľmi atraktívnou pre návštevníkov Krakova z celého Poľska aj zahraničia. V komnatách hradu sa nachádzajú expozície z poľských dejín, vojnových koristí, flámskych gobelínov a archeologické náleziská z dejín kresťanstva v Poľsku, či expozície pamiatok východného umenia.
Na nádvorí hradu sa nachádza Wawelská katedrála, kde boli korunovaní poľskí králi, v krypte katedrály sú uložené sarkofágy kráľov a zaujímavosťou je aj zvon Zygmunt, ktorý sa rozozvučí pri príležitosti najdôležitejších sviatkov v Poľsku.
FOTO - TASR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
