Špitál Sv. Ducha v Košiciach, ktorý stál na terajšej Južnej triede na mieste, kde je dom dôchodcov, a bol nemocnicou, útulkom, sirotincom i starobincom, tiež kláštorné špitály, boli témou predchádzajúcej časti.
Nespomenuli sme, že v tomto špitáli v roku 19O7, keď už bola v prevádzke mestská alebo moderná Všeobecná nemocnica na terajšom Námestí osloboditeľov, prevzali sestry sv. Ducha starostlivosť o nevyliečiteľne chorých. V roku 1816 vznikla v novopostavených priestoroch v komplexe Špitálu sv. Ducha manufaktúra na súkno, ktorú prenajal Dobročinný ženský spolok košickému podnikateľovi v súkenníctve Haltenbergerovi a stala sa známa ako Haltenbergerova súkenka. Zanikla v roku 1849.
Prechod na svetské a mestské špitály
Po zákaze liečiteľskej a chirurgickej činnosti reholiam v kláštorných špitáloch, ktoré boli liečiteľskými centrami, sa tieto zmenili na sociálno-ošetrovateľské zariadenia, pretože im chýbali vzdelaní rehoľní lekári. Pred založením univerzít sa lekárstvo vyučovalo v kláštorných a katedrálnych školách. V nich sa čítali staroveké lekárske poznatky a odtiaľ sa dostali do kláštorných špitálov. Mníšski lekári boli ako duchovní motivovaní k ošetrovaniu v kláštoroch teologicky, aj keď ovládali tradície liečiteľstva a chirurgické postupy. Najmä tie im cirkev zakazovala.
Po zákaze liečenia mnohé kláštory prenechali špitály laickým pomocníkom. Z nich sa potom vyvinuli tzv. svetské rehole, ktorých členovia pochádzali zo všetkých spoločenských vrstiev a ošetrovali chorých. Takou bola už spomenutá rehoľa Antonitov v Dravciach, ktorá chcela získať pre opatrovateľskú činnosť Špitál Sv. Ducha. Špitály zakladali v 13. storočí mešťania, medzi prvými boli špitály so základinou v Košiciach a v Trenčíne. Bohatí šľachtici zakladali vlastné špitály, hospice, xenodochia, akým bolo napr. Xenodochium štyroch grófov v Michalovciach. Nemocnicu založila a v nej ošetrovala chorých a starala sa o chudobných a trpiacich aj patrónka Košíc sv. Alžbeta Uhorská (Durínska), dcéra kráľa Ondreja II. a manželka nemeckého kniežaťa Ľudovíta.
Patrónka Košíc ošetruje chorých
V Dóme sv. Alžbety na hlavnom oltári z rokov 1474 - 77 je 12 tabuľových obrazov s výjavmi zo života patrónky Košíc, na dvoch z nich ošetruje žobrákov. Na prvom obraze kúpe v drevenej kadi, okutej železnými obručami, chorého muža, ktorého telo je pokryté ranami, ďalší čakajú na kúpeľ, v posteliach ležia na vankúšoch choré ženy, vedľa majú džbán s nápojom a na miske chlieb. Pomáha jej žena s vodou v medenej nádobe. Na stolčeku je krčiažok asi s prostriedkom na ošetrenie rán. Na druhom obraze strihá Alžbeta chorému vlasy dobovými nožnicami. Pomocníčka čaká s krčahom vody na umytie vlasov po ostrihaní. Oba výjavy sú z hospitalu a my máme z dobovej maľby predstavu o tom, čo sa v takom útulku dialo, aké bolo jeho zariadenie. Z toho vyplýva aj to, že očista nebola jednoduchá, ak berieme do úvahy napríklad prípravu kúpeľa, nosenie a ohrievanie vody. To dalo poriadne zabrať aj ošetrujúcim v Špitáli Sv. Ducha i v novej modernej Všeobecnej nemocnici, kde mali vlastnú studňu a ústavnú bielizeň sušili v záhrade.
Na ďalšom oltárnom obraze s jeho objednávateľom pre dóm a majiteľom košickej lekárne Bartolomeusom Czoltanom z rozhrania 15. a 16. storočia sú medzi svätými namaľovaní dvaja bratia - legendárni lekári sv. Kozma a Damian, pochádzajúci z Anatolie, ktorí liečili zadarmo a v roku 303 zomreli mučeníckou smrťou. Po nej ich začali uctievať všetky lekárske povolania, lekárnici, kúpeľníci i pôrodné babice ako veľkých patrónov a ochrancov. V ich pomoc pri chorobách dúfali ľudia v stredoveku i neskoršie. Oboch svätcov znázorňovali na mnohých obrazoch a ich podoba sa objavila aj na najstaršom pečatidle lekárskej fakulty v Prahe.
Ľudia sa utiekali pri chorobách aj k "liečbe" slovnou mágiou. Napr. na zastavenie krvácania z rán a z nosa používali zaklínadlá. Zariekaním liečili zlomeniny končatín aj poranení, tiež ochorení zvierat, najmä koní.
(pokračovanie o týždeň)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
