To preto, lebo si tento sortiment ovocia vypestovali sami. Hovorí sa im citrusári a mnohí z nich sú v našom meste organizovaní v Citrus klube Košice. My sme sa o jeho začiatkoch v pestovaní, úspechoch i neúspechoch porozprávali s predsedom klubu Martinom Hôždalom.

Martin má 43 rokov a pestovaniu citrusov sa venuje od 8 rokov. Práve v tomto veku totiž po prvý raz strčil do kvetináča kôstku a tá mu vyklíčila. Šlo o tzv. kubánsky pomaranč, ktorý bol v našich obchodoch pred troma desaťročiami pomerne rozšírený. Chuťovo nebol zlý, no kým ho človek zbavil tenkej šupky, poriadne sa nadrel.

"Keď mi ten pomaranč vzišiel, začal som sa o citrusy zaujímať viac," spomína Martin na začiatky svojej vášne. "Internet ešte neexistoval, takže také jednoduché, ako to majú záujemcovia o pestovanie dnes, to nebolo. Mnoho som sa dozvedel z kníh a najmä v botanickej záhrade na Mánesovej ulici, kde mi pomohla pán Hečko a manželia Tokárovci. Posadil som ďalšie kôstky a postupne sa naučil citrusy štepiť i ošetrovať. Časom som sa nakontaktoval na vtedy existujúci klub citrusárov pod vedením pána Jašíka, Pellionisa a Štefančina."

Postupne sa Martin naučil, že pravdepodobnosť, aby doma vypestovaná rastlina zarodila, sa zvyšuje zaštepením. (Plody by možno mala aj nezaštepená, no ťažko odhadnúť, kedy...) Najskôr sa štepí po troch - štyroch rokoch, keď je "kmeň" hrubý ako cigareta. "Aj môj prvý kubánsky pomaranč bol zaštepený. Štep bol z grepu a ten potom aj zarodil plody. Časom sa mi potvrdilo, že práve kubánske pomaranče sú na zaštepovanie ako podpníky najvhodnejšie."

200 rastlín

Tri desiatky Martinových pestovateľských rokov preskočíme a prenesieme sa do súčasnosti. Zaujímalo nás totiž, aký rozsah a sortiment má jeho "botanická záhrada" dnes. "Mám okolo 200 rastlín, no nie sú to len citrusy. Z tých mám citróny, grepy, mandarínky a pomaranče. Tiež limetku, čo je zelený citrón a kumkvát, ktorý pripomína malú mandarínku a je sa spolu so šupkou."

Ďalšiu pestovateľkú kategóriu "šéfa" košických citrusárov tvoria tzv. cedráty. "Mám niekoľko veľkých citrónov, ktorých plody majú až jeden kilogram. Ich šupka sa zvykne strúhať do koláčov, lebo obsahuje oleje, ktoré zvýrazňujú chuť a vôňu. Opakujem, že tento veľký citrón nepatrí medzi citrusy, ale je to cedrát.
Podobne tak tzv. budhova ruka, ktorá tvarom plodu pripomína ruku s viacerými prstami."

Kuriozitou v Martinovom skleníku je rastlina s názvom Slava Mičurina. Pomenovanie dostala podľa jej autora, ruského šľachtiteľa a ovocinára Ivana Vladimiroviča Mičurina. Krížením teplomilných rastlín Ázie s európskymi vypestoval množstvo druhov, ktoré boli odolnejšie pre drsnejšie podnebie. Podarilo sa mu to aj Slavou Mičurina, no iba čiastočne. Krížením pomarančovníka s tzv. trifoliatou (odolnej voči mrazom) síce získal rastlinu, ktorá sa teraz aj u nás pestuje mimo skleníkov, no jej plody nie sú veľmi obľúbené. Každý obsahuje niekoľko desiatok kôstok.

V skleníku či na schodoch poschodového rodinného domu má Martin aj olivovníky (s plodmi) či ananásy. Plody práve mala aj rastlina s názvom pepino, ktorá pochádza z Južnej Ameriky a kedysi si na nej pochutnávali Inkovia. Na pohľad pripomína banán, no nelúpe sa. Chutí ako zmes banánu s melónom. "Mám aj niekoľko banánovníkov. Vraj sú mrazuvzdorné, ale je to asi hlúposť. Jeden som mal v skleníku a vykapal mi, ďalšie sú na chodbe a ledva prežívajú," priznáva pestovateľ aj neúspechy. "Práve tie neúspechy ma však hecujú, aby sa to nabudúce podarilo. Ani moje začiatky neboli vždy len radostné. Bolo sa treba naučiť, kedy rastlinku polievať viac a kedy menej, aby nevyschla alebo naopak, korienky nezhnili. Všetko chce čas, človek sa najlepšie učí na vlastných chybách."

Slnko a voda

O citrusoch je známe, že sú náročnejšie na klímu a kto ich chce pestovať u nás, musí im zabezpečiť vhodné prezimovanie. Inak môže celoročná i dlhšia práca vyjsť navnivoč. Ideálne sú garáže, pivnice, schodištia a iné suché uzavreté miestnosti. "Dôležité pri prezimovaní je to, na akom podpníku je rastlina zaštepená," tvrdí Martin. "Ak na trifoliate, okolitá teplota môže klesnúť na nulu, prípadne o jeden dva stupne pod ňu. No ak je podpníkom citronela alebo kubánsky pomaranč, potrebuje okolo 15 °C. Dlhodobým pozorovaním som prišiel na to, že zalievať zimujúci citrus stačí raz za mesiac, aj to len mierne."

Po úspešnom zimovaní je dôležitá správna jarná aklimatizácia. "Rastlinky treba najprv vyložiť do tieňa, nie na priame slnko. Aj v apríli či máji môže byť dosť silné na to, aby po zime oslabenú rastlinu poškodilo. Napríklad spálením aj tých listov, ktoré v zime neodpadli (čo je prirodzené). Vyrastú síce nové, ale mnohí laickí pestovatelia sa toho zľaknú a môžu si myslieť, že im rastlina skapala." Až si citrus na slnko zvykne, rádovo mesiac - dva, potom sa môže z tieňa vyložiť. Samozrejme, vtedy potrebuje vlahy viac ako v zime. "Pozor však na to, aby pôda nebola po zalievaní vodou presiaknutá, lebo by to ohrozilo korene. Stačí, aby bola vlhká."

Keď už sme pri radách, Martin si neodpustil poznámku na adresu substrátov, ktoré obchody ponúkajú začínajúcim citrusárom. "Určite by som neradil používať hnojivo na citrusy a zeminu na citrusy. Dlhodobým skúmaním som zistil, že najvhodnejšia na pestovanie je zmes ílovitej pôdy, dreveného popola a ako základ poslúži maštaľný hnoj. Nie čerstvý, ale prezretý a odstatý aspoň štyri - päť rokov. Rašelinu neodporúčam vôbec, polievaním sa 'zbije' a udusí korene. Hnojivo je najlepšie organické."

Výraznejšia chuť

Na otázku o najväčších úspechoch Martin odpovedal, že pre neho je úspechom každý plod, ktorý na rastline vzíde. Či už je to ananás, ktorý vyrastie v každom kvetináči iba jeden, alebo citrón, ktorých môže byť na jednom strome viac. Zámerne sme použili výraz strom, lebo ten vzrastom pripomínal citrónovník zimujúci na chodbe pri schodoch. A nielen vzrastom, ale aj množstvom plodov. Ako Martin prezradil, než začal tohoročnú úrodu oberať, bolo ich okolo 50.

"Rozdiel medzi citrusovými plodmi z obchodu a domácimi je zjavný. Dovážané sú síce väčšie a na pohľad možno krajšie, no chuťovo sa vlastnoručne vypestovaným nevyrovnajú. Hlavne preto, že tie prvé sa oberajú v čase, keď sa ich vegetačný cyklus neskončil. Ešte nie celkom dozreté sa rôzne chemicky ošetria, podchladia, zabalia a kým sa dostanú do obchodov, urazia tisíce kilometrov. Často dozrievajú až na stole zákazníka."

Celkom inak je to s doma pestovanými plodmi. "Ja citrusy oberám až úplne zrelé a vďaka tomu je ich chuť nenapodobiteľná. Domáci citrón je napríklad kyslý ako ten z obchodu, ale lahodne kyslý. Potvrdí to každý, kto mal možnosť taký plod ochutnať. Správne dozretý citrón je sfarbený až do oranžova. Zvláštnosťou je, že ak sa neodtrhne, po dozretí túto farbu stráca a akoby znovu ozelenel. Rastie ďalej a zväčšuje sa. Môže to trvať aj tri - štyri roky. Buď sa odtrhne alebo prirodzene odpadne. Sú známe prípady, kedy začali viacročným plodom cedrátov klíčiť kôstky."

Rozdiel medzi domácimi a dovážanými plodmi nemusí byť len v chuti. Martin si spomenul na jednu z výstav košických citrusárov v Steel Aréne, kde bolo jeho ananásy cítiť na niekoľko metrov. Ľudí k jeho stolu prilákala práve prenikavá vôňa. Silne aromatické, pripomínajúce jazmín, sú vraj v čase kvitnutia všetky citrusy.

Citrusy nevyhadzujte

Košickí citrusári zorganizovali v Botanickej záhrade UPJŠ viacero výstav. Na nich výpestky predávali, prípade začínajúcim "kolegom" radili, ako začať, či ako sa vyvarovať zbytočných chýb. Tento rok, zdá sa, výstava nebude, lebo vlaňajšia skončila kvôli slabému záujmu verejnosti neúspechom. Martin však verí, že to nebolo klesujúcim záujmom o tohto koníčka, ale skôr nie príliš vhodným výberom termínu konania výstavy (na prelome augusta a septembra, v čase ešte trvajúcich dovoleniek).

"S ohľadom na množstvo ľudí, ktorí sa nám ozývajú telefonicky alebo cez internet, si myslím, že pestovanie citrusov Košičanov baví," vraví M. Hôždala. "Mnohí si nejaký kúpili v obchode a zaujíma ich, ako sa oň starať. Informovať sa určite vyplatí, lebo aj malá chyba v pestovaní môže rastline uškodiť."

Stáva sa tiež, že niekto doma pestuje citrus, ktorý nebol zaštepený. Po rokoch, keď ho prejde trpezlivosť čakať na plody, alebo z priestorových dôvodov, rastlinu vyloží ku kontajnerom. "Chcel by som takých ľudí vyzvať, aby to nerobili a radšej sa nám ozvali cez stránku www.majocitrusy.eu." Citrusári sa o rastlinu postarajú. Napríklad tak, že ju zaštepia a venujú nejakej škole ako učebnú pomôcku na hodiny prírodopisu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári