Práve spomínané odvetvia sú doslova zlatou baňou, za ostatné roky sme priniesli z vrcholných akcií rad medailových umiestnení a stali sme sa naozaj svetovou veľmocou. Na tom má veľkú zásluhu Milan Čížek, košický odborník, štátny aj klubový tréner, funkcionár a rozhodca v jednej osobe. Vrcholom jeho postupu je to, že nedávno sa stal prezidentom Slovenskej asociácie kulturistiky, fitnes a silového trojboja (SAKFST).
Niet u nás úspešnejšieho kouča, lebo jeho zverenci pozbierali na elitných pódiách množstvo ocenení. Samotný kormidelník, ktorý má aj profesionálnu rozhodcovskú licenciu a účinkuje tiež tejto pozícii na amatérskej i profesionálnej scéne, je v odborných kruhoch pojmom. Nie nadarmo sa stal i členom Exekutívy IFBB.
Ako sa dostal tam, kde je? Kontakty s rozvíjaním svalovej hmoty boli postupné a dostal sa do posilňovne okľukou. Najprv sa orientoval na iné športy. Sprvoti to bola gymnastika, potom hokej (tomu sa venoval po kategóriu starších žiakov) a bol v ročníku vedno so známym činovníkom HC Košice Jurajom Bakošom. Neskôr presedlal na cyklistiku (hájil farby VSŽ Košice od mládežníckych kategórií po juniorov v ére skvelého pretekára Ľudovíta Pavelu) a to až dovtedy, kým nezačal študovať na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.
"Tam som už nemal podmienky na to, aby som bicykel skĺbil so skriptami, lebo v prvých ročníkoch nebol individuálny študijný plán," zaspomínal si na svoje začiatky M. Čížek. "Tak som - hoci nechtiac - musel cyklistiku zabaliť. Asi mesiac som bol nesvoj a rozmýšľal som, akej aktivite by som sa mohol venovať. Prebral som si všetky športy a vyškrtával tie, ktoré už neboli pre mňa perspektívne. Buď z hľadiska dispozícií alebo veku. Zostala mi kulturistika ako najvhodnejšia pohybová aktivita. Navyše na vysokej škole bol v tom čase aj doktor Alexander Bačinský, štátny tréner."
Bol kapacitou, a preto mala škola blízko ku kulturistike, fungoval aj oddiel Slávia VŠV Košice. "Preto som išiel do posilňovne k trénerovi Bačinskému a povedal som mu, čo chcem robiť. Pozrel sa na mňa a povedal: ´Nohy by mohli ísť už na súťaž, ale s vrchom je ešte veľa práce.´ Vzhľadom na cyklistický tréning som mal totiž už stehná celkom solídne vypracované." Medzičasom, pravdaže, nepoľavil ani vo svojej odbornej kariére, zostal na svojej alma mater, získal vedecké hodnosti a pôsobí na univerzite ako odborný asistent.
Keď sa dostal ku kulturistike, mal 19 rokov a písal sa rok 1979. Najprv ho viedol práve Alexander Bačinský vo VSS Košice, potom sa ho ujal ďalší známy tréner Ján Trška. V posilňovni začal drieť preto, aby zápolil a nie iba pre svoje potešenie. "V tom čase neboli fitnescentrá, len kluby a oddiely, kde aktéri dreli preto, aby súťažili." V roku 1983 zvládol prvé vystúpenie, majstrovstvá kraja. Na zápoleniach sa objavoval do konca 80. rokov. Nebol nejakou mimoriadnou klasou, tri razy sa predstavil na domácom šampionáte Slovenska, pričom najlepšie skončil ako šiesty, vyhral pohárové súťaže či regionálne preteky, ale neoslnil. Vtedy, pravda, bola veľká konkurencia federálnych borcov (v jeho kategórii do 174 cm - nesúťažilo sa podľa hmotnosti, ale výšky - boli aj také mená ako Ján Kus, Jaro Bednarčík, Dušan Ďubek) a okrem toho neraz práve z priemerného pretekára býva o to kvalitnejší lodivod.
"Keď som mal 30 rokov, skončil som ako pretekár. Aj preto, že v tom období bolo menej trénerov. Jano Trška sa ma raz opýtal, či by som si nechcel zobrať dorastencov a viesť ich. Urobil som konkurz, prišlo 70 chlapcov a vybral som si i Reného Guševa, Miroslava Revaja a Alexandra Sásiho. Tí sa stali onedlho majstrami Slovenska i Československa. To boli moje prvé trénerské úspechy. Posledne menovaný v roku 1991 dominoval dokonca na juniorských majstrovstvách sveta." V tom istom roku sa stal lodivodom čs. juniorskej reprezentácie. Medzičasom z VSS odišiel do Družstevnej pri Hornáde, neskôr po nástupe fitiek v Košiciach sa vrátil a bol pri založení fitnescentra a klubu Pro Body a od roku 1999 funguje vo Veterinary Bodybuilding Club Košice. V rámci Pro Body Michal Rusnák bol na ME, Martin Kentoš sa stal majstrom Slovenska.
V roku 1995 na domácom šampionáte sme vybojovali tri zlaté kovy. Sási obhájil titul v Ankare 1992 a o rok neskôr po vzniku Slovenska dostal Čížek ponuku, aby sa stal štátnym koučom mužov a najprv to ťahal vedno s Ondrejom Žembom. Zase to bol vydarený začiatok, lebo na premiére na ME bolo z toho zlato v podaní známeho Adama Cibuľu. Neskôr mal prestávku aj kvôli pracovnej zaneprázdnenosti a dlhšej stáži v Amerike. Po návrate spoza veľkej mláky v roku 1998 sa znovu ujal funkcie pri reprezentácie a pôsobil v nej až do lanského roka, keď sa stal prezidentom asociácie. Vychoval rad protagonistov. Okrem spomínaných borcov to bol hlavne majster sveta Jaro Horváth. Postupne pribúdali ďalšie výrazné osobnosti - Igor Kočiš, Štefan Havlík, zberatelia cenných kovov a majstri sveta. Neskôr nasledovali Ladislav Kuzder, Peter Bella.
M. Čížek dokonca vedie niektorých zverencov na diaľku – Andrej Mozoláni je Žilinčan a Rasťo Solár zase Nitran. V roku 1999 sa M. Čížek ujal aj bodyfitnesiek, v závere amatérskej kapitoly sa uňho objavila skvelá Marietta Žigalová, nasledovali ďalšie líderky v tomto odvetví Natália Revajová-Lenártová, Katarína Verbovská, Jana Kolbaská. Výpočet majstrov sveta, ktorých formoval, je naozaj bohatý (Sási, Štepánková, Horváth, Kočiš, Havlík, Bella, Revajová-Lenártová, Verbovská, Kolbaská, Mozoláni, Solár). S takou bilanciou sa nemôže pochváliť nikto nielen na Slovensku, ale ani nikde inde. "Teší ma, že mnohí zo zverencov sú priamo z nášho mesta. Špeciálny vzťah som mal k Šaňovi Sásimu. Jednak to bol prvý top pretekár, ktorého som pripravoval a navyše bol jedinečným talentom. Len škoda, že zranenie chrbta mu znemožnilo pokračovať v úspešnej kariére aj medzi mužmi."
To, že je pedagóg a pohybuje sa stále medzi mladými študentmi, dokáže zúročiť ako funkcionár či tréner. Hlavne v komunikácii s pretekármi, okolím. Slovom, musel sa naučiť vychádzať so zverencami tak, aby nemali dojem, že robia niečo iba pre neho, ale hlavne pre seba, pre svoje majstrovstvo. Sám o sebe hovorí, že sa na starobu asi mení a že už nie je takým tvrďasom, ako býval kedysi. "Bol som vždy prísnym trénerom. Iba tak sa dá dosiahnuť vynikajúci výsledok. Vravievam zverencom, že treba sa tomu venovať na 100 percent, a nie iba na 90 percent, lebo inak nič nedosiahnu. Myslím si, že každého presvedčím, že to, čo robíme spoločne, bude mať odozvu. Kulturistika či fitnes - to je rehoľa, disciplína, skromnosť, pokora a dril. Vyžaduje si to plné nasadenie, bezchybné dodržiavanie tréningového plánu a v období diéty i sebazaprenie," poznamenal šéf asociácie.
Zdôraznil potrebu vnútornej sily pri tomto individuálnom športe, lebo kulturista i fitneska musia vedieť premôcť bolesť, únavu. Nemožno si dávať úľavy, nedá sa za nikoho schovať ako v kolektívnom športe. "Trebárs v hokeji to má tréner ťažšie, lebo musí dať kolektív aj mentálne dokopy, ale na druhej strane ten, čo robí napríklad kulturistiku, je silná individualita a o to je to potom náročnejšie pre jeho kouča. A či sa mi spolupracuje lepšie s mužmi ako s nežným pohlavím? S chlapcami je to menej komplikované ako s mladými devami, ale keď pretekárky dozrú, vedia, čo chcú a nekompromisne idú za tým." Inak, košickému odborníkovi chýba akurát to, aby vychoval majsterku sveta v kulturistike. Keby mal poruke Janu Purdjakovú, legendu, určite by bol celý bez seba. "Na to, aby sa dievčina stala šampiónkou, musí byť supertalent a musí sa jej páčiť to, čo robí."
Ako štátny tréner bol M. Čížek šťastný viackrát. Navždy mu v pamäti zostanú spomienky na MS 1991 a triumf Sásiho, rovnako tak krásne bolo zlato Horvátha na "svete" 1997 a tiež premiérový svetový triumf Revajovej-Lenártovej. "Tých nádherných okamihov bolo, pravdaže, viac. Vždy je to odmena za to, čo robíme. Vtedy si človek uvedomí, že to má význam. Slovensko má naozaj rad rokov množstvo kvalitných jednotlivcov. V neposlednom rade je dôležité vybrať si takého adepta, ktorý má danosti a predpoklady na vynikanie. Vychádzame však i z tradície a takých mien ako Uríček, Holič, Grolmus a z košických borcov zase nemožno zabudnúť na legendárneho Laca Klériho, päťnásobného majstra Československa, Šaňa Bačinského a Jana Tršku."
Tiež máme rad výborný klubových trénerov. "Preto sme sa mali o čo oprieť a mohli sme čerpať skúsenosti od týchto ľudí. Je dobré, že slovenská kulturistika a fitnes nie sú záležitosťou pár výborných jednotlivcov, ale niekoľkých desiatok pretekárov. Pokiaľ aj niekto skončí, tak máme poruke ďalších. Je to podobné ako v našom vodáctve. Navyše naša asociácia ako najväčšia a najúspešnejšia vytvárala vždy výborné podmienky na prípravu pretekárov, za čo patrila vďaka môjmu predchodcovi na poste prezidenta Michalovi Čaplovi a ja mienim pokračovať v tom, čo robil on," dodal M. Čížek na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
