Deň, kedy svoju budúcu manželku stretol po prvý raz, má dodnes v živej pamäti.
„Bolo to v auguste 1986 u našich známych, kam prišla Alena z Čiech na návštevu. Priznám sa, bola to láska na prvý pohľad. Mala neodolateľný úsmev, ktorý jej zostal dodnes. Ťažko však povedať, kto koho u nás zbalil. Aj keď manželka vždy tvrdí, že lovec som bol ja a ona obeť, myslím si, že to bolo vzájomné."
Tradičným scenárom mnohých dvojíc, ktoré si padli do oka, je randenie. Prechádzky, cukrárne a motýle v žalúdku. „Pokiaľ si dobre pamätám, tak my sme klasicky ani nerandili a na desiatykrát, presnejšie na desiate stretnutie sme stáli na národnom výbore. Poznali sme sa šesť mesiacov - od augusta do decembra a 27. decembra 1986 bola svadba. Oficiálne o ruku mojej manželky požiadal pre mňa môj otec jej otca. Samozrejme po tom, ako sme sa s manželkou dohodli, že sa zoberieme."
Svadba je špeciálnym okamihom v živote človeka a spomienky na ňu ostávajú na celý život. Ako si na ňu spomína E. Petrvalský? „Svadba bola na brehu Vltavy v obci Hříměždice. Samotný obrad sme mali v mestečku Dobříš v okrese Příbram. Svojej manželke som zahral na vlastnej svadbe Yesterday od Beatles a sadol som si do svadobnej torty. Tancovali sme na stole, a aby sme na tortu nestúpili, niekto ju položil na moju stoličku. Ja som mal už tanca dosť, tak som si sadol. To, že je tam torta, som veľmi rýchlo zistil," smeje sa a pridáva ďalší zážitok. „Chcel som nevestu so závojom a keď som ju mal pobozkať, tak som jej závoj zabudol odhrnúť. Holt prvýkrát je prvýkrát, takže prvý manželský bozk bol dosť sterilný."
Zážitky zo svadby sú samostatnou kategóriou, lebo mnohé „tragické" po rokoch vyznievajú komicky. „Počasie bolo zimné, mrzlo a dosť sa šmýkalo. O vtipnú príhodu sa postarala manželkina babička, ktorá sa ma spýtala, či budeme mať svadbu aj v kostole. Po mojej odpovedi, že nie, utrúsila, že na národnom výbore sa prihlasujú len teľatá. To, že akú má pravdu, som pochopil, keď nás na budove národného výboru vítal obrovský nápis so šípkou, kde stálo 'Soupis zvířectva'," smeje sa ťahanovský starosta.
Minulý rok v decembri teda s manželkou oslávili 25. výročie sobáša. „S manželkou sme si urobili výlet do maďarského Sárospataku. Ešte sa nám nestalo, žeby sme na výročie boli zabudli."
A ako by charakterizoval svoje manželstvo? „Azda citátom, že manželstvo nie je ideálnym spôsobom spolužitia dvoch ľudí, ale dodnes sme nič lepšie nevymysleli," vraví s úsmevom E. Petrvalský. "Po 25 rokoch máme s manželkou dve krásne a šikovné deti, čo je asi ten najväčší úspech v živote, aký sme mohli dosiahnuť, čo i napĺňa naše manželstvo a dáva mu zmysel."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
