Na otcovom aute. Bola to tuzexová Škoda 120 GLS, skvelé auto oproti tým rozbitým kraksniam, na ktorých sa robili skúšky v autoškole. Zvyknúť si na ne bol trošku problém, možno aj preto sa moja prvá jazda skončila tak, že po jednom prudšom šliapnutí na brzdu som inštruktora nalepil na predné sklo," s úsmevom si Peter spomína na tých pár hodín v autoškole, keď sa snažil presvedčiť kompetentných o svojich šoférskych schopnostiach.
Napriek menšiemu incidentu, pri ktorom dotyčný inštruktor neutrpel žiadnu ujmu na zdraví, mu vydali vodičák bez problémov. "Všetko som urobil na prvý raz, test, jazdu i skúšku z Červeného kríža, či ako sa to vtedy volalo... No keďže som ešte nemal osemnásť, musel som si na vodičák asi mesiac a pol počkať."
Petra Veszelitsa možno zaradiť do kategórie zodpovedných vodičov, hazard, alebo nejaké športové výkony za volantom nie sú jeho silnou stránkou. "K motoristickému športu ani veľmi neinklinujem. Z formule 1 si pozriem akurát štart, a pri obrazovke vydržím iba vtedy, keď sú to zaujímavé preteky. Nie som veľkým fanúšikom automobilového športu. A už vôbec nemám sklony predvádzať niečo podobné na cestách. Aj nepríjemná skúsenosť, ktorú som zažil na vlastnej koži, ma utvrdila v tom, že za volantom sa neoplatí riskovať. Raz sme sa vracali od mora, a bol som tretí v kolóne našich áut, keď do mňa narazil nejaký Maďar, ktorý na svojom Barkase prevážal melóny. V protismere predbiehal kamióny, a nás si nevšimol. Prvého ešte minul, druhého len ťukol, ale do mňa ho hodilo od kamiónu plnou silou. Keby som sa inštinktívne nepostavil nohami na predné sedadlo, tak by mi ich určite polámalo, alebo by mi ich museli odrezať. Bol to pre mňa zdvihnutý prst, že mám byť za volantom obozretný, aj voči iným šoférom."
Skúseností nazbieral dosť, aj z ciest do zahraničia za vodnopólovým chlebíkom. "Najďalej som bol autom v Barcelone, ale zaujímavé bolo aj 'dochádzanie' do slovinského Kopera, keď som tam hrával. Vtedy tam ešte neboli diaľnice a cesta trvala jedenásť hodín. S trénerom Bottlikom sme tú cestu absolvovali každé dva týždne, a ja som ju, s niekoľkými krátkymi prestávkami, v pohode zvládal. Tankovanie, káva, obed, ďalšia káva... Ale už dlhšie preferujem lietadlo."
Jazdu vo svojom Hyundai Santa Fe si však dokonale vychutnáva. "Je to taký pohodlný traktorík, do ktorého sa mi všetko zmestí. Ale raz by som si chcel urobiť radosť Nissanom Pathfinderom..." Hoc by mal aj volant na pravej strane. "Počas môjho pôsobenia v Austrálii som tak jazdil sedem mesiacov. Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykol, že volant je vpravo, a občas sa mi stalo, že som sa ocitol v protismere, ale časom to bolo v pohode, ani s prehadzovaním rýchlostí som nemal problémy."
Peter nie je z tých šoférov, ktorí dajú na pokutách policajtom extrémne zarobiť. "Nejaké však boli, vari štyri. Najmä na diaľnici, keď som si nevšimol, že znížili rýchlosť na šesťdesiat, keď tam tri dni predtým cestári pratali. Samozrejme, už tam stáli policajti a inkasovali. Alebo, raz som predbiehal traktor, ktorý išiel slimačou rýchlosťou, cez plnú čiaru. Policajti si ma vystriehli ďalekohľadom..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
