šice.

Koncom januára sa v našom meste stretlo 96 tanečných párov na Majstrovstvách Slovenska v 10 tancoch. Z toho sedem párov bolo košických. Z nich sa veľké nádeje vkladali do Mateja Šteca a Michaely Antalovej. Obaja žnú úspechy a obsadzujú finálové priečky už od súťaží juniorských a mládežníckych kategórií. Matej je dvojnásobný majster SR v juniorskej kategórii a 3-násobný majster v mládežníckej kategórii. Miška je 3-násobná majsterka v juniorskej kategórii. Po minulom roku, keď sa vo finále kategórie dospelých umiestnili na 7. mieste, mali tento rok oveľa vyššie ambície. A veru ich aj dosiahli, hoci im medaila o vlások ušla. Skončili štvrtí, čo však aj tak považujú za obrovský úspech.

Michaela má 15 rokov a chodí na Základnú školu Staničná 13. „Pochádzam z Košíc. Okrem tanca ma baví hra na klavíri, a keď som bola mladšia, hrávala som tenis. Tancujem päť rokov. Začala som ako 10-ročná, bolo to v dobe, keď v televízii bežali rôzne tanečné súťaže. Zapáčilo sa mi to a poprosila som mamku, či ma nevezme do nejakej tanečnej školy. Už vtedy, keď som dostala prvého tanečného partnera, ma to veľmi bavilo. Najviac sa mi páčili šaty a celkovo tá spoločnosť a prostredie. Spolužiaci a kamaráti to u mňa ako u dievčaťa brali normálne."

Matej má 20 rokov a pochádza z Bardejova. „Momentálne študujem na Technickej univerzite v Košiciach. Rád hrávam pingpong, ale tanec je pre mňa všetkým. Tancujem už desať rokov." Vo väčšine prípadov 10-ročným deťom vyberajú koníčky rodičia. Prípadne si ich vyberajú deti, no často len skúšajú a pri žiadnom dlho nevydržia. Matej mal ozaj pádny dôvod na to, aby začal tancovať. „Keď som mal desať, môj brat už tancoval. Ja som veľmi nechcel, ale otec mi sľúbil, že mi kúpi kolieskové korčule, ktoré však dodnes nemám," smeje sa. „Mňa to vtedy k tancu vôbec neťahalo, teda som súhlasil len kvôli tým korčuliam. Nevedel som, že do čoho idem. Neskôr ma to však začalo baviť. Bolo to asi vtedy, keď som sa prvýkrát zaregistroval do Slovenského zväzu tanečného športu."

Ak ide o chlapcov a tanec, väčšinou sa spájajú skôr s hip-hopom či inými modernými štýlmi. Čo teda povedalo Matejovo okolie, že sa dal na spoločenské tance? „Spolužiaci ohŕňali nos a nerozumeli tomu. Pýtali sa ma, že čo tam ja robím a prečo vrtím bokmi a krútim zadkom. Bolo to pre nich čudné."

Obaja mladí priznávajú, že na začiatku boli v tanci trochu drevení. „Určite to trvalo niekoľko rokov, kým som to tak dostal do tela," priznáva Matej. „Ja som sa strašne hanbil, a ešte viac, keď už som mal ísť tancovať s dievčaťom." Michaela hovorí, že zo začiatku je takmer každý drevený, záleží však na tom, či a ako sa snaží zmeniť to.

Časom sa to však zlepšilo, a to až tak, že tanec „urobil" Matejovi druhú tvár. „Ľudia mi hovoria, že som iný na parkete aj mimo neho. Keď je na parkete dobrá atmosféra, viem sa úplne odviazať. Ako teraz na majstrovstvách. Mali sme super publikum. Mimo parketu som skôr v úzadí, nerád sa ukazujem."

Keď má človek záľubu, ktorej sa venuje vážne, či už je to karate, futbal, korčuľovanie, alebo tanec, potrebné sú časté tréningy. Mnoho hviezd vo svojich disciplínach priznáva, že takmer celé detstvo strávili na ľade, či kdesi v telocvični a medzi kamarátov sa dostali zriedka. Ako to bolo u dvoch tanečníkov?

„Tréningy sme zvykli mať každý deň, približne hodinu a pol až dve hodiny. Často sme museli na tréningy cestovať. Tu v Košiciach je málo trénerov, preto sme cestovali do Bratislavy či do Maďarska. Tam sme trénovali aj päť hodín denne," opisuje Matej.

Michaela sa pridáva: „Kamarátky mi hovoria, že na ne nemám čas a telku som už tiež riadne dlho nevidela. Nikdy sme však nemali pocit, že s tým preto, že na nič iné nemáme čas, chceme seknúť. Vždy sme si pripomenuli náš cieľ, ktorý sme chceli dosiahnuť. Ak náhodou jeden z nás mal slabú chvíľku, z únavy alebo čohokoľvek iného a možno uvažoval ukončiť to, ten druhý ho vždy vrátil späť."

Matej s Michaelou tancujú spolu asi rok a pol. „Našli sme sa na jednom tréningu, keď sme si spolu zatancovali, zistili sme, že nám to ladí," spomína Matej a nás zaujíma, či si náhodou navyše nepadli do oka... Trafili sme klinec po hlavičke. Zo začiatku sa iba ostýchavo usmievajú, ale napokon z oboch vypadne priznanie. „Áno, aj to." Na iné vzťahy čas nemajú, majú teda šťastie, že sa tak spolu našli.

Ak sú dvaja spolu pričasto, hrozí im ponorková choroba. Navyše, ak sú spolu ešte aj na parkete, nemajú niekedy jeden druhého dosť? „Ani nie," hovoria obaja. „Stáva sa, že niekedy má niekto lepšiu, iný horšiu náladu, ale v konečnom dôsledku spolu vychádzame dobre. Nemáme problémy, ani nám nehrozí ponorková choroba. Sem-tam sa samozrejme nezhodneme, pohádame sa, ale to je ozaj málokedy."

Michaela dodáva, že sa občas pohádajú kvôli Matejovej škole. Nie vždy sa mu totiž chce učiť a ona ho k tomu niekedy musí dotlačiť. „Tanec ho veľmi vyčerpáva. Väčšinou ma počúvne, hlavne, keď ide do tuhého."

Okrem toho, že trénujú a tancujú na Slovensku, chodia aj do zahraničia. Boli v Rumunsku, Maďarsku, Nemecku, Slovinsku i na Ukrajine. Matej bol s bývalou partnerkou aj v Írsku. „Tam je však veľký problém presadiť sa. Sme malá krajina. Keď tam prídu napríklad Rusi, majú úžasných tanečníkov."

Či už človek robí nejaký šport, alebo tancuje na parkete, vždy je možnosť, že sa môže zraniť. Pri niečom, čo sa navyše robí v páre, je šanca ešte väčšia. V páre teda musí byť absolútna dôvera, hlavne pri krkolomných kreáciách. Zaujíma nás teda, či sa tak ako hádky aj úrazy tomuto páru vyhýbajú. „Ja som mal menší úraz asi pred dvoma rokmi. Natrhol som si sval vzadu na stehne. Nemohol som tancovať. Chodil som po doktoroch, na rôzne masáže, aby mi dali tú nohu dokopy. Až keď som našiel Mišku, začal som s tancom nanovo."

Matejova tanečnica hovorí, že ona mala väčšie šťastie. Okrem otlakov a svalovice nemala žiadnu ujmu na zdraví z tanca. „Vyhýbajú sa nám aj spoločné úrazy. Keď má človek dobrú koordináciu tela, toho druhého by nemal ohroziť. Ale určite si treba dávať pozor, napríklad pri otočkách, aby som napríklad nedala náhodou Matejovi facku alebo podobne."

Okrem úrazov sú však tanečné kreácie schopné postarať sa aj o zážitky iného druhu. Trapasy. Pamätáme si mnohé z televíznych tanečných súťaží, keď sa tanečnici roztrhli šaty, rozpadol účes, alebo sa im príliš šmýkalo po parkete. Slovo si vezme Michaela. „Vždy po tanci sa klaniame a teraz po majstrovstvách sa nám stal taký trapas. Bol tam jeden náš kamarát – tanečník, podobne oblečený ako Matej a ja som sa pomýlila a šla som po neho a nie po Mateja. Uvedomila som si však, že to nie je on a vrátila som sa po Mateja. Zbehlo sa to rýchlo, on si to ani nevšimol. Šaty sa mi nikdy neroztrhli, ja iba strácam kamienky."

Matej hovorí, že jemu sa raz na súťaži stalo, že spadol na zadok. Stáva sa to, keď je klzký parket, dôležité však podľa neho je hneď sa napojiť v tanci ďalej. Nestrácať čas. „Raz sa mi však stal taký trapas. To bolo ešte s bývalou tanečnou partnerkou. Tancovali sme, ona sa mala hodiť na zem a ja som ju mal zachytiť. Ja som zabudol a ona spadla na zadok. Často sa nám na parkete šmýka, aj teraz sa nám na majstrovstvách šmýkalo. Vieme s tým však bojovať, dávame si na topánky prísne utajený prostriedok," smeje sa.

Za najväčší úspech však Michaela s Matejom nepovažujú ocenenia, ktoré zozbierali, ale rôzne zážitky. „Teraz na majstrovstvách sa nám stalo, že za nami prišli cudzí tréneri, nie z tých, čo vtedy hodnotili. Povedali nám, že sme boli skvelí a že sme sa zlepšili. Bol to super pocit, mal som až zimomriavky. Toto nás ženie dopredu, keď nám niečo také niekto povie," hovorí Matej a Michaela dodáva. „Povzbudzuje nás však aj to, že vieme, že v hľadisku sú ľudia, ktorí nás povzbudzujú a veria nám. Mne to dodáva silu."

Inšpiráciu do ďalšej práce hľadajú obaja aj u svojich tanečných idolov. „Môj je Julia Zagoruchenko, majsterka sveta z New Yorku," hovorí Michaela. „Je sympatická, pekná a veľmi dobre tancuje." Matejov idol sa volá Slavik Kriklivi, bieloruský bývalý tanečník a najviac sa mu páči, ako dobre na parkete vyzerá.

Do budúcnosti majú veľké tanečné plány. „Chceli by sme byť majstri Slovenska v desiatich tancoch. Sme ešte mladí a určite chceme aj viac. Radšej si budeme dávať menšie ciele, ako dať si veľké a nikdy ich nedosiahnuť. Postupne stále napredovať. Naším cieľom je stále sa zlepšovať a mať z tanca stále dobrý pocit," hovorí Matej a Michaela pritakala.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári