Je kapitánkou majstrovského tímu Košíc a súčasne aj slovenskej reprezentácie a to tiež o niečom svedčí.

V basketbalom začínala v rodnom Poprade. No spočiatku asi nik nemohol tušiť, že z nenápadnej slečny vyrastie skvelá basketbalistka. „Mala som osem rokov, keď som na základnej škole začala chodiť na športovú prípravu. S basketbalovou loptou sme sa do styku ani nedostali, skôr to bola gymnastika, atletika. V treťom ročníku som začala trénovať. Ale spočiatku som nejako zvlášť nevynikala. Nepatrila som medzi tie najtalentovanejšie, bola som v ich tesnom závese," spomína s úsmevom 27-ročná Lucia na podkošové začiatky.

V mládežníckych reprezentáciách už jej meno figurovalo. Ale ani tam nebola líderkou. „Bola som síce vo výberoch, ale nie ako kľúčová postava. Povedala by som, že u mňa to prichádzalo tak postupne. Skôr som si všetko muselo poctivo vydrieť, poctivým tréningom som napredovala a až časom sa zo mňa stala dôležitá hráčka. V Poprade som spočiatku hrávala na pozícii štvorky. To znamená, že ma tréneri viac tlačili pod kôš. Pritom nie som pivotka. Ale bolo málo vysokých hráčok, tak som pod košom vypomáhala. Chýbajúce centimetre som nahrádzala rýchlosťou. A možno aj streľbou zvonku."

Extraligovú premiéru mala v Poprade

Extraligovú premiéru si odkrútila ešte v popradskom drese. „Nespomínam si, s kým to presne bolo. Bolo to v sezóne, keď Poprad postúpil z prvej ligy do najvyššej súťaže. Stala sa zo mňa vyťažená hráčka. Na ihrisku som trávila veľa minút. To mi pomohlo," priznáva Lucia, po ktorej potom siahol Ružomberok. Ten predsa len pôsobil v lepších podmienkach a Lucia nemala dôvod nepristať na zmenu prostredia. „Tie tri roky v Ružomberku mi dali veľa. Hrávala som už na krídle, dá sa povedať, že som sa tam vyhrala. Okrem extraligy sme štartovali aj v Európskom pohári, bola to výborná skúsenosť. Na vrchol som sa však s ´Ružou´ v našej domácej súťaži nedostala. V nej už vtedy kraľovali Košice. Aj sme sa pokúšali s tým niečo spraviť. Trikrát som hrala finále najvyššej domácej súťaže, ale Košice boli lepšie. No striebro malo vtedy pre mňa cenu zlata."

Po príchode do Košíc sa Lucia dočkala aj titulu. A nie jedného. Lebo v metropole východu oslavovali už osem titulov v rade. „Koho by nelákala možnosť pôsobiť v našom najlepšom klube? A hoci som prestúpila do nového tímu, nepociťovala som nejako výrazne zmenu, lebo viaceré hráčky som už poznala. Aj mesto ako také sa mi páčilo. Košice sa stali mojím druhým domovom. Zvykla som si tu, aj keď je pravda, že do Popradu sa vraciam, akonáhle mám voľno. Vtedy si to namierim k mamke, ku priateľovi, hoci ten za mnou chodieva do Košíc."

V hráčskej kabíne fičí angličtina

V celku Good Angels sa stretli hráčky z rôznych kútov našej planéty - okrem slovenských hráčok aj z Ameriky, Ruska, Islandu, či Srbska. V hráčskej kabíne sa tak ozýva angličtina. Medzi sebou musia vychádzať ženy pochádzajúce z rôznych svetov. „Viete, že to medzi nami funguje? Nerobím vlastne ani rozdiel v tom, kto je zo Slovenska a kto nie. Sú to všetko dobré dievčatá. Povahovo nekonfliktné, takže si rozumieme. Vlastne je jedno, kto odkiaľ prichádza, veď rušivým elementom v hráčskej šatni by mohla byť aj Slovenka," podotkla jedna z opôr majstrovského družstva. V košickej partii fičí angličtina.

Keďže je v Good Angels toľko legionárok, aj slovenské hráčky sa zdokonaľujú v "spikovaní". „Či chcete alebo nie, angličtina sa na vás nalepí," smeje sa Lucia. „Stačí počúvať, ale komunikácia v anglickom jazyku sa stala medzi nami samozrejmosťou. A určite nielen na basketbalové témy."

Od uplynulého roka sa Lucia stala kapitánkou Good Angels. Ešte pred sezónou sa totiž zranila Zuzana Žirková a ona po nej prevzala rolu kapitánky. „Mala som z toho aj trochu obavy. Predsa len, keď sa Zuzka zranila, atmosféra nebola ideálna. Povedala by som, že smutná, veď nám vypadla z kádra kľúčová postava. No ale zvykla som si aj na to kapitánčenie. Našťastie sezóna je bezproblémová, či v extralige, alebo v Eurolige. Určite by to bolo iné, ak by nám to tak neklapalo."

V decembri 2011 sa Lucia stala najužitočnejšou hráčkou (MVP) 10. euroligového kola, keď k presvedčivému víťazstvu svojho tímu nad chorvátskym družstvom Gospič Croatia Osiguranje (106 : 66) prispela 18 bodmi, 6 doskokmi, 6 asistenciami a pozoruhodnými 7 blokmi. To všetko stihla popradská rodáčka za 24 minút. To sú zápasy, ku ktorým sa bude raz, keď skončí s kariérou, rada vracať.

„Čo sa týka štatistík, bol to ten vydarený zápas," spomína Lucia. "Hoci tých, ktoré mi utkveli v pamäti, je viac. Ale skôr by som sa na to pozrela z pohľadu sezón. Lebo tie tituly, euroligové víťazstvá majú svoju cenu. Možno ich dnes berieme ako samozrejmosť, ale koľko hráčok trebárs pôsobí v extralige a na zlato si nikdy nesiahnu? Mne sa to podarilo opakovane. Tento klub je roky na výslní."

ŠOK za rok 2011

Kapitánkou sa stala aj v slovenskej reprezentácii. Na európskom šampionáte v Poľsku na seba vzala viac zodpovednosti ako predtým. „Som patriot, nedá mi nereprezentovať. Beriem to ako samozrejmosť. Odhliadnuc od situácie aká je v slovenskom basketbale. Viem, že reprezentovať znamená sezónu si poriadne predĺžiť. Mohla by som si v lete oddýchnuť, byť s blízkymi, ale stále som si povedala, že treba pomôcť. A vlani došlo v národnom tíme ku generačnej výmene. Viaceré hráčky boli zranené, mali materské povinnosti, takže viac ťarchy som vzala na seba aj ja. Snažila som sa byť prospešná, ísť príkladom tým mladším," uviedla Lucia.

Pred pár dňami sa stala aj Športovou osobnosťou Košíc (ŠOK) za rok 2011. „Nečakala som to, teším sa. Za minulý rok si spomínam na všetky víťazstvá, ktoré sme zaznamenali s Good Angels v Eurolige. Škoda len, že s reprezentáciou sme na Majstrovstvách Európy nepostúpili zo skupiny." Cenu slovenskej reprezentantke odovzdal primátor mesta Košice Richard Raši a jej meno je po Dane Velďákovej a Petrovi Bartošovi tretím zvečneným na putovnej cene, ktorá je vyhotovená v rovnakom dizajne. Najlepším kolektívom Košíc sa stali basketbalistky Good Angels Košice. I túto cenu prebrali kapitánka tímu Lucia Kupčíková a generálny manažér klubu Daniel Jendrichovský.

Lucka vraví, že popri vrcholovom športe veľa voľného času nemá. „Medzi tréningami zájdem rada do obchodných centier. S babami buď na kávičku, alebo prejsť sa obchodmi. Veď nejaká pekná handrička stále poteší," prehodila s úsmevom. Lucka vie, že na budúci týždeň čaká jej tím tvrdý oriešok. Pred družstvom Good Angels sú teraz euroligové zápasy v play-off s Jekaterinburgom. Ten prvý už v v utorok v Rusku.

„Snívam o tom, aby sme sa dostali na finálový turnaj Euroligy, teraz je to najlepšia osmička Európy. Vyšlo to tak, že narazíme na Jekaterinburg. Je to jasný favorit, ale my to nevzdávame. O ten postup sa popasujeme. Verím, že je tu šanca na úspech. A ja k nemu chcem prispieť."

Košičanky sa na domácej palubovke predstavia v piatok 24. februára. O 18. hodine nastúpia na odvetný duel proti ruskému veľkoklubu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári