"Autá milujem, aj preto som vodičák chcel mať hneď, ako to vôbec bolo možné," prezradil. Do autoškoly začal chodiť už ako sedemnásťročný a potom sa nevedel dočkať, kedy dostane vodičák do ruky. "Vedel som jazdiť už vtedy, lebo s kamarátmi sme si kúpili lacné škodovky a wartburgy. Takže keď som začal chodiť do autoškoly, už som vlastne vedel jazdiť. Na prvej jazde ostala moja inštruktorka prekvapená, lebo okruh mestom, ktorý zvyčajne trvá hodinu, som ja prešiel za desať minúť. Dosť jej to vyhovovalo, lebo sa kamsi ponáhľala," prezradil so smiechom.
Dnes trávi na cestách pomerne veľa času, vie teda, akí dokážu byť slovenskí šoféri bezohľadní. "Mrzí ma to, lebo v posledných rokoch je priveľa smrteľných nehôd a často len kvôli agresivite a bezohľadnosti za volantom. Navyše, mám pocit, že dnes už dostane vodičák každý. Aj ten, kto v skutočnosti jazdiť nevie. Občas si hovorím, že pri tom, ako vyzerá doprava u nás, tak môžem byť skutočne rád, že som sa vyhol nejakej vážnejšej havárii."
Podľa všetkého si totiž svoj prídel smoly na cestách vybral už na druhý deň po tom, ako dostal do ruky vodičák. "Mali sme vtedy dodávku, ktorú bolo treba na druhý deň vziať na STK. Tak mi otec povedal, aby som ju prišoféroval domov. Vtedy napadol prvý sneh, ja som do nej nasadol, na prvom moste som dostal šmyk a dodávku som totálne rozbil. Nuž, ale aspoň s ňou už nebolo treba na druhý deň ísť na STK. Smiech. Bolo to pred 16 rokmi, odvtedy som žiadnu haváriu nemal."
Dodávku si teda veľmi nepošoféroval. Prvé auto, ktoré si kúpil, bol poľský Fiat 127. "Ešte som mal starého wartburga, ktorý mi doslova zhorel na ceste. Odvtedy to našťastie bolo stále lepšie a lepšie, čo sa týka kvality áut. Teraz mám Mitsubishi ASX a Toyotu Corrolu a ako kapela jazdíme na peugeotoch. Páčia sa mi aj americké autá ako Shelby a GTO. Nie som však ten typ, ktorý by neviem ako bazíroval na aute, ktoré má."
Nie je mu však úplne jedno, aké auto má k dispozícii, pretože v ňom trávi veľmi veľa času. "Často robíme s kapelou napríklad cestu Košice - Praha - Košice. V jeden deň. A do toho ešte koncert. A to je dosť náročné. No a napríklad som šiel autom aj do Talianska, cesta trvala asi 14 hodín. Som často na cestách, niekedy aj 90 percent dňa, preto za volantom jem, pijem, učím sa pesničky. Našťastie sa mi nestalo, žeby som za volantom aj spal. Len na parkovisku na beznzínovej pumpe, keď som už bol taký unavený, že som jednoducho nemohol ísť ďalej."
S policajtmi má isté skúsenosti, rozhodne však nie bohatšie, ako priemerný slovenský vodič. "Párkrát som platil pokutu za parkovanie, párkrát za rýchloť, raz za stopku... Skúšam s policajtmi aj vyjednávať, aj keď viem, že je to dopredu prehratý boj, lebo nie som dobrý vyjednávač. Ale tak kto neskúsi..."
Na šoférovaní si najviac užíva voľnosť. "Mám rád ten pocit, keď sa okolo mňa mení krajina. Najradšej sadám za volant vtedy, keď sa chystám na príjemný výlet, alebo vtedy, keď sa konečne vraciam domov. No a nemám rád všetky tie technické záležitosti, ktoré treba riešiť. Nerád chodím do servisu, nerád tankujem a ešte menej rád platím," dodal na záver s úsmevom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
