Už po skončení základnej školy si P. Mlích vybral umelecký smer. Študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave v odbore rezbárstvo. Po strednej absolvoval dvojročnú nadstavbu - reštaurovanie a konzervovanie drevorezieb. Poslednou v poradí vzdelávania bola Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, kde študoval odbor výtvarné umenie a reštaurovanie maľby. Hneď po promócii v roku 1996 sa začal venovať profesionálnemu reštaurátorstvu.

Keď sa niekto vyberie po umeleckej dráhe, zväčša preto, že to vidí u niekoho z rodiny, alebo vo svojom okolí. U P. Mlícha to bolo podobne. „Môj otec maľoval, hoci iba amatérsky. Veľa mi pomáhal. To, že budem reštaurátor, prišlo nejako samo. Keď som sa pred skúškami na vysokú školu rozhodoval, či budem študovať maľbu, alebo reštaurovanie. Niektorí kamaráti - spolužiaci sa rozhodli pre reštaurovanie, tak som sa pridal k nim. Odvtedy sa v tom veziem," smeje sa.

Na prvý pohľad sa zdá jednoduchšie niečo namaľovať, ako to potom o 200 či 300 rokov opraviť. Hlavne vtedy, ak je obraz poriadne poznačený časom a na niektorých miestach možno iba hádať, čo tam bolo. „Na škole som sa učil základné technologické postupy a rôzne techniky výstavby obrazu tabuľovej maľby, obrazu na plátne, či nástennej maľby. Robia sa tam kópie a postupy sú rovnaké ako pred mnohými rokmi, či storočiami. Tieto veci človek musí ovládať, keď chce byť reštaurátorom." Niektoré materiály, či postupy sa celé storočia nezmenili. Materiály, ako napríklad včelí vosk, damarový lak, to sú iba niektoré z tých, s ktorými sa dodnes pracuje.

Na prvú vec, ktorú reštauroval, si P. Mlích veľmi dobre pamätá. Boli to v roku 1990 v Bratislavskom múzeu a šlo o stĺpikové hodiny z prvej polovice 19. storočia. Bola to vlastne školská práca pomaturitného štúdia. „Bolo to celkom jednoduché. Väčšinou sme sa učili reštaurovať pamiatky z dreva. Hodiny boli zložené z dreva, zrkadla, kovu, alabastru a smaltu. Obsahovalo to teda viacero materiálov. Neskôr, aj počas vysokej školy, sme so spolužiakmi chodievali pomáhať pri práci starším študentom. Pomáhali sme s jednoduchšími pracovnými postupmi, napríklad s čistením vrchných vrstiev, alebo upevňovaním omietok na nástenných maľbách."

V tom istom roku sa Košičan zúčastnil aj reštaurovania rímskokatolíckeho gotického kostola sv. Anny v Strážkach, postavenom okolo roku 1470. Opravoval sa interiér kostola. Znamenalo to dopĺňanie hrubého muriva a omietok v lodi kostola, farebné scelenie jednoduchých plôch a gotických rebier vo svätyni. Jeho práca sa postupne presúvala aj do ďalších kostolov s nástennými maľbami, ktoré potrebujú reštaurátorské ruky.

Už počas školy chodil P. Mlích reštaurovať aj do zahraničia. Taliansko, Nemecko, Rakúsko. Vo väčšine prípadov šlo o kostoly, keďže zvyknú patriť medzi najstaršie pamiatky. „V Ríme som pomáhal čistiť v Národnom múzeu fresky z objavenej antickej stavby villa Farnesina, ktoré vznikli asi 30 rokov pred Kristom. Bola to najstaršia vec, ku ktorej som sa dostal. Zúčastnil som sa aj opravy mozaikovej podlahy z 12. storočia z kláštorného komplexu La Badia pri meste Orvieto.

Reštaurovať sa dá všeličo. P. Mlích reštauruje aj závesné obrazy na plátne, tabuľovú maľbu - ikony a oltárne obrazy, ktoré sú namaľované na dreve. Ťažko vraj povedať, čo sa robí najťažšie. "Každá vec je odlišná či už v technologickom postupe, ale aj v rozsahu poškodenia. Inak sa reštauruje gotická maľba, ktorá má omietku väčšinou krivú a inak maľby novšieho obdobia, kde je omietka rovná. Ťažko sa opravujú obrazy s hladkým povrchom, lepšie je, keď sa na povrchu objaví štruktúra plátna. Samozrejme platí, že čím menšia pamiatka, tým sa pri práci používa menší štetec."

Najmenšie veci, ktoré sa Košičanovi dostali do rúk na opravu, sú zväčša porcelánové predmety pre priateľov a známych. „Reštauroval som napríklad porcelánové figúrky, čo je dosť náročné. Raz bolo treba postavičke doplniť chýbajúcu hlavu a prst, ktorý bol tenký asi ako ihla. Naproti tomu najväčšie veci, ktoré reštaurujem, sú historické fasády domov. Naposledy som sa zúčastnil opravy fasády v Prešove. Klobušických dom má fasádu, ktorá patrí na Slovensku k tým najviac zdobeným. Je na nej veľa postáv. V Košiciach som sa zúčastnil napríklad opravy jednoduchšej fasády hotela Ambasádor.

Najstaršia vec, ktorá sa mu dostala pod ruky na Slovensku, bola freska na Spišskej kapitule, Korunovanie Karola Róberta z Anjou z roku 1317. „Je možné, že som robil aj niečo staršie, ale niekedy je ťažké zistiť presný rok fresiek, lebo väčšinou nie sú signované. Táto freska bola aspoň presne datovaná."

Keď P. Mlích dostane zákazku, či už obraz, hodiny, alebo fasádu, najskôr musí prejsť staré záznamy. Musí zistiť, ako dielo kedysi vyzeralo, aby ho vedel opraviť. „Treba sa aj dohodnúť s majiteľom a Pamiatkovým úradom, či je pamiatku vhodnejšie opraviť do pôvodnej podoby, v akej bola kedysi, alebo sa ponechá v podobe napríklad súčasnej.

Často sa stáva, že ak sa mu do rúk dostane na reštaurovanie obraz, môže sa stať, že ak odkryje pod stopami času maľbu, odkryje aj mnohé tajomstvá obrazu. „Často sa stáva, že jedna maľba má pod sebou ďalšie staršie maľby. Často to odhalí až röntgen. Niekedy je to celkom iná maľba, inokedy na obraze objavím vec, ktorú autor schválne premaľoval. Pri nástenných maľbách sa stáva, že pod omietkami, alebo vápennými nátermi sú maľby schované stáročia a my sme prví, ktorí ich po tom čase vidíme. Je to veľmi zaujímavé."

Ako príklad premaľovaného obrazu si spomína na obraz z kremnického múzea. „Reštauroval som obraz 'Madona s dieťaťom' a pod ním sa našla o 200 rokov staršia maľba. Bola omnoho kvalitnejšia. Bol to ten istý námet, iba trochu inak namaľovaný. Pôvodne bol obraz namaľovaný väčší a časť z neho sa použila o dve storočia neskôr ako podložka na namaľovanie tej menšej Madony s dieťaťom. Na inom obraze, kde je namaľovaný Jason Alexander z Alexu, mal muž namaľovanú iba jednu ruku. Postupne, keď som z obrazu odstraňoval novšie vrstvy, zistil som, že je tam aj druhá ruka, neskôr zamaľovaná. Tiež, že mal inak namaľovanú tú prvú ruku. Obraz bol viackrát premaľovaný. Jeden čas mal muž pri odkrývaní tri ruky. Reštaurovaním sa odstránili všetky novšie maľby, tým pádom sa obraz pozmenil."

Ojedinelé nie sú ani prípady, že reštaurátor v kuse odpadu spozná historický predmet. „Môjmu známemu sa stalo, že bol na povale s robotníkmi, ktorí odtiaľ odnášali staré veci. Zbadal, že v rukách držia kus plechu, ktorý chceli vyhodiť. Vzal im to, lebo sa mu zdalo, že je na ňom niečo namaľované. Ja som odstránil hrdzu, opravil ho a vyšlo najavo, že je to erb z obdobia renesancie."

V niektorých filmoch sa stretávame s prácou či už maliarov, alebo odkrývačov tajomstiev, ktorí podobne ako reštaurátori nájdu občas tajomstvá ukryté napríklad v obrazoch. Príkladom bol film Da Vinciho kód, kde našli rôzne šifry a nápisy, podľa ktorých vyriešili záhadu. Našiel niečo aj P. Mlích? „Väčšinou sú to roky, alebo rôzne nápisy, ktoré nájdeme priamo na obraze, podráme, alebo zadnej strane plátna. Ale niečo také ako vo filme, zatiaľ nie."

P. Mlícha najviac baví reštaurovať nástenné maľby. Jednak sa pri tom zíde viac ľudí, a keď sú to aj kamaráti, o zábavu je postarané. Z niektorých takýchto zážitkov má aj fotografický materiál. Napríklad oživený obraz „Posledná večera." „Je to taká zaujímavosť z istej stáže v Rakúsku, kde asistentku napadla myšlienka a hneď sme ju zrealizovali. Je to fotografia vyhotovená podľa obrazu Leonarda Da Vinciho - Posledná večera. Ja som sedel v strede, ako Kristus."

Takmer v každej práci existujú sny, ktoré človek má, čo by chcel dosiahnuť. U reštaurátorov je takým snom dielo, ktoré by chceli dostať do rúk na opravu. "Ja zatiaľ taký sen nemám. Ale niekedy si pri práci predstavím, ako by v mojej situácii postupoval napríklad holandský reštaurátor," tvrdí P. Mlích.

Mnohé zamestnania nechávajú v človeku profesionálnu deformáciu, reštaurátorstvo nie je výnimkou. Aj u P. Mlícha stačí, aby zašiel na výlet na nejaký zámok, obzrel si steny a v jeho hlave naskakujú obrazy, čo by sa ešte kde dalo a ako. „Chcem sa poďakovať mojej rodine, ktorá mi vytvára podmienky pri práci, ktoré mám a bez ktorých by som ju nemohol vykonávať. Mám ju rád aj napriek tomu, že je to práca vykonávaná raz v chlade, inokedy v prašnom prostredí, vo výškach, či s množstvom chemikálií. Teší ma na nej dobrý pocit z už zreštaurovaných pamiatok, v ktorých ostaáva aj kúsok zo mňa..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári