Režisér Peter Hudák: Mám rád priame prenosy

Režisér Peter Hudák bezpochyby patrí medzi tých ľudí, ktorí sú neodmysliteľnou súčasťou fungovania košického štúdia STV. Režijne pripravoval a pripravuje množstvo rôznych programov, z tých najznámejších stačí spomenúť Kaviareň Slávia, Táraninky, Drišľakov

iny či Kapuru.

P. Hudák si veľmi dobre pamätá na svoj prvý kontakt s košickou televíziou. „Bolo to v roku 1962, keď som prvý a posledný raz vystupoval v detskej relácii 'Našli sme pesničku', z ktorej sa neskôr stala Zlatá brána. Vysielala sa z televízneho štúdia na Timonovej, predtým Malinovského ulici v priamom prenose. Bol to pre mňa nezabudnuteľný zážitok. Ďalej som sa pre ´vysoký´ vek už nedostal, ale rodinu preslávil brat Juraj s hitom ´Valibuk´," pospomínal si.

Ako režisér sa podieľa vo veľkej časti na programoch vysielaných naživo a práve tieto aj patria medzi jeho obľúbené. „Mám rád priame prenosy pre svoju neopakovateľnú atmosféru. Čím náročnejší a väčší prenos, tým väčšia zodpovednosť a adrenalín k tomu. Vtedy sa akoby zázrakom spojí celý štáb v jeden celok a všetko ide bokom. Stále verím tomu, že pôvodný impulz pri vzniku televízie bol práve tento. Preniesť obraz v danom okamžiku z jedného miesta na iné tak, ako to už vedel rozhlas." Najzaujímavejšia je pre P. Hudáka vždy práca s novými ľuďmi, aj keď uznáva, že to stojí aj veľa energie. „Myslím si, že viem byť trpezlivý, hoci práca v počítačovej strižni je pre pevnejšie nervy."

P. Hudák dokáže porovnávať, lebo spolupracoval okrem košického štúdia aj na veľkých projektoch v bratislavskom štúdiu v Mlynskej doline aj v komerčných televíziách. „Inde sú niekedy lepšie technológie, ale rozdiel v odbornosti ľudí v štáboch som nespozoroval. Až na malé výnimky a na tie som zabudol, mám šťastie na kolegov, s ktorými tu v Košiciach spolupracujem. Mám rád, keď je tím zohratý, ale nevyhýbam sa ani novým, aj mladým kolegom. Každý prinesie niečo nové. Je dobré, keď sú to pozitívne veci. Mám rád filmovačky v teréne, hoci sú oproti práci v štúdiu náročnejšie na nečakané situácie."

Pri práci v televízii, nakoniec ako v každom inom zamestnaní, nemal P. Hudák núdzu ani o zaujímavé a občas aj zábavné situácie. „Väčšina veselých príhod sa stala už mimo pľacu a bez súvislostí už pointa zaniká. Ale jedna, veselá až dnes, možno stojí za zmienku. Začal sa jeden z priamych prenosov programu ´Správny kľúč´. Hneď v prvej minúte sa stala nejaká drobná chyba. Ja som spanikáril a začal som kričať - Stop!!! Stop!!! Stop!!!. Našťastie bol som jediný. Ostatní si zachovali chladnú hlavu. Priamy prenos sa predsa opakovať nedá," prezradil s úsmevom.

V súčasnosti uvažuje aj nad tým, čo by v Košiciach ešte rád urobil. „Boli časy, keď sa program identifikoval nielen tvorcami, či stanicou, ale aj štúdiom, z ktorého pochádzal. Košické štúdio je regionálne štúdio a ja hľadám kľúč, ako tento význam slova naplniť programom tak, aby malo celoslovenský rozmer. Stále som presvedčený o tom, že kultúrne centrum nemusí byť iba v hlavnom meste, navyše keď je tak ďaleko v rohu. Zažil som časy, keď tu bol plný dom a neprávom tomu dnes tak nie je. Pravdaže, časy a situácia sa zmenili, dnes je televízii programov ako maku, ale stále verím tomu, že vo verejnoprávnom priestore Slovenska košické štúdio má svoje pevné miesto a som presvedčený o jeho životaschopnosti," dodal na záver.